“Všade okolo je Sahara, mama piesek zavára,” tak znie názov jednej pesničky skupiny Karpatské Chrbáty. Ak rozprávame o Marathon Des Sables, je to viac než pravdivé pomenovanie situácie.

Piesok a skaly, nekončiaci horizont. Teplo a priame Slnko. Takmer žiadne známky života, len sem-tam vietor. Takto vás privíta Sahara. Nájsť nevľúdnejšie podmienky na beh by bolo veľmi ťažké. Hovoríme o Marathon des Sables.

Nápad, ktorý zmenil históriu behu

V roku 1984 sa Francúz Patrick Bauer vybral na traverz Saharou. Celá trasa mala približne 350 km a všetko si tento dobrodruh niesol so sebou – jeho batoh mal takmer 35 kg. Náročnú výpravu zvládol za 12 dní a rozhodol sa, že to chce sprístupniť aj verejnosti.

Už o päť rokov stálo na štarte 170 bežcov odhodlaných zažiť niečo nepredstaviteľné. Počet účastníkov rástol, až v roku 2010 preskočil tisícku a budúci rok plánujú organizátori účasť až 1 300 bežcov.

Preteky síce majú v názve maratón, ale v súčte ide o šesť maratónov počas šiestich dní, každý deň sa však beží etapa s inou dĺžkou. Celkovo pretekári prejdú 251 kilometrov, pričom vždy je jedna kráľovská etapa, ktorá meria viac než 80 kilometrov a po nej nasleduje deň voľna v strede púšte. Trasa je vždy prekvapením organizátorov, ktoré pretekári dostanú až 24 hodín pred štartom.

Pripraviť treba nohy, telo, ale aj hlavu

Obdobie pred pretekmi nie je náročné len z hľadiska kondičnej, ale tiež materiálnej prípravy. Bežci si totiž všetku svoju batožinu berú so sebou. Musia tak niesť oblečenie, bežeckú výbavu, spacák a jedlo na sedem dní. Povinnosťou bežca je mať minimálne 2 000 kalórií na deň, čo pred každou etapou organizátori kontrolujú.

[the_ad_placement id=“behsity“]

Pitný režim si však nedokážu účastníci zabezpečiť sami. Aj tu sú však pravidlá veľmi prísne a organizátori nedávajú žiadne výnimky. Je presne stanovený prídel vody na každý deň, dokonca s rozpisom, koľko dostanú pretekári ráno, počas etapy a neskôr v cieli. Dvakrát si môžu výmenou za časovú penalizáciu vypýtať extra vodu, ale po treťom raze už nasleduje diskvalifikácia.

Nikdy viac. Alebo?

Asi to poznáte aj vy. Vždy počas nejakej extrémne ťažkej aktivity si hovoríte, že tentokrát už naozaj stačí a nabudúce už budete dvakrát merať. Toto znie podobne. Štatistika však hovorí, že až 30 percent pretekárov sa na tieto preteky minimálne raz vrátilo.

Čísla vyzerajú hrozivo, fotky ten pocit ešte znásobia. Už aj vy rozmýšľate, že by ste si raz chceli urobiť bežecký výlet do Maroka?