V druhom dieli miniseriálu (prvú časť nájdete tu) o netradične vyzerajúcich, ojedinelých alebo len skrátka pekných kaštieľoch na Slovensku sa pozrieme na východ našej krajiny, do regiónov Spiša, Gemera, Zemplína a Abova.
Pôvodné mestské a vidiecke sídla šľachticov a bohatých zemanov dnes väčšinou slúžia ako hotely, múzeá či kultúrne a spoločenské strediská v správe obce či občianskych združení. Žiaľ, nájde sa aj mnoho takých, ktoré nie sú prístupné verejnosti a aktuálne chátrajú.
Slovensko je čo sa týka historických stavieb, nesmierne mnohotvárne a všetky zaujímavé stavby by sa nám do článku nezmestili. Toto je náš výber, ktorým by sme však túto pestrosť chceli ilustrovať.
Kaštieľ v Spišskom Štiavniku
Pôvod majestátneho renesančného kaštieľa nachádzajúceho sa približne na polceste medzi obcami Spišský Štiavnik a Betlanovce siaha ďaleko do stredoveku, kedy na tomto mieste stál opevnený kláštor – sídlo cisterciánskeho opátstva.
V 16. storočí – na začiatku novoveku – kláštor veľmi trpel vojnami medzi feudálmi. V tomto období bol kompletne prestavaný najskôr na pevnosť – hrad, neskôr na pohodlnú šľachtickú rezidenciu – kaštieľ. Istý čas slúžil i ako letné sídlo spišských biskupov.
Prestavby neobchádzali štiavnický kaštieľ ani v novších dejinách, posledná sa uskutočnila podľa návrhu známeho slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý projektoval napríklad i Štefánikovu mohylu na Bradle.
V areáli kaštieľa sa nachádzajú hospodárske budovy, a tiež kaplnka, na stavbu ktorej bol použitý materiál z pôvodného stredovekého kláštora.
Kaštieľ je v súčasnosti opustený a nie je prístupný verejnosti. V jeho blízkosti sa však rozkladá verejne prístupný park s jazierkami, lavičkami, detským ihriskom a možnosťou jazdy na koni.
Kaštieľ v Strážkach
V obci Strážky (dnes mestská časť Spišskej Belej) sa nachádza krásny belavý kaštieľ patriaci k najvýznamnejším renesančným stavbám na Slovensku.
Najznámejším majiteľom tohto kaštieľa bol slávny impresionistický maliar svetového formátu, Ladislav Mednyánszky, ktorý tu namaľoval mnohé zo svojich obrazov.
V súčasnosti je budova kaštieľa v správe Slovenskej národnej galérie. Nachádzajú sa tu expozície historického nábytku a interiérového zariadenia, kolekcia portrétov zo 17. až 19. storočia, historická kaštieľska knižnica, a najmä obľúbená expozícia venovaná Ladislavovi Mednyánszkemu zameraná na diela vytvorené v Strážkach.
Aj v nádhernom anglickom parku obklopujúcom budovu kaštieľa je čo vidieť – sú tu inštalované cenné sochárske diela významných slovenských autorov 20. storočia.
Ringov kaštieľ v Pečovskej Novej Vsi
Obec Pečovská Nová Ves sa pýši hneď niekoľkými pamiatkovo chránenými kaštieľmi. Najvzácnejší z nich je tzv. Ringov kaštieľ nachádzajúci sa na Ľutinskej ulici v severnej časti obce.
Ide o renesančnú pevnostnú stavbu z polovice 16. storočia, ktorá pravdepodobne mala pôvodne charakter nížinného hradu, bola teda obohnaná vodnou priekopou.
Z obranných prvkov kaštieľa sa zachovala mohutná nárožná veža a dodnes viditeľné strieľne. Najväčšou zvláštnosťou kaštieľa je však fakt, že ide o šľachtickú stavbu írskeho typu, ktorá na Slovensku nemá obdobu.
Ringov kaštieľ v Pečovskej Novej Vsi je momentálne v zlom stave, viditeľne chátra a nie je prístupný verejnosti.
Kaštieľ vo Fričovciach
Šarišská vieska Fričovce, nachádzajúca sa neďaleko Prešova, skrýva osobitý architektonický skvost – elegantný renesančný kaštieľ zo 17. storočia.
Zvláštnosťou tohto kaštieľa je figurálna sgrafitová výzdoba so 150 mýtickými a historickými postavami v hornej časti priečelia, ktorá medzi slovenskými historickými stavbami nemá obdobu.
[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]
V súčasnosti kaštieľ slúži ako hotel. Okrem tradičných hotelových služieb poskytuje návštevníkom možnosť zarybárčiť si v jednom z jazier nachádzajúcich sa v nádhernom kaštieľskom parku plnom vzácnych druhov drevín.
Milovníci prírodných krás a úchvatných scenérií zablúdivší do týchto končín si však neprídu na svoje len v tomto parku. Okolie Fričoviec je plné vzhliadnutia hodných miest. Za všetky možno spomenúť tiesňavu Lačnovský kaňon s vodopádom a zvláštnymi skalnými útvarmi či neďalekú verejnosti sprístupnenú jaskyňu Zlá Diera (po východniarsky Zlá Džura).
Kaštieľ a letohrádok v Markušovciach
Panoráme Markušoviec, obce ležiacej asi 6 kilometrov od Spišskej Novej Vsi, dominuje prekrásny, pôvodne renesančný, neskôr v rokokovom štýle prebudovaný kaštieľ postavený tunajším zemepanským rodom Máriássyovcov.
Kaštieľ dnes poskytuje priestory pobočke Múzea Spiša, nachádza sa tu zaujímavá expozícia historického nábytku rôznych období – od renesancie cez barok, klasicizmus, biedermeier a historizmy až po secesiu a začiatok 20. storočia.
Súčasťou areálu je krásny francúzsky park, na konci ktorého stojí ďalší rokokový architektonický skvost – tzv. letohrádok Dardanely. Táto okúzľujúca budova vystavaná špeciálne kvôli uvítaniu cisára Jozefa II. hostí ďalšiu z expozícií Múzea Spiša – expozíciu historických klávesových hudobných nástrojov, jedinú svojho druhu na Slovensku. Pravidelné koncerty vážnej hudby, v rámci ktorých sa tieto nástroje využívajú, sú obľúbeným podujatím navštevovaným milovníkmi klasiky z tuzemska i zahraničia.
Kaštieľ v Betliari
Malebná vieska Betliar ležiaca neďaleko Rožňavy je jednou z najnavštevovanejších obcí celého gemerského regiónu. Za tento fakt vďačí predovšetkým známemu honosnému kaštieľu Andrássyovcov, ktorý sa radí k najpôvabnejším slovenským šľachtickým sídlam.
Návštevník tohto kaštieľa sa môže pokochať expozíciami tunajšieho múzea zameraného na bytovú kultúru šľachty. Okrem parádnych panských salónov, spální či kúpeľní stojí za vzhliadnutie zbierka exotických rarít, ktoré si zo svojich ďalekých výprav podonášal cestovateľ a dobrodruh Emanuel I. Andrássy. Medzi inými tu nájdeme napríklad výzbroj japonského samuraja či vysušenú hlavu papuánskeho bojovníka.
V prízemí kaštieľa sa nachádza jaskyňa so zimnou záhradou a vypreparovanými medveďmi. Úchvatný dojem z prehliadky zavŕši prechádzka výstavným parkom, ktorý niekdajšiu andrássyovskú rezidenciu obklopuje.
