Pekné telá aj veľa peňazí. Poznáte tieto fitness celebrity?

Tieto ženy to vďaka vytrvalosti a chuti zmeniť vlastný život k lepšiemu dotiahli až na svetové fitness celebrity so všetkým čo k tomu patrí.

Pravidelné cvičenie nemusí byť len záležitosť zdravia a peknej postavy, ale aj aj živobytia a inšpirácie pre milióny ľudí. Pozrite si najznámejšie cvičiteľky, ktoré sledujú ľudia po celom svete. Tým, že precvičujú, zarábajú nemalé sumy.

Inšpiratívne trénerky z nášho zoznamu začínali rôzne. Niektoré sa cvičeniu venovali celý život a popularita prišla prirodzene. Ale sú aj také, ktoré sa tréningu začali venovať až neskôr – k športu zo začiatku vôbec neinklinovali a ich životný príbeh zaujal ľudí o to viac.

Poďte sa inšpirovať aj vy, či už k tréningu, osobitému životnému štýlu alebo podnikateľskému nápadu.

Jillian Michaelsová – v mladosti mala nadváhu

Je jednou z najznámejších amerických fitness tréneriek. Vystupuje v talk show, je spisovateľkou, má webstránku, ktorú čítajú milióny ľudí, má vlastný cvičebný program. A to mala v mladosti sama problém s nadváhou.

Usilovný tréning Jillian vyústil nielen do redukcie hmotnosti, ale aj rozhodnutia motivovať iných. Robí tak už 20 rokov. Je nielen trénerkou, ale aj nutričnou poradkyňou a držiteľkou čierneho opasku v karate.

Paradoxom je, že hoci motivuje iných, ona má s vlastnou motiváciou problém – tiež potrebuje trénerov, pretože samu seba nevie donútiť k cvičeniu. Jillian trénuje niekoľkokrát do týždňa. Venuje sa najmä jóge, boxu, core tréningu a dvíha činky.

Jillian v rozhovoroch tvrdí, že dopredu ju ženie záväzok voči miliónom ľudí, ktorí sa ňou inšpirujú. Ale tiež chce dobre vyzerať v úzkych rifliach, radšej nosiť bikiny ako jednodielne plavky a chce byť zdravá aj pre jej vnúčatá a pravnúčatá.

Jillian tvrdí, že ešte pred tréningom je dôležité prísť na skutočný dôvod nahváhy klienta. Potom muži a ženy, ktorých trénuje, vedia nielen zhodiť kilá, ale si aj dlhodobo udržať želanú váhu.

 

Tracey Andersonová – trénuje telá celebrít

Ďalšia z úspešných amerických tréneriek a žena, ktorá stojí za telami Madonny, Jennifer Lopezovej, Courtney Coxovej alebo Gwyneth Paltrowovej. Vzrastom malá, ale úspechom veľká žena.

Cvičeniu sa podľa vlastných slov venuje už odmalička pretože jej mama vlastnila baletné a tanečné štúdio. Počas štúdia v New Yorku pribrala napriek tomu, že neustále tancovala. Práve vtedy sa zrodila jej motivácia niečo zmeniť.

Rozhodla sa venovať fitness nielen ako koníčku, ale ako celoživotnej profesii. Vytvorila unikátny fitness program, ktorý sa mení každých desať dní, čím sa predíde efektu plateau, čiže telo si nezvykne na určitý typ cvičenia.

Jej cvičebný program sa stal natoľko populárny, že Tracey postupne otvorila štúdiá v New Yorku, Los Angeles a v Londýne a ponúka tiež inštruktážne DVD pre domáci tréning.

Heidi Powellová – trénerka aj pri štyroch deťoch

Spolu s maželom Chrisom Powellom tvoria jednu z najpopulárnejších trénerských a motivátorských dvojíc. Obaja sú súčasťou úspešnej televíznej série Extrémne premeny, kde Heidi pomáha Chrisovi pri tréningoch účastníkov aj ich motivácii.

Má certifikát na tréning crossfitu, je mamou štyroch detí, má vlastný blog, kde denne čitateľom prispieva radami o zdravej strave, receptami, tipmi na cvičenie i motiváciami v oblasti ako zvládať rodinu a úspešnú kariéru, ako žiť zdravo a mať šťastné manželstvo.

Spolu s manželom sú autormi niekoľkých kníh, ktoré sa hneď po vydaní stali bestsellermi. Minulý rok sa Heidi zúčastnila súťaže v bikini fitness. Veľa cestuje a vystupuje v rôznych talkshow.

Jennifer Nicole Leeová – osobitý štýl cvičenia

Jej meno poznajú v 110 krajinách. Je tvárou, telom a menom vlastnej značky oblečenia, fitness DVDčiek, webstránok, videí, fitness akadémie a množstva iných produktov. A k tomu je aj úspešnou spisovateľkou. A ešte niečo – okrem toho, že je vychytenou fitness modelkou, je aj motivačnou spíkerkou.

Motivuje iných k tomu, aby svoj život zmenili k zdravšiemu po tom, čo ona sama bojovala s veľkou nadváhou. Vďaka úsiliu a tvrdej drine sa jej podarilo zhodiť vyše 30 kíl.

Sama o sebe tvrdí, že nemá športovú minulosť. Napriek tomu vytvorila vlastné cvičenie pod názvom JNL Fusion. Jej tréning je zameraný najmä na ženy a spočíva na takzvanom “super spikingu”, čiže na zaradení kardia pomedzi cviky so závažím.

Jen Selterová – preslávil ju zadok

Slávnou sa stala zo dňa na deň. A za všetko vďačí svojmu výstavnému a vypracovanému zadku. Jej slávu rapídne zvýšili a neustále udržujú sociálne siete, na ktorých má desiatky miliónov fanúšikov.

S fanúšikmi je v kontakte neustále. Motivuje ich nielen obrázkami z každodenných pobytov vo fitku, ale aj cez rôzne výzvy na cvičenie a zlepšenie si zdravia. Ako odmenu za dosiahnutie výsledku či ukončeniu výzvy motivuje fanúšikov cenami – poukážkami na nákup plaviek, športového oblečenia, zdravej stravy.

A toto je jej mimoriadne motivujúci Instagram.

Jeanette Jenkinsová – trénerka z Holywoodu vyrástla v chudobe

Skôr ako pod svojim menom je známejšia pod prezývkou The Hollywood Trainer. Je zakladateľkou mimoriadne úspešnej fitness akadémie The Hollywood Training Academy. Je aj autorkou cvičení na mnohých DVD ako Bikini Bootcamp či Cardio Kickboxing.

Pravidelne sa zúčastňuje denných talkshow a napísala niekoľko kníh. K jej klientom patria speváčky Kelly Rowland, Pink, Alicia Keys, momentálna jednotka ženského tenisového rebríčka Serena Williams či známa herečka Queen Latifah.

Jeanette pochádza z chudobnejších pomerov. Vyrastala s troma súrodencami v malom dome bez otca. Fitness a šport boli jej únikom z reality. Hovorí, že práve šport ju naučil tímovosti, férovosti, vytrvalosti a uvedomeniu si, že keď človek chce, svoj cieľ dosiahne.

Podporuje množstvo charít a dobročinných organizácií.

Jackie Warnerová – tréning ju vytiahol z depresie

Z niekoho, kto bol v 13 diagnostikovaný s depresiou, to Jackie dotiahla na jednu z najrešpektovanejších a najznámejších tréneriek Ameriky. Cvičenie a zdravá strava Jackie dali nový život. Ešte predtým, ako sa začala naplno venovať cvičeniu, vystriedala niekoľko povolaní.

Nebála sa akejkoľvek práce a nič nebolo ako sa vraví “pod jej úroveň”. Všade, kde pracovala, však cítila, že nežije ale len prežíva, a práca ju živí, ale nenapĺňa. Potom objavila čaro fitness a zdravej výživy a to bolo to, čo úplne zmenilo jej život a povolanie. Vďaka cvičeniu a zdravej výžive vyriešila svoje zdravotné aj duševné problémy.

Zmenu si všímali aj jej priatelia a niektorí ju požiadali, aby ich trénovala. Súhlasila a s úžasom sledovala, ako sa k lepšiemu menia nielen ich telá, ale aj životy. Tým sa začala jej hviezdna trénerská kariéra.

Tara Stilesová – drží nízke ceny napriek popularite

Taru svet spoznal vďaka jóge. Je nielen inštruktorkou a veľkým nadšencom jógy, ale vytvorila aj svoj vlastný typ – Strala jógu. S ňou sa rozrástla nielen jej popularita, ale aj štúdiá po celom svete, kde Strala jógu pravidelne cvičia tisíce ľudí.

Jóga od Tary je metódou liečenia cez pohyb. Jej hlavnou filozofiou je pokoj a šetrenie energiou. Tara ale nebola vždy inštruktorkou jógy. Pôvodne bola modelkou a študovala balet. Natočila sériu inštruktážnych videí a urobila si kurz inštruktorky. Jej videá majú dnes milióny videní.

Medzi jej klientov patrí Jane Fondová aj Deepak Chopra. Napriek popularite hodina Strala jógy stojí v jej newyorskom štúdiu 10 dolárov, čo je menej ako u konkurencie. Tara totiž chce, aby jóga bola dostupná pre všetkých ľudí.

Lee-Anne Wannová – bojuje za mužské zdravie

Zdroj: Lee-Anne Wann

Novozélanďanka, ktorá je úspešnou fitness trénerkou, spisovateľkou a pravidelne sa zúčastňuje diskusných relácií, kde ľuďom radí, ako sa správne stravovať a cvičiť napriek stresovému životnému štýlu.

Sama však paradoxne na stres a obrovské pracovné vypätie doplatila. V čase, keď týždenne pracovala šesť a pol dňa 15 hodín denne, pribrala 20 kíl a upadla do depresie. Na takmer pol roka sa vtedy stiahla do úzadia, aby fyzické a duševné zdravie dostala pod kontrolu.

Verejnosti sa stala známou vďaka televíznemu programu Zmenši ma, kde pomáhala účastníkom schudnúť cez tvorbu individuálnych cvičebných plánov. Lee-Anne je bojovníčkou za predovšetkým za mužské zdravie.

Rapídne dokázala zmeniť životy a zdravie 4 mužov k lepšiemu, čo bolo podporené kampaňou Novozélandských novín. V roku 2016 bola zvolená ako ambasádorka pre mužské zdravie.

Michelle Bridgesová – zhodila dva milióny kíl

Austrálčanka Michelle je populárnou fitness osobnosťou. O šport mala záujem od svojich 14 rokov, kedy sa v škole ponúkla, že chce trénovať deti, ktoré sa nevenovali žiadnemu športu a poflakovali sa s cigaretou v ruke.

V 18 sa z nej stala fitness inštruktorka. Má vlastnú značku športového oblečenia, s manželom majú sieť fitness centier. Michelle vyvinula program s názvom 12-týždňová premena tela a vďaka nemu už pomohla ľuďom nielen v Austrálii zhodiť spolu vyše dva milióny kíl.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac