Vďaka vede mohlo ľudstvo objaviť množstvo vecí, porozumieť prírodným javom a, samozrejme, vytvoriť nespočetne veľa vynálezov. Aj u nás sa našlo niekoľko takých, ktorí výrazným spôsobom posunuli dopredu niektoré odvetvia, a na ktorých práci mohli stavať ďalší.

Títo šikovní ľudia a ich počiny mali za cieľ pomôcť ľuďom, uľahčiť im život no popri tom dokázali zviditeľniť Slovensko aj vo svete vedy a techniky.

Jozef Maximilián Petzval, vynálezca modernej optiky

Je pokladaný za zakladateľa modernej optiky. Bol mimoriadne nadaným brusičom skla a jemnomechanikom, čo ho doslova predurčovalo k neskorším úspechom v oblasti optiky.

Venoval sa akustike, predovšetkým kmitaniu strún, vypracoval dokonca projekty plavebného plánu okolo Pešti, no špeciálnu pozornosť venoval práve optike. Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patria výpočty fotografických objektívov. Navrhol dva typy objektívov: portrétový a krajinkársky, takzvaný ortoskop.

Objektív, ktorý v roku 1840 skonštruoval, umožnil až 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To znamenalo, že expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu. Pred týmto objavom totiž expozícia trvala v rozmedzí neuveriteĺných 5 až 30 minút a závisela na počasí a svetelných podmienkach. Fotografovaný objekt sa navyše nesmel pohnúť.

Medzi jeho ďalšie významné vynálezy patrí napríklad aj dvojoký ďalekohľad.

Ján Bahýľ, vynálezca dnešnej helikoptéry

Prvý prototyp dnešnej helikoptéry sa zrodil práve na Slovensku. Jeho autorom bol Ján Bahýľ, ktorý vďaka svojmu mimoriadne veľkému technickému nadaniu vypracoval veľké množstvo návrhov delostreleckej techniky, ako aj železničnej dopravy. 

V roku 1894 urobil aj návrh konštrukcie vrtuľníka s ľudským pohonom. O rok neskôr dostal na svoj návrh patentové privilégium, aby ho mohol pretaviť do skutočnosti. 

Termín realizácie však nebol dodržaný. Spojil teda sily s návrhárom kočov Antonom Marshallom. Práve v jeho dielni vznikol vylepšený model Bahýľovho vrtuľníka, známeho pod menom AVION.

Bahýľ počas života získal aj 17 ďalších vojenských a technických patentov, napríklad na vrtuľník poháňaný benzínovým motorom, tank na parný pohon, či balón so vzdušnou turbínou.

Štefan Banič, vynálezca padáka

Právom sa radí medzi najznámejších Slovákov práve vďaka jeho vynálezu padáka. Bol svedkom leteckého nešťastia a to ho motivovalo k tomu, aby vynašiel padák, zostrojený na princípe dáždnika, ktorý sa otváral na sústave niekoľkých pružín.

Svoj vynález sám na sebe otestoval pred Americkým patentovým úradom tak, že zoskočil zo strechy 15 poschodovej budovy vo Washingtone. Nasledovali ďalšie testy a zoskoky, dokonca i z lietadla. Patent nakoniec v auguste roku 1914 získal.

Americké vojenské letectvo síce jeho patent odkúpilo, no nikdy nezaradilo do využívania. Až na konci vojny začali padáky používať Francúzi. Nešlo však o Baničov prototyp.

Anián Jedlík, zhotoviteľ prvého pohyblivého elektromagnetu (prvého elektromotora)

Ešte ako učiteľ fyziky v Rábe zostrojil prvý malý pohyblivý elektromagnet. Ten bol v podstate elektromotorom a slúžil mu ako pomôcka na hodinách pri rôznych experimentoch. 

Zostrojil taktiež magnetický čap, ktorý sa stal súčasťou elektrického rušňa.

Medzi jeho ďalšie vynálezy patrí aj prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok alebo zariadenie na výrobu sódovej vody. Je autorom veľkej dvojdielnej učebnice fyziky a vychoval mnoho skvelých fyzikov a inžinierov.

Jozef Murgaš, bezdrôtová telegrafia

Bol síce katolíckym kňazom, ale Slováci ho predovšetkým poznajú ako vynálezcu. Bol totiž priekopníkom v bezdrôtovej telegrafii.

V USA mu boli udelené dokonca dva patenty. Vo svojom výskume sa sústreďoval najmä na Marconiho systém založený na Morseovej abecede, ktorý sa mu ale zdal príliš pomalý. Navrhol preto vlastný systém prijímacích a vysielacích zariadení, ktorých signál sa líšil nielen dĺžkou, ale i frekvenciou. Tak vznikol Murgašov Ton-Systém.

Aurel Stodola, konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete a pohyblivej ľudskej ruky

Veľmi významný slovenský vedec a vynálezca. Položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín.

V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval v roku 1915 prvú pohyblivú umelú ľudskú ruku. Na tom istom princípe boli neskôr založené aj protézy nôh a chodidiel.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela, ktoré fungujú dodnes, sa radí tepelné čerpadlo z roku 1928, ktoré aj v súčasnosti vykuruje Ženevskú radnicu. Odoberá pri tom teplo z vody ženevského jazera. Ide o uzavretý okruh.

Bol ocenený mnohými svetovými univerzitami a vedeckými spoločnosťami. Jeho meno dokonca nesie i menšia planétka – 3981 Stodola. Rok 2009 bol na STU rokom Aurela Stodolu.

Jozef Karol Hell, vynálezca čerpadiel so stlačeným vzduchom

Tento rodák z Banskej Štiavnice bol významným slovenským konštruktérom banských čerpacích strojov.

Po ukončení školy sa zaúčal u svojho otca stavbe a údržbe čerpacích a dopravných banských strojov. Neskôr študoval na banskej škole mechaniku a hydrauliku. Už rok nato sa stal pomocníkom svojho otca a strojmajstrom, po smrti otca dokonca hlavným strojmajstrom v baniach v Banskej Štiavnici. 

Okrem mnohých čerpadiel, zostrojil i stroj na čistenie vzduchu v baniach a stroj na vhánanie čerstvého vzduchu do podzemných hĺbok. Tieto vynálezy veľkou mierou prispeli k vylepšeniu pracovných podmienok baníkov, a to sa prejavilo aj na výnosoch baní. Spolu s profesorom Mikovínim sa veľkou mierou zaslúžili o rozmach štiavnických baní.

Prvá úspešná transplantácia srdca na Slovensku a v strednej Európe

Dňa 9.6.1968 sa v Bratislave udiala mimoriadne vzácna a dôležitá udalosť v oblasti medicíny. Práve v tento deň sa totiž tímu lekárov pod vedením MUDr. Karola Šišku a MUDr. Jaroslava Kuželu podarilo previesť prvú úspešnú transplantáciu srdca s mimotelovým obehom krvi. 

Príjemkyňou srdca bola 54 ročná žena. Operácia trvala 5 hodín. Pacientka s transplantovaným srdcom však, bohužiaľ, prežila len niekoľko ďalších hodín po operácii. Zomrela však na následky iných ochorení, nie na následky samotnej transplantácie srdca.

Pavol Alexy a jeho tím, Bioplast

Svet neustále rozmýšľa, ako vyriešiť stále narastajúci problém s veľkým množstvom plastového odpadu. Aj slovenskí vedci prišli so svojim riešením. Profesor Pavol Alexy a jeho tím z fakulty chemickej a potravinárskej technológie zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave vyvinuli bioplast. 

Práve vďaka tomuto objavu sa uchádzajú o slovenský i svetový patent. Kým klasický plast sa vyrába zväčša z polymérov na báze ropy, bioplast je vyrobený z polymérov založených na škrobe a na organických kyselinách. Kľúčom k úspechu bolo podľa slov profesora Alexyho nájsť ten správny pomer surovín. Profesor Alexy bol v roku 2012 ocenený aj titulom Technológ roka. 

Výhodou bioplastov je, že sa dajú kompostovať. Bioplasty môžu v budúcnosti hrať veľmi významnú úlohu v oblasti zdravotníctva a medicíny. 

Z bioplastu sa dajú vyrobiť skrutky, ktoré držia pokope komplikovanú zlomeninu a následne sa v tele úplne rozpustia. Tým by sa eliminovala ďalšia operácia potrebná na ich odstránenie, ako je to v súčastnosti pri titánových skrutkách bežnou praxou.

Štefan Klein a Juraj Vaculík, lietajúce auto

Jeden z aktuálnych slovenských vynálezov, ktorý zarezonoval vo svete. Prototyp lietajúceho auta  vznikal 20 rokov a v predaji by mohlo byť v blízkej budúcnosti. Už teraz sa o ňom hovorí ako o veľkej revolúcii v doprave.

Prototyp tohto auta bol skonštruovaný tímom Aeromobilu, pod vedením spoluzakladateľov firmy Aeromobil Štefana Kleina a Juraja Vaculíka v Bratislave. Prešiel niekoľkými vývojovými fázami a vyvinutých bolo niekoľko prototypov.

Vývojári ešte v roku 2014 nevedeli povedať, kedy bude produkt úplne hotový, no dúfajú že s dodávkami na trh začnú v roku 2018. Cena lietajúceho auta sa momentálne odhaduje na niekoľko sto tisíc eur, no presná cena nebola doposiaľ určená.