7 výletných tipov po zaujímavých miestach v okolí Nitry

Niekoľko známych aj menej známych zaujímavostí pre turistov, ale aj domácich.

Nitra je najstaršie mesto na Slovensku, mesto mimoriadneho historického významu s množstvom krásnych pamiatok a zaujímavých lokalít. Za všetky spomeňme napríklad Nitriansky hrad, kalváriu, synagógu či Zobor.

V prípade, že máte niekdajšie sídlo kniežaťa Pribinu pochodené krížom krážom a radi by ste sa poobzerali po pekných miestach aj v jeho širšom okolí, máme pre vás niekoľko tipov:

1. Dražovský kostolík

Staručký románsky kostolík malebne tróniaci na vrchole skalnatého brala nad Dražovcami je jednou z najkrajších a najznámejších stavieb svojho druhu na Slovensku. Ako symbol raného kresťanstva na našom území bol spoločne s prvými siedmimi písmenami hlaholiky vyobrazený na rubovej strane niekdajšej 50-korunovej bankovky.

Bralo s kostolíkom je obľúbeným miestom turistov, fotografov a – vďaka legende, podľa ktorej sa tu svojho času zjavovala Panna Mária – i pútnikov zo širokého okolia. Kostolík je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi.

2. Arborétum Mlyňany

Arborétum v Tesárskych Mlyňanoch patrí k najväčším a najkrajším v celej strednej Európe. Nachádza sa tu viac ako 2300 druhov drevín zo všetkých končín sveta.

Rozľahlý areál lesoparku je rozdelený na viacero častí – nájdeme tu oddelenie japonské, čínske, kórejské, himalájske, severoamerické atď. Tieto oddelenia sú zariadené drobnou architektúrou zodpovedajúcou tej ktorej oblasti.

Okrem drevín možno v arboréte obdivovať i prekrásne kvetinové záhony. Azda najväčšmi vyrážajú dych rôznofarebné bohato kvitnúce rododendrony.

Atmosféru arboréta dotvára aj reprezentatívny kaštieľ, v ktorom je inštalovaná expozícia venovaná zakladateľovi lesoparku, grófovi Ambrózymu.

3. Hrad Gýmeš

Hrad Gýmeš sa stal v priebehu dejín svedkom mnohých vojen a dejinných udalostí. Bili sa oň domáci veľmoži a králi, neskôr sa ho snažili (dvakrát dokonca úspešne) dobyť i Turci. Po každej mele bol však opätovne opravený.

K jeho zániku paradoxne prispel jeho posledný šľachtický majiteľ Karol Forgáč. Potom, ako Forgáčovci – tradiční majitelia Gýmeša – pevnosť opustili, dal Karol rozobrať jeho strechu a konštrukciu krovu, ktorá bola následne použitá na výstavbu cukrovaru v Jelenci.

Dnes je z Gýmeša romantická zrúcanina obklopená prekrásnou prírodou Tribeča. Hrad je prístupný po turistických chodníkoch z obcí Jelenec a Kostoľany pod Tribečom.

4. Zubria zvernica Topoľčianky

V pohorí Tribeč, približne desať kilometrov od Topoľčianok, sa rozkladá chránený areál Zubrej zvernice, jediného zariadenia špecializovaného na chov zubra v SR. Zubor, blízky príbuzný amerického bizóna a afrického byvola, je najväčšie zviera Európy. Na Slovensku vo voľnej prírode dávno vyhynul (traduje sa, že posledného slovenského zubra zastrelil na poľovačke kráľ Matej Korvín) a na pokraji vyhubenia bol i v celosvetovom meradle.

Zubria zvernica Topoľčianky patrí k zariadeniam, ktoré významne prispeli k jeho záchrane. Od svojho vzniku odchovala už desiatky mláďat. Zubor bol postupne vyradený z Červenej knihy ohrozených druhov. V roku 2004 bol dokonca umelo vysadený v Národnom parku Poloniny, vďaka čomu ho u nás po niekoľkých stáročiach možno opäť uzrieť i vo voľnej prírode.

Užívajte si rýchly internet na mobile aj tablete so 4G LTE od O2 v ďalších 330 miestach.Informácie o pokrytí nájdete tu..

Zubriu zvernicu Topoľčianky spravujú Lesy SR. Zvernica je prístupná širokej turistickej verejnosti, najvhodnejším obdobím na návštevu je čas kŕmenia. Zvernica slúži nielen na chov, funguje aj ako informačné stredisko. V cene vstupného je odborný výklad aj informačná brožúrka.

Vôkol obory vedie okružný náučný chodník s 9 zastávkami, ktorý návštevníkov oboznámi so zubrom európskym, spôsobom jeho života i s históriou chovu zubrov v Topoľčiankach. Chodník je dlhý dva a pol kilometra, má len minimálne prevýšenie a možno ho absolvovať za približne jednu hodinu.

5. Požitavské múzeum mlynárstva Mašekov mlyn

Požitavské múzeum mlynárstva je súčasťou projektu občianskeho združenia Fontis a Rodinnej farmy Mašekov mlyn. Vzniklo v auguste 2004 vedľa toku rieky Žitavy.

Múzeum má vo svojich zbierkach poľnohospodárske náradia, staré furmanské vozy, mlynské kamene, rôzne druhy studní, starú stodolu (pajta), mlynárov dom, dom pre tovarišov a služobníctvo, foto-dokumentačný a listinný materiál.

V priestoroch farmy sa nachádzajú pôvodné druhy živočíchov, ktoré v našich krajoch žili na prelome 18. a 19. storočia ako napr. Hortobadská racka, Uhorská mangalica, Somár domáci a pod. Takisto sú tu zastúpené pôvodné druhy rastlín.

Návštevu Mašekovho mlyna je potrebné vopred dohodnúť.

6. Kaštieľ Beladice – Pustý Chotár

V obci Beladice ležiacej neďaleko Nitry sa nachádza prekrásny neoklasicistický kaštieľ ponorený v rozľahlom tichom parku. Kaštieľ dnes slúži ako hotel, vďaka unikátnej Prírodnej galérii umeleckej keramiky – jedinej svojho druhu na Slovensku, ktorá sa nachádza v jeho parku a sčasti i v interiérových priestoroch, je však i vyhľadávaným miestom turistov a výletníkov zo širokého okolia.

Galéria prezentuje diela známych európskych i svetových umelcov a je voľne prístupná všetkým návštevníkom hotela, turistom a širokej verejnosti.

7. Topoľčianky zámok

Výstavný klasicistický zámok v Topoľčiankach vzniknuvší prebudovaním staršej renesančnej pevnosti patrí zaiste k najkrajším ukážkam staviteľského umenia na Slovensku. Nečudo, že bol v minulosti letným sídlom rakúsko-uhorských cisárov i prvých prezidentov ČSR.

K potentátom, ktorí si užívali komfortné bývanie v tejto luxusnej rezidencii patrí i povestný Tomáš Topoľčiansky zvaný Tlstý, ktorého najväčším životným potešením bolo jedlo. Traduje sa, že tohto nadrozmerného šľachtica nedokázal odviezť nijaký koč v Uhorsku. Keď mu raz miestny farár na návrh istého lekára uložil prísny pôst, dal si vraj Tomáš do kaštieľa zavolať troch poddaných, ktorým nariadil postiť sa v jeho mene.

Topoľčiansky zámok je dnes sprístupnený širokej turistickej verejnosti. Jeho časť funguje ako múzeum. Návštevník tu vzhliadne prekrásne históriou dýchajúce priestory vybavené vzácnym historickým nábytkom a bytovými doplnkami. Možno tu obdivovať starožitné hodiny, orientálne vyšívané závesy, slohové zrkadlá, vzácnu zbierku keramiky – jednu z najväčších na Slovensku či menšiu expozíciu zbraní.

Sprístupnená je i historická zámocká knižnica s viac ako 14.000 zväzkami a zámocká kaplnka – miesto konania pravidelných pútí. Zámok obklopuje nádherný anglický park s jazierkami, fontánami a vzácnymi sochami, ktorý bol vyhlásený za chránený areál.

Ak máte aj vy nejaké tipy na pekné miesta v okolí Nitry, napíšte nám ich do komentárov na facebookovú stránku Sódy.

Rýchly internet už aj v Beladiciach

Aj počas potuliek pamiatkami v okolí Nitry môžu zákazníci O2 využiť najrýchlejšie mobilné internetové pripojenie na Slovensku. Aby ste si mohli užiť vysokorýchlostný internet od O2 naplno, potrebujete telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu.

Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4GLTE

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac