Na tej karikatúre sa skláňa postavička nad záchodovou misou, z ktorej trčia dve ruky a kričí do nej úvodné slová. To je z môjho pohľadu