Turista. Slovo, ktoré má často pejoratívny význam. Napríklad v Benátkach tieto novodobé monštrá s fotoaparátmi na krkoch svojím počtom ďaleko prevyšujú počet domácich.

Okupujú námestia, úzke uličky, miestnym kradnú genius loci aj miesta v kaviarňach. Samospráva sa snaží ich množstvo regulovať, hoci do mestskej pokladnice prinášajú peniaze. Na jar napríklad umiestnili na dva mosty špeciálne brány, ktoré mali zabezpečiť, aby ulice zostali priechodné aj pod náporom návštevníkov z výletných lodí. Benátčania zúria, mesto im pred očami pomaly vymiera. Podobne, hoci menej dramaticky, je na tom aj Barcelona či Amsterdam.

Cestovanie rozširuje obzory, dá viac, ako vezme, naučí žiť prítomnosťou a spoliehať sa hlavne na seba. Dnes je dostupnejšie ako kedykoľvek predtým. Stačí do Googlu naťukať zaklínadlo „lacné letenky“ a za 20 € ste v Miláne. Pri väčšom šťastí za rovnakú cenu aj späť. Na Instagrame nájdete tisíce selfies s thajskými opičkami na ramenách, za pár stoviek sa môžeme ísť povoziť na slonoch na iný kontinent alebo sa potápať s korytnačkami. Môžeme to, čo naši rodičia nemohli.

A občas mám pocit, že vďaka týmto nekonečným možnostiam zabúdame na to, čo máme doma. A vlastne úplne pochopiteľne. Ako školáci sme chodili na výlety do múzeí a galérií, splavovali sme rieky, fárali do bane a s prilbami na desaťročných hlavách spoznávali jaskyne. Tieto povinné jazdy vo mne zanechali rovnaký pocit ako povinné čítanie. Až keď som si Kto chytá v žite prečítala dobrovoľne a o 10 rokov neskôr, pochopila som, o čom tá kniha naozaj je.

Viac ako rok som živila vzťah na diaľku. Nie zaoceánsku ani cezhraničnú, len takú 200-kilometrovú. Môj súčasný manžel za mnou chodil na víkendy do Bratislavy, na striedačku som chodila ja za ním do Žiliny. Občas sme sa stretli na polceste v mojich rodných Piešťanoch. Ten rok ma naučil zatiaľ najviac z celého dospeláckeho života. Napríklad aj pozerať sa na dôverne známe miesta cudzími očami – jeho očami, očami turistu. Až pri ňom som si uvedomila, že piešťanský Dom umenia je vlastne dychvyrážajúci architektonický kúsok, že z Mosta SNP by som bola na výlete v inej krajine unesená a prechádzka po bratislavskej Klariskej ulici je romantickejšia ako celý Paríž.

Vyskúšajte si to. Pred sebou máme ešte polovicu dovolenkovej sezóny a nemusíte ani chodiť ďaleko. Prejdite sa „svojím“ mestom, kúpte si zmrzlinu, choďte na večeru do reštaurácie, urobte si piknik v parku. Robte všetky tie veci, ktoré by ste robili na výlete či dovolenke, pokojne aj s fotoaparátom na krku. Alebo sa prevezte autobusom do dedinky Muráň na tie najlepšie buchty.
Navštívte trnavské Nádvorie, ružomberskú Galériu Ľudovíta Fullu či prekrásny kostol v Abramovej obkolesený ľanovými poliami. Zrátajte si to, čo máme doma.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o mestskej turistike na Slovensku. Myslíme si, že je dôležité tráviť leto doma a spoznávať našu krajinu. S pokrytím od O2, 4G internetom a s O2 extra výhodami vám počas dovolenky nebude chýbať vôbec nič a svoje zážitky môžete zdieľať so svojimi blízkymi.