Po odchode z práce sa Milan Bardún rozhodol naplno venovať cestovaniu a svojmu blogu. A hoci prešiel kus sveta, nezanevrel ani na Slovensko a rád ho spoznáva. Jeho názory môžu síce pôsobiť kriticky, vychádzajú však z jeho bohatých skúseností.

Prečítajte si náš rozhovor nielen o miestach, ktoré treba navštíviť, ale aj o tom, čo by sme sa na Slovensku ešte mali naučiť.

Kedy si začal cestovať a čo ťa k tomu viedlo?

Myslím si, že som cestoval odjakživa. Vždy som sa niekde zatúlal, a potom ma nikto nevedel nájsť. Viedla ma k tomu chuť spoznávať nové veci a zisťovať, čo je za rohom. Niektorí ľudia tvrdia, že tí, ktorí veľa cestujú, pred niečím utekajú. Možno je to aj môj prípad – utekám pred nudou a stereotypom, ktorý by ma zničil.

Ktoré z miest ti utkveli v pamäti alebo si dokážeš predstaviť, že by si tam pokojne zostal aj žiť?

Sú to tri miesta – New York, Sydney a Bratislava. New York, pretože milujem ten ruch a tú inšpiráciu. Bol som tam viackrát ako v Prahe a chystám sa znova, na dlhšie. Všetky tie svetlá, ľudia, ktorí sa ponáhľajú a atmosféra mesta vo mne vzbudzujú pocit, že dokážem úplne všetko.

Sydney som si zamiloval na prvý pohľad, je to jedna veľká dedina. Austrálčania sú veľmi pohodoví a ani v samom biznis centre, priamo pod mrakodrapmi, som nemal pocit, že by tu panoval dáky stres. Sydney má pláže, parky a cítil som sa tam veľmi pokojne.

Posledným miestom je Bratislava. Narodil som sa tu a trávim tu v poslednej dobe veľa času. Do Bratislavy sa vrátim vždy, keď potrebujem prestávku od cestovania.

„Tí, ktorí veľa cestujú, pred niečím utekajú.“

Podľa čoho si vyberáš miesta, ktoré navštíviš?

Podľa lacných leteniek. Málokedy sa postavím a poviem si, že idem napríklad do Austrálie. Skôr je to tak, že keď vidím lacnú letenku, tak si ju kúpim a až potom idem do Austrálie. Sú, samozrejme, miesta, ktoré ma lákajú viac, ako je napríklad Južná Amerika alebo miesta, kam sa aktuálne nechystám vôbec, napríklad Čína alebo juhovýchodná Ázia.

Milujem latinskoamerickú kultúru, miestne jedlo, španielčinu a všetko, čo sa točí okolo Južnej a Strednej Ameriky. Poslednú zimu som tam strávil päť mesiacov. V novembri som začal cestovať po Kolumbii a odtiaľ som prešiel cez Panamu a Kostariku do Mexika a skončil v marci v Kalifornii. Táto časť sveta mi veľmi učarovala.

Prečo je cestovanie podľa teba dôležité?

To som ja nikdy nepovedal, cestovanie podľa mňa nie je dôležité. Poznám ľudí, ktorí necestujú vôbec a nemajú potrebu ísť ani raz za rok do Chorvátska. Neviem, prečo si ľudia myslia, že každý by mal cestovať, chodiť na pláže, piť kokosové orechy a dávať si fotky na Instagram. Skôr naopak. Ja to vidím tak, že každý by mal robiť to, čo má rád a čo ho napĺňa.

Ak ťa napĺňa pláž v Indonézii, cestuj. Ak ťa napĺňa podnikanie, podnikaj. Nie cestovanie je dôležité, ale spokojnosť so samým sebou. Dnes vládne trend, aby každý cestoval, lebo je to lacnejšie a dostupnejšie ako kedykoľvek predtým. Stačí si pozrieť, koľko nových cestovateľských blogov vzniklo za posledné dva roky. Ale aj to je len trend, ktorý prejde a príde niečo iné.

Ty ale necestuješ len po svete, ale aj po svojej rodnej krajine. Prečo sa Slovensko oplatí navštíviť? Mnohí Slováci radi jazdia na víkend spoznávať iné európske mestá, ale tie slovenské často nepoznajú vôbec. Prečo je to podľa teba tak?

Môžem spomenúť to naše klišé – hory, pivo a lacné jedlo v porovnaní s inými krajinami. Ale naozaj sa oplatí Slovensko navštíviť? Všetci moji známi z celého sveta, ktorí sa nejakým spôsobom dostali na Slovensko, najčastejšie v rámci eurotripu, boli iba v Bratislave. Väčšina turistov začne v Budapešti, ide cez Bratislavu do Viedne a skončí v Prahe.

Otázka je, prečo zostanú iba v Bratislave a nejdú napríklad do Tatier, do Košíc či k Liptovskej Mare? Slovensko sa nevie predať, úroveň informácií je veľmi nízka a infraštruktúra nedostatočná. Keď cestujem ja, auto si prenajímam výnimočne. Všade cestujem vlakom, autobusom a lietadlom. K tomu potrebujem dobré spojenia, krátke prestupy a informácie v angličtine.

Skúste poslať turistu napríklad z Bratislavy do Zuberca. Aj táto krátka cesta mu hromadnou dopravou zaberie celý deň – ak má to šťastie, že mu niekto v angličtine vysvetlí, kde má prestúpiť. A na to on nemá čas, lebo na svoju dovolenku dlho šetril a nechce sedieť vo vlaku, ktorý sa rozpadá. To je problém Slovenska, nedostatok informácií a zlá infraštruktúra.

„Slovensko sa nevie predať, úroveň informácií je veľmi nízka a infraštruktúra nedostatočná.“

Kde na Slovensku možno stráviť naozaj plnohodnotný víkend? Aké aktivity si možno u nás naozaj užiť? Nemyslím len hory, ale aj mestá.

Čo je plnohodnotný víkend? Hory, wellness, turistika či mestá? Ak mám hovoriť za seba, môj plnohodnotný víkend predstavuje splav niektorej z našich riek, prípadne jazda na bicykli národným parkom a večer perfektná sauna s vírivkou a pohárom bieleho suchého k večeri. Aj keď je Slovensko malé, dajú sa tu robiť rôzne aktivity a každý si tu nájde to, čo mu sedí najviac.

Ktoré mestá a miesta odporúčaš navštíviť? Ktoré sú tvojou srdcovkou?

Veľmi sa mi páči Chmarošský viadukt (železničný most pri Telgárte, pozn. red.) či akákoľvek turistika v Tatrách – nedávno som absolvoval túru k Vodopádom Studeného potoka a Rainerovej chate. Tiež som splavoval rieku Hron či navštívil zrúcaninu hradu Revište v Žarnovici.

Mojou najväčšou láskou je mesto Levoča, ktoré považujem, čo sa turizmu týka, za jedno z najrozvinutejších miest Slovenska. Okrem toho mám rád aj Košice a myslím si, že Bardejov má najkrajšie námestie na Slovensku. Ak by som mal pokračovať na západe, svoj život si viem celkom predstaviť v Trnave. A málokto to tuší, ale v okolí Bratislavy máme množstvo krásnych anglických parkov a kaštieľov.

„Mojou najväčšou láskou je mesto Levoča, ktoré považujem, čo sa turizmu týka, za jedno z najrozvinutejších miest Slovenska.“

Prekvapilo ťa niektoré zo slovenských miest? Povedal si si po jeho návšteve, že sa tam musíš vrátiť?

Mňa prekvapí vždy všetko, čo je pekné a upravené. Neznášam neporiadok, smeti, grafity a špinu.

Získali si ťa nejaké pamiatky?

Ja na pamiatky veľmi nie som, ani to nie je téma môjho blogu, keďže sa venujem zážitkovému a dobrodružnému cestovaniu. Ak by som si mal naozaj vybrať, bude to určite zrúcanina niektorého hradu. Už som spomenul hrad Revište v Žarnovici, ktorý je nádherný a aktuálne prechádza za pomoci dobrovoľníkov rekonštrukciou.

Môj obľúbený je aj hrad Branč, po ktorom som ako decko behával a hrával sa tam na schovávačku.

Hoci hovoríš, že na Slovensku je nedostatok informácií a slabá infraštruktúra, čoraz viac počúvame o tom, že úroveň služieb u nás stále rastie. Máš aj ty ten pocit?  Čo by si sem doniesol zo zahraničia?

Úroveň služieb rastie, a potom vidno veľké rozdiely. Stalo sa mi, že som sa úplne perfektne najedol v reštaurácii v Tatrách, a potom som v reštaurácii v 4-hviezdičkovom hoteli dostal za 14 € cestoviny, ktoré si kupujem za 0,89 € s takou riedkou omáčkou, že nemala absolútne žiadnu chuť.

V čom sa teda podľa teba zlepšujeme a čo nám naopak na Slovensku chýba?

Veľmi sa teším, že sa to u nás zlepšuje – v hotelierstve, v gastronómii aj v oblasti zážitkov. Ešte ale chvíľku potrvá, kým sa tá „socialistická“ úroveň služieb z niektorých častí Slovenska vytratí, ale vo väčšom meradle ideme napred. Len s tou infraštruktúrou treba niečo robiť, každý naozaj nemá auto.

Úprimne si myslím, že na Slovensku aj vo väčších mestách chýba prozákaznícka ústretovosť. Nech idem do zahraničia kamkoľvek na západ, každý ma pozdraví, usmeje sa, poďakuje a odpovie, lebo je to jeho práca. U nás sa mi veľakrát stalo, že mi vrátnik odvrkol, predavačka pohodila jedlo či autobusár zatvoril dvere pred nosom. Nehádžem všetkých do jedného vreca, ale často je to tak.

Vo svete je bežné, že veľa prehliadok a podujatí je zadarmo a turisti ich s obľubou vyhľadávajú. Ako sme na tom na Slovensku?

Minule som sa rozprával s jedným pánom, ktorý pracuje v cestovnom ruchu a ten povedal: „Pýtajme si od ľudí vstupné za podujatia, dajme im ale parkovanie zadarmo.“ Má úplnú pravdu. Ak niekam idem a na každom rohu musím za niečo zaplatiť, znechutí ma to.

Minule som išiel k Chodníku korunami stromov v Bachledovej doline a hneď ma skasírovali za parkovanie. Príde mi to trochu nelogické a niekoho to môže odradiť. Na jednej strane chceme, aby návštevník prišiel, na druhej ho necháme pekne za všetko zaplatiť. Chodník je ale veľmi pekný a odporúčam ho navštíviť.

Treba sa preto zamyslieť nad tým, čo je zadarmo a prečo to tak je. Lebo v skutočnosti nič nie je zadarmo.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o mestskej turistike na Slovensku. Myslíme si, že je dôležité tráviť leto doma a spoznávať našu krajinu. S pokrytím od O2, 4G internetom a s O2 Extra výhodami vám počas dovolenky nebude chýbať vôbec nič a svoje zážitky môžete zdieľať so svojimi blízkymi.