Kaštieľ v Betlanovciach
Malebná spišská obec Betlanovce sa honosí vzácnou kultúrnou pamiatkou – renesančným kaštieľom rodu Thurzovcov zo 16. storočia. Táto neveľká stavba, nazývaná pre svoju ozdobnú štítkovú atiku „Korunkami“, bola prvou slovenskou panskou rezidenciou s výrazne potlačenou obrannou funkciou. Nemá, a ani nemala nijaké veže, strieľne, opevnenia, valy a podobne. Šlo výhradne o komfortné letné sídlo.
V súčasnej dobe múry Betlanovského kaštieľa pustnú. Budova sa nijako nevyužíva a jej interiéry nie sú prístupné verejnosti. Návštevník si musí vystačiť s pohľadom zvonka.
Kaštieľ v Spišskom Hrhove
Majestátny reprezentatívny kaštieľ v Spišskom Hrhove je klenotom medzi slovenskými kaštieľmi, pýchou obce i celého regiónu. Na mieste staršej šľachtickej rezidencie ho v 19. storočí postavil významný uhorský rod Csákyovcov.
Stavba bola realizovaná v novobarokovom slohu s klasicistickými prvkami podľa vzoru francúzskych zámkov. Ku kaštieľu obklopenému rozľahlým prírodno-krajinárskym parkom prilieha Kaplnka sv. Anny postavená taktiež v novobarokovom štýle.
Bývalá csákyovská rezidencia stojí na strategicky významnom mieste. Starší renesančný kaštieľ, ktorý tu stál pred ňou, bol súčasťou varovného systému Spišského hradu – medzi hradom a týmto kaštieľom (ako i ďalšími z hradu viditeľnými kaštieľmi v Bijacovciach a Hodkovciach) sa komunikovalo prostredníctvom svetelných signálov.
V kaštieľ v Spišskom Hrhove dnes pôsobí reedukačné centrum pre mládež.
Rokokový kaštieľ v Šaci
Rokokový kaštieľ z 18. storočia ležiaci na západnom okraji košickej mestskej časti Šaca je výstavnou národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá sa po rokoch neadekvátneho využívania (sklad či opravovňa strojov) dočkala konečne obnovy a dôstojného zosoženia. Občianske združenie, ktoré dnes kaštieľ spravuje, v ňom usporadúva kultúrne a spoločenské akcie a prenajíma jeho priestory i na rôzne iné účely.
Kaštieľ v Trebišove
V prekrásnom prostredí trebišovského mestského parku leží okúzľujúci barokovo-klasicistický kaštieľ vystavaný významným grófskym rodom Csákyovcov.
Dnes v jeho priestoroch namiesto vysokej šľachty sídli Vlastivedné múzeum Trebišov. Toto múzeum zaujme veľkým množstvom skutočne rôznorodých expozícií. Návštevník tu nájde expozíciu tradičnej ľudovej kultúry Zemplína, Lapidárium so zbierkou starožitností vytvorených z kameňa či expozíciou chýrneho tokajského vinohradníctva s archívom, v ktorom možno ochutnať vyberané vína obľúbené kedysi aristokraciou v celej Európe. Trebišovské múzeum je okrem toho unikátnym slovenským múzeom filumenistiky – venuje sa dejinám ovládania ohňa človekom, od počiatkov po vynález zápalky.
Prehliadka Vlastivedného múzea zďaleka nie je jediným lákadlom Trebišovského kaštieľa. Za budovou rezidencie sa totiž rozkladá pôvabný anglický park s altánkami, fontánami, jazierkom a najmä strhujúcim architektonickým skvostom – mauzóleom Andrássyovcov.
Kaštieľ v Humennom
Mesto Humenné, jedno z historických centier zemplínskeho regiónu, zdobí prekrásny renesančný kaštieľ impozantných rozmerov.
Rezidenciu stráženú dvoma bronzovými levmi vybudoval bohatý a vplyvný magnátsky rod Drugethovcov. Jeden z predstaviteľov tohto rodu, Valentín Drugeth, vošiel i do povedomia zbožného zemplínskeho ľudu. Vraví sa, že tento muž raz v hneve vypálil miestny baziliánsky kláštor, z ktorého sa, akoby zázrakom, zachránila nepoškodená ikona Božej rodičky. Táto ikona začala roniť slzy, a ronila ich vraj dovtedy, kým sa podivne ochorevší Valentín nepokajal a nedal baziliánom vystavať nový kláštor.
Reprezentatívnu budovu Kaštieľa v Humennom dnes využíva tunajšie Vihorlatské múzeum. Nádherné expozície tohto múzea sú orientované na bytovú kultúru šľachty od renesancie (16. stor.) po 20. storočie, tiež na sakrálne umenie, živočíšstvo Zemplína či dielo slávneho slovenského grafika Oresta Dubaya.
Pri kaštieli sa rozprestiera výstavný anglický park s rybníkom a za ním nádherný skanzen Vihorlatského múzea s expozíciou ľudovej architektúry.
Kaštieľ v Michalovciach
Výstavný barokovo-klasicistický kaštieľ v srdci Zemplína – v Michalovciach je lákadlom pre všetkých ľudí, ktorý sa radi kochajú všakovakou krásou, zavše sa i mnohorako vzdelajúc. Tunajšie Zemplínske múzeum vlastniace viac ako 70 000 zbierkových predmetov oboznámi návštevníka s tradičnými ľudovými remeslami, výtvarnou kultúrou i prírodou regiónu, ukáže mu najstaršie zlaté predmety vyrobené na území Slovenska a ponúkne na obdiv elegantnú bytovú kultúru niekdajšej šľachty a meštianstva.
Veľký kaštieľ v Budimíre
Neprehliadnuteľnou ozdobou malebnej východoslovenskej obce Budimír je atraktívny tzv. Veľký kaštieľ obklopený udržiavaným francúzskym parkom.
Táto typicky tereziánska stavba z 18. storočia dnes hostí zaujímavú expozíciu Slovenského technického múzea, v ktorej okrem dobového zariadenia a obrazov nájdeme najmä bohatú kolekciu historických hodín. Jedným z najvzácnejších exemplárov zbierky sú unikátne hodiny v podobe obrazu – maľba s prírodnou scenériou a hodinovou vežou ukazujúcou skutočný čas. Tieto hodiny sa naťahujú kľúčom, čo na obraze vidieť v podobe vody prúdiacej cez mlynské koleso. Odhaduje sa, že malieb tohto typu (pokiaľ ide o originály) je v Európe len asi 20.
Dežöfiovský kaštieľ v Hanušovciach nad Topľou
Najkrajšou kultúrnou pamiatkou mestečka Hanušovce nad Topľou je akiste tento impozantný renesančno-barokový Dežöfiovský kaštieľ zo 17. storočia.
Stavba pútajúca pozornosť najmä robustnými obrannými vežami je sídlom Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou. Atraktívne expozície tohto múzea sú zamerané na historické interiérové zariadenie a dejiny a prírodné pomery vranovského regiónu.
V tzv. Kňašinskom dome pri kaštieli sa nachádza etnografická expozícia Vlastivedného múzea, Duch národa, ktorá návštevníkom umožňuje spoznať ľudové zvyky a hmotnú kultúru regiónu, a to i prostredníctvom interaktívneho zapojenia sa do atraktívnych dobových remeselných činností ako je tkanie či pradenie.
Neďaleko Dežöfiovského kaštieľa v Hanušovciach stojí menší Šóšovský kaštieľ, mierne schátraná národná kultúrna pamiatka, ktorej interiéry nie sú otvorené verejnosti, no prístup zvonku nie je nijako obmedzený.
Máte aj vy podobné pekné stavby vo svojom okolí, ktoré sme v článku nespomenuli? Podeľte sa o svoje tipy na facebookovej stránke Sódy.