Powered by O2
Príroda Slovenska

20 najlepších regionálnych kúpalísk na Slovensku, kam sa oplatí ísť v lete schladiť

Dni sú čoraz horúcejšie a nič nie je lepšie ako stráviť deň na kúpalisku. Tieto miesta sú jedinečné svojou atmosférou, liečivou vodou, službami alebo atrakciou, ktorú inde na Slovensku nenájdete.

23. 6. 2016; Autor: Sóda, Foto: Kúpalisko Zelená žaba

Dni sú čoraz horúcejšie a niet lepších letných aktivít ako kúpanie a opaľovanie. Spravili sme preto prehľad zaujímavých miest, kam sa určite oplatí ísť za najlepšími zážitkami leta.

Náš výber sme obmedzili iba na kúpaliská, ktoré sú v danom regióne dobrou voľbou v pomere cena a kvalita služieb a zároveň sme sa vyhli zaradeniu akvaparkov. Všetky kúpaliská vo výbere sú niečim unikátne. Napríklad atmosférou, jedinečnou liečivou vodou, službami alebo atrakciou, ktorú inde na Slovensku nenájdete.

Kúpalisko Makovica v Nižnej Polianke pri Bardejove

Makovica je pôvodne požiarna nádrž zo 70. rokov. V 2000 ju adaptovali na bazén a v súčasnosti predstavuje kultové regionálne letné kúpalisko, ktoré si vás získa svojou domáckou atmosférou.

V rámci ceny vstupného vám požičajú slnečník, hojdaciu sieť, deku aj uterák, samozrejmosťou je prístup k internetu. Zaujímavý zážitok dotvárajú aj bufetové stoličky vo vode či dvojposchodový skokanský mostík.

Kúpalisko Dúha v Partizánskom

Letné kúpalisko Dúha v Partizánskom svoje brány po prvý raz otvorilo v roku 2000 a o štyri neskôr sa stalo najlepším regionálnym kúpaliskom u nás.

Nachádza sa pod lesom, v blízkosti športovej haly a zimného štadióna, pričom ponúka veľký plavecký bazén, detské brodisko, sedací oddychový bazén aj bazén s atrakciami. V areáli nechýbajú plážové volejbalové ihrisko ani pieskoviská.

Termálne kúpalisko Vincov les v Sládkovičove

Termálme kúpalisko Vincov les v Sládkovičove ponúka vonkajšie aj vnútorné bazény s liečivou termálnou vodou. Ak zbožňujete teplú vodu, určite si vás získa tzv. kľudový bazén. Voda v ňom má totiž 38 až 39°C.

Priamo pri areáli sa nachádza aj kemp určený pre autokaravany, karavany a stany aj štrkovisko vhodné na rybolov.

Plážové kúpalisko v Žiari nad Hronom

Plážové kúpalisko v Žiari nad Hronom ponúka návštevníkom tri bazény – veľký plavecký, veľký neplavecký a detský.

Areál nadchne všetkých milovníkov športov. Zahrať si tu totiž môžete plážový volejbal, nohejbal, stolný tenis, bedminton aj tenis.

Termálne kúpalisko Laura v Rajeckých Tepliciach

Pod malebným vyhliadkovým vrchom Skalky sa v Rajeckých Tepliciach nachádza termálne kúpalisko Laura. Nájdete tu plavecký a detský bazén, pričom teplota vody je 25 až 27 °C.

V športovom-rekreačnom areáli je k dispozícii minigolf aj ihrisko na plážový volejbal.

Biokúpalisko v Levočskej Doline

Biokúpalisko Resort Levočská Dolina je jedným z najmladších kúpalísk svojho druhu na Slovensku. Pozostáva z častí s rôznou hĺbkou vody, takže na svoje si prídu deti aj dospelí. Je tu pláž s miernym klesaním, pričom plavecká zóna dosahuje hĺbku 220 cm.

Okrem externej biológie, nádrže, ktorá zabepečuje bezproblémový chod biokúpaliska, tu nájdete aj rybník, kde si môžete užiť rybolov aj bez rybárskeho lístka. Rybu si tu môžete aj sami ugrilovať, prípadne túto činnosť prenechať zamestnancom miestnej reštaurácie.

14. Biokúpalisko Sninské rybníky

V poradí druhé bio kúpalisko na Slovensku, ktoré využíva  technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias, sa nachádza v regióne Horný Zemplín, tri kilometre od centra mesta Snina. Okrem kúpaliska návštevníkom ponúka aj ihriská pre športové aktivity, detské ihriská a stravovacie aj ubytovacie služby.

13. Kúpalisko Triton v Košiciach

V areáli letného kúpaliska Triton sú pre návštevníkov k dispozícii tri neplavecké bazény. Jeden pre dospelých, vhodný aj na plávanie, jeden relaxačný a bazén s drevenou šmýkačkou pre deti. Návštevníci môžu využívať aj štvorprúdovú šmýkačku s dojazdovým bazénom a toboganom – jediným v Košiciach.

12. Kúpalisko Izabela vo Vyšných Ružbachoch

Vonkajšie kúpanie vhodné najmä pre rekreantov, ktorí sa chcú zregenerovať po duševnej aj telesnej stránke. Prírodná voda, ktorá tu je privedená z vrtu kúpeľov, má priaznivé účinky na ochorenia obehového ústrojenstva, choroby dýchacích ciest, duševné a ženské ochorenia. Osobité čaro areálu dodáva 5-metrový skokanský mostík a ostrovček s vysokými ihličnatými stromami priamo v rekreačnom bazéne.

11. Letné termálne kúpalisko v Santovke

Legendárne kúpalisko, kde sa svojho času kúpal aj Alexander Dubček. Práve odtiaľ pochádza slávna fotografia, ako skáče z mostíka do vody.

Vonkajšie bazény sú napĺňané výlučne termálnou prírodnou vodou priamo z geotermálneho prameňa priaznivými účinkami na reumatické ochorenia a srdcovo-cievny systém. Netradičnou atrakciou sú najmä sedavé travertínové bazéniky v štýle tureckých „pamukkale“ či masážne travertínové vodopády a masážne trysky pod prúdom termálnej vody napúšťanej priamo z prameňa.

10. Kúpalisko Veronika v Rajci

Kúpalisko Veronika sa nachádza v malebnom mestečku Rajec v severozápadnej časti Slovenska, 20 kilometrov južne od mesta Žilina. V jeho areáli sa nachádza osem bazénov pre všetky kategórie návštevníkov, z ktorých najdlhší je 50-metrový plavecký bazén, športové atrakcie ako plážový volejbal, minigolf, stolný tenis a basketbal či menší tobogán pre deti alebo vodné šmykľavky.

9. Letné kúpalisko na Sihoti v Nitre

[video-embed type="youtube" id="ArM956_dX3s"]

Areál mestského kúpaliska sa nachádza v peknom prostredí mestského parku na Sihoti s očarujúcim výhľadom na Nitriansky hrad. Návštevníkom ponúka šesť bazénov s kapacitou 3 000 ľudí.

8. Biokúpalisko Krtko vo Veľkom Krtíši

Prvé prírodné biokúpalisko na Slovensku. Na čistenie vody sa tu nepoužívajú žiadne chemické prostriedky. Vodu prečisťuje unikátny rastlinný biosystém, takže kúpanie tu je šetrné aj k životnému prostrediu.  Že je voda naozaj čistá, potvrdzuje aj výskyt žiab vo filtračnom bazéne, ktoré si na kvalitu vody potrpia.

7. Kúpalisko v Podhájskej

Toto kúpalisko je unikátne svojou silne mineralizovanou vodou, ktorá je porovnateľná s vodou z Mŕtveho mora. Pochádza z geotermálneho vrtu z hĺbky 1 900 metrov, ešte z treťohorného žriedla. Areál poskytuje, okrem kúpania, aj ďalšie služby ako hydromasáž, perličkový kúpeľ, saunu a vodoliečbu. Na aktívny relax je k dispozícii aj volejbalové a detské ihrisko či fitnescentrum.

6. Termálne kúpalisko Vrbov pri Kežmarku

Z hĺbky vyše 2 000 metrov tu vyviera geotermálna voda, ktorou je napustených deväť bazénov. Je považovaná za jednu z najlepších minerálnych vôd v strednej Európe. Obsahuje celý rad dôležitých minerálnych látok, ktoré pôsobia blahodárne na pohybový a dýchací systém, nervovú sústavu, kožu a srdcovo-cievne ústrojenstvo.

5. Kúpalisko Holidaypark v Kováčovej

Nový Holidaypark vznikol na mieste pôvodného termálneho kúpaliska, ktoré malo dlhodobú tradíciu a tešilo sa veľkej obľube návštevníkov. Vybudované bolo už v roku 1969, v roku 2013 bola časť areálu prebudovaná na celoročné termálne kúpalisko. Voda v bazénoch je tá istá, akú využívajú aj Kúpele Kováčová a Národné rehabilitačné centrum, ktoré sa tiež nachádzajú v obci Kováčová.

4. Kúpalisko Čajka v Bojniciach

Termálne kúpalisko Čajka sa nachádza v krásnom kúpeľnom mestečku Bojnice, v areáli mestského lesoparku, hneď vedľa zoologickej záhrady. Návštevníkov očarí najmä nezameniteľná scenéria Bojnického zámku. K dispozícii tu majú plavecký bazén, stredne veľký relaxačný bazén, dva detské bazény a rekreačný bazén s atrakciami. V bazénoch je počas sezóny termálna voda s teplotou 26 – 33 °C.

3. Kúpalisko Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach

Zelená žaba je najvyššie položené kúpalisko v strednej Európe, ktoré je postavené na terase južného svahu Teplickej vrchoviny nad mestským parkom. V lete sa tu schladíte v bazéne, ktorý bol čiastočne vytesaný do mohutnej skaly v kopci. V zime sa rozohrejete v saunách pod hviezdnym nebom, obklopení borovicovým lesom.

2. Plaza Beach v Prešove

Na letnom kúpalisku na Solivare v Prešove sa budete cítiť ako na dovolenke pri mori. Okúpete sa v lagúnovom bazéne, poležíte si na vlastnom lehátku pod živými palmami. Morské letovisko ešte viac pripomenie reštaurácia so sezónnym stredomorským menu na letnej terase.

Na svoje si prídu aj priaznivci športových aktivít, ktorí sa tu zabavia pri tenise či bowlingu. Pre tých najmenších je pripravený detský raj s množstvom atrakcií.

1. Plážové kúpalisko v Banskej Bystrici

Priestranný areál s množstvom atrakcií musí ulahodiť každému návštevníkovi. K dispozícii je dva a pol hektára veľké prírodné jazero, kde sa na jednej strane dá kúpať a na tej druhej čĺnkovať alebo sa voziť na vodných bicyklov a v jeho strede je wakeboardingová priama dráha s dĺžkou 400 metrov.

Ak by zábavy bolo málo je tu ešte vodný zábavný park s vodnými trampolínami, lezeckými stenami, skákadlami, množstvom prekážok a aquazorbingom a asfaltový okruh na korčuľovanie na kolieskových korčuliach. Nájdete tu aj ihriská na plážový volejbal, futbal, stolný tenis, minigolf, bedminton či bowling.

Deti sa zase potešia detskému zábavnému parku s autíčkami, štvorkolkami, plavidlami na batérie či detskému aquazorbingu. To všetko za veľmi praznivú cenu. Deti pod 120 centimetrov majú vstup zdarma.

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac