Vlado Voštinár si bol na Liptove pozrieť, ako sa fotia medvede, líšky či iné divoké zvery
Slovensko je krajina, ktorú je radosť fotiť. Vlado Voštinár sa preto na Liptove stretol s fotografmi prírody, ktorí dokážu odfotiť krásy slovenskej divočiny naozaj ako málokto. Pri fotení divokých zvierat im pomáha aj rýchly internet.
Zdieľať
9. 8. 2018;Autor: Miro Šifra, Foto: Tomáš Kelement
Fotenie zveri je ako taký lov, len namiesto zbrane mierite objektívom fotoaparátu. Vaša trofej odíde z miesta živá, akurát možno ju trocha nahnevá, že ste ju odfotili neprebudenú a s rozstrapatenou srsťou. Najkrajšie fotky vznikajú totiž tak, že si so zvieraťom pozeráte z očí do očí. Aby to vôbec bolo možné, tak to chce poriadnu prípravu.
Ako veľmi je takéto fotenie náročné, si bol na vlastnej koži vyskúšať aj moderátor Vlado Voštinár v tretej časti seriálu Vlado Voštinár objavuje Slovensko. Presvedčte sa sami:
Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí sú stále presvedčení, že internet v mobile im netreba a pevné pripojenie doma im stačí. Vďaka mobilným dátam sa môžete nielen kedykoľvek spojiť so svojimi blízkymi, ale zjednodušiť si bežné fungovanie či pozrieť sa na svoje záľuby z nového uhla.
Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už takmer 94 % obyvateľov Slovenska. Aby ste si surfovanie bez zbytočných prerušení mohli užiť naplno, nechajte si svoj smartfón skontrolovať v ktorejkoľvek O2 Predajni. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
7 smartfónov, ktorými odfotíte Slovensko najkrajšie
Dobrý fotoaparát spraví z krásnej krajiny rozprávkovú. Pozrite si naše tipy na smartfóny s najlepším fotoaparátmi.
Zdieľať
6. 8. 2018;Autor: Ivan Štubniak, Foto: Huawei, Unsplash
Slovensko je krajina, ktorú je radosť fotiť. Všade, kadiaľ idete, je taká príroda, že je hanba si odtiaľ neodniesť peknú pamiatku. Vlado Voštinár sa o tom, že Slovensko je fotogenická krajina, presvedčil aj v tomto videu:
Na to, aby ste pekne fotili, však dnes už nemusíte ťahať ťažkú techniku – kvalitný fotoaparát sa vám zmestí aj do vrecka. Ak to s fotením myslíte vážne, toto je 7 najlepších smartfónov, aké si dnes na fotenie môžete kúpiť.
Rebríček „foto” smartfónov sa nezaobíde bez toho najlepšieho, čo trh aktuálne ponúka. A P20 Pro nasadzuje latku poriadne vysoko. Je totiž vybavený až troma objektívmi, pričom každý používa na niečo iné. Prvé dva sú už klasicky farebný (40 Mpx) a čiernobiely (20 Mpx). Výslednú fotku potom smartfón vytvorí kombináciou záberov z tejto dvojičky. Na čo najrýchlejšie zaostrenie používa P20 Pro laser. Tretí snímač má rozlíšenie 8 Mpx a využíva ho na optický zoom bez straty kvality. Nechýba obľúbený HDR režim, ako aj prednastavené filtre pre ozvláštnenie fotografií. Špičková voľba.
Samsung je v posledných rokoch na špičke evolúcie smartfónov. Jednou z významných inovácií je pri tohtoročnej S9 práve hlavný fotoaparát. Pribudol k nemu druhý snímač, ktorý slúži ako teleobjektív pre dvojnásobný zoom. Primárny fotoaparát s rozlíšením 12 Mpx má optickú stabilizáciu pre čo najostrejšie zábery. Tá najpodstatnejšia zmena je však jeho variabilná clona. Tá dokáže meniť sveteľnosť objektívu od f1.5 až po f2.4, čo zaručí skvelé fotky pri každom osvetlení. Popri mnohých skvelých funkciách nájdete aj HDR režim fotenia a prednastavené filtre, ktoré ozvláštnia vaše fotky pri každej príležitosti. Vyskúšajte a neoľujutujete.
Honor už je osvedčenou značkou na slovenskom trhu. Jeho posledná vlajková loď je vďaka zaujímavému dizajnu opäť pastvou pre oči . Zadný duálny fotoaparát obsahuje farebný snímač s rozlíšením 16 Mpx a čiernobiely s rozlíšením až 20 Mpx. Vďaka tejto kombinácii vytvoríte krásne ostré zábery. Nevadia mu ani zhoršené svetelné podmienky, osvetliť záber totiž môžete LED bleskom. Prostredie fotoaparátu je krásne intuitívne. Nechýba možnosť HDR módu, ako aj natáčanie videí v 4k. Vyskúšajte si ho sami!
Sony so svojou vlajkovou loďou rovnako nezaháľalo a vybavilo ju rovno 19 Mpx fotoaparátom. V dobe, kedy ostatní konkurenti vybavia svoje najvyššie modely dvomi alebo až tromi snímačmi, Sony ide tou klasickou cestou. Vytknúť môžeme len absenciu optickej stabilizácie, na záberoch to však skoro vôbec nie je cítiť a sú pekne ostré aj pri slabšom osvetlení. Veľkým plus je hardvérové tlačidlo spúšte, od ktorého iní výrobcovia naopak upúšťajú. Video natočíte v 4K. Veľmi zaujímavou funkciou je natáčanie super slow motion videí, pri ktorých zhotovíte vo Full HD až 960 snímkov za sekundu. To už stojí za vyskúšanie, čo poviete?
Duálny fotoaparát „osmičky“ sa až tak neodlišuje od toho v iPhone X. Rovnako ide o dva 12 Mpx snímače. Rozdielom je trošku vyššia svetelnosť, no pri fotografovaní to ani nepostrehnete. HDR režim je decentný, no viditeľný – vašim fotografiám dodá živšie farby. Nechýba obľúbený portrétovací mód pre profesionálne vyzerajúce portréty, tento režim však nenájdete na prednej selfie kamere. Podpora Live photos je tak ako pri iných modeloch samozrejmosťou. iPhone vďaka tejto funkcii popri fotení zároveň natočí krátke video. Ak s finálnym záberom nebudete spokojní, môžete si práve vďaka tejto funkcií vybrať iný a lepší záber. Skvelá vec.
Nebývalo zvykom mať v takomto rebríčku zariadenie zo strednej triedy. Huawei však vybavil najmladšieho a najlacnejšieho z trojice P20-tok rovnako dvoma snímačmi. Nie sú síce Leica, hlavný fotoaparát má však rozlíšenie 16 Mpx a sekunduje mu druhý s rozlíšením 2 Mpx. Tento sekundárny fotoaparát využíva Huawei na rozostrenie pozadia fotografií. Softvér nie vždy funguje na 100 %, vo finále však ide o vydarenú funkciu, ktorá ozvláštni vaše fotky.
Motorola Moto G6 Plus
To najlepšie nemusí nutne znamenať aj to najdrahšie. Výborný kompromis pri zadnej kamere ponúka značka Moto s modelom G6 Plus. Za veľmi priaznivú cenu dostanete zadnú kameru v konfigurácii 12+5 Mpx s technológiou dual pixel a automatickým zaostrením. Môžete sa tešiť na veľmi kvalitné zábery aj pri horších svetelných podmienkach a HDR mód, pri ktorom naozaj spoznáte rozdiel pri fotení detailov.
Toto bola tretia časť seriálu Vlado Voštinár objavuje Slovensko, v rámci ktorého Vlado spolu s rôznymi odborníkmi spoznáva skryté krásy našej krajiny. Nezabudnite si pozrieť ani prvú a druhú časť.
Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí sú stále presvedčení, že internet v mobile im netreba a už vôbec nie v prírode počas zberu húb či turistiky. Vďaka mobilným dátam sa však môžete nielen kedykoľvek spojiť so svojimi blízkymi, ale zjednodušiť si bežné fungovanie či pozrieť sa na svoje záľuby z nového uhla.
Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už takmer 94 % obyvateľov Slovenska. Aby ste si surfovanie bez zbytočných prerušení mohli užiť naplno, nechajte si svoj smartfón skontrolovať v ktorejkoľvek O2 Predajni. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
