Preteky očami vodiča: Beží, aby ostatní podali lepší výkon

Vodiči pretekov sú dlhodobo súčasťou veľkých svetových maratónov. Väčšinou sú to bežci, ktorí majú favoritom na víťazstvo pomôcť v úvodných fázach pretekov nasadiť a udržať tempo.

Vodiči pretekov sú dlhodobo súčasťou veľkých svetových maratónov. Väčšinou sú to bežci, ktorí majú favoritom na víťazstvo pomôcť v úvodných fázach pretekov nasadiť a udržať tempo.

Postupne sa však objavujú aj na menších pretekoch, ako pomoc amatérskym bežcom dosiahnuť svoj cieľ. Väčšinou sú tam na to, aby pomohli účastníkom dobehnúť v “okrúhlom” čase, napríklad 10 kilometrov za 40, 45 alebo 50 minút. Bývajú označení rôznymi značkami, aby boli neprehliadnuteľní.

My sme sa rozprávali s Jánom Kýškom, vodičom, ktorého úlohou bolo priviesť do cieľa bežcov Bratislava Marathon Desiatky počas s cieľom 55 minút.

V čom spočívala tvoja práca, aké pokyny si dostal od organizátorov?

Vodič by mal ísť konštantným tempom, v mojom prípade to bolo päť a pol minúty na kilometer, a do cieľa prísť v čase 55 minút. S odchýlkou niekoľkých sekúnd sa to aj podarilo, počasie nám prialo, trasa bola nenáročná. Žiadne veľké prevýšenia na nej neboli, takže nebol problém udržať tempo.

Odporúčaš ísť konštantne a nie postupne zrýchľovať? Prípadne začať rýchlejšie a nechať si čas na prípadnú krízu a spomalenie?

Myslím že bežec, ktorého cieľom je zabehnúť na desiatke čas 55 minút, a bude to jeho osobné maximum, by s variabilným tempom mohol mať problém. Začať rýchlo je klasická chyba, lebo na konci meliete z posledných síl. Stálym tempom predídete krízam, ktoré môžu prísť na konci.

Bežali teda s tebou pretekári, pre ktorých bolo prekonanie daného času cieľom pretekov, našli ťa pred štartom a šli s tebou až do cieľa?

Asi desať minút pred štartom moderátor predstavil vodičov, vtedy začal balónik s nápisom “55:00” nad mojou hlavou ľuďom dávať zmysel. Od začiatku so mnou bežala skupinka, ktorá sa po pár kilometroch zmenšila na približne 7 ľudí, ktorí to so mnou dali až do cieľa. Boli aj takí, ktorí síce dobehli až za mnou, ale prišli a poďakovali mi, pretože podľa ich slov sa ma neustále snažili dobehnúť a držal som ich tým v tempe.

Je to skvelý pocit, keď za Vami chodia cudzí ľudia, šťastní a spokojní zo svojho výkonu. Vtedy to celé začína dávať hlbší zmysel. Odporúčam to každému bežcovi, preto to dodá balík pozitívnej energie.

Aké to boli preteky tvojimi očami, boli iné, ako keď pretekáš?

Sú to dve odlišné veci. Som bežec, pre ktorého to bolo pohodové tempo, takže som si dokázal preteky užiť. Príjemne ma prekvapila Bratislava. Nie som domáci, takže som bol prekvapený, že Prístavný most má aj samostatné poschodie pre chodcov. Snažím sa behať pre dobrý pocit, pre radosť, a v sobotu to tak bolo. Jediné starosti som mal s balónom, ktorý občas vo vetre komplikoval život bežcom okolo mňa.

Ako si sa k tejto pozícii dostal, ako sa k tomu môže dostať amatérsky bežec ako si aj ty?

Nebolo to vôbec zložité. Našiel som si stránku behu a napísal som organizátorom. Vymenili sme si pár emailov, hlavne si ma potrebovali overiť ako bežca. Chceli mať istotu, že to zvládnem.

Ja im veľmi ďakujem za túto možnosť, darovali mi veľmi príjemný zážitok. Možno by ste čakali nejakú pestrejšiu historku či ťažký výber, no treba mať len trošku odvahy, prihlásiť sa a možno budete bežať s balónikom nabudúce aj vy.

Ján Kýška je amatérsky bežec. Z lásky k športu a svojmu rodisku vytvoril komunitu toRun, ktorá organizuje pravidelné výbehy v okolí Starej Turej. Skupina sa rozrastá a pravidelne ju môžete nájsť na pretekoch v rôznych kútoch Slovenska.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Hrachor: Chutná strukovina, ktorá zasýti na pol dňa

Nikdy nebol bežnou strukovinou. Navyše si ho ľudia často pletú s cícerom.

Vypestovať ho som skúšal bez úspechu už minulý rok. Tento rok sme dostali do daru jeden menší pohár už usušeného, tak som prešiel rovno k vareniu.

Ak strukovinu na obrázku nepoznáte, je to hrachor siaty (Lathyrus sativus). Hrachor má mnoho druhov a veľa z nich sa sadí len kvôli okrase, táto popínavka má krásne kvety.  V rôznych oblastiach Slovenska volajú hrachor cícerom. A naopak cícer (botanicky cícer baraní) zasa prezývajú slovenec, slovienko, sloviatko, bagovka, bagoca alebo čičer.

Hrachor nie je bežná strukovina a zdá sa, že nikdy ani veľmi nebola. V jednom struku sú len 2 až 3 semienka, takže výnos z jedného pestovania je oproti iným strukovinám vyslovene chabý. Čo zas tiež nie je veľká tragédia, pretože hrachor sa zvyčajne jedol len ako sviatočné jedlo, najviac okolo Vianoc.

Navyše obsahuje neurotoxín (kyselinu beta-N-oxalyl-L-alfa,beta-diaminopropiónovú). Z jednej kaše raz za rok sa vám nič nestane, ale pokiaľ by ste ju jedli denne ako v Ázii ryžu, spôsobil by ochrnutie dolnej polovice tela.

Hrachor bežne nedostanete, ale minulý víkend som ho videl na nitrianskom rínku u jednej babky. Mala ho iba za decový pohárik. Našiel som farmu, kde ho pravidelne pestujú, pre tento rok je už vypredaný. Ale dá sa objednať na ďalší rok.

Inak je to strukovina ako všetky ostatné, pred použitím ju treba dostatočne dlho namáčať, ideálne 24 hodín. A počas nich aspoň zopár krát prepláchnuť a vymeniť mu vodu. Ďalšie použitie má väčšinou dve podoby – hustá kaša, rovnaká aká sa robí z poleného hrachu alebo výživná zeleninová polievka.

Vyskúšal som to prvé. V novej neosolenej vode sa varí asi 20 minút, potom sa pridajú na kocky pokrájané zemiaky a soľ s čiernym korením. Môžete variť do rozvarenia, len pozor, aby kaša neprihorela.

Na skúšku sme varili len do zmäknutia, potom som ju rozmixoval tyčovým mixérom na hladkú masu. Hrachor sám o sebe má zaujímavú, trochu orieškovú chuť, ale patrí sa ho dochutiť pri servírovaní. Pár kvapiek octu alebo citrónovej šťavy je povinnosť, ale naozaj plnú a sýtu chuť tomu dá až tuk. Lepšie povedané čokoľvek orestované na masti alebo masle. Použil som mladú cibuľku krátko popraženú na masle. Kaša samotná nie je na pohľad veľmi vábna, ale chuťovo je zaujímavejšia ako hrachová. Plná a naozaj výborná.

Hrachorová kaša je mimoriadne sýta a jedna takáto miska vás pokojne zasýti na polovicu dňa. Čo je ešte lepšie, že len zasýti, ale neodstaví nutkaním vykotiť sa na gauč.

Zostala mi ešte polovica zaváraninového pohára tak uvažujem, či sa pustiť druhou tradičnou a polievkovou cestou, alebo ho radšej vyskúšať ako hummos. Čo myslíte?

Viktor Klimo je foodblogger a gastro-novinár, organizuje festivaly jedla a 9 rokov vedie portál delikatesy.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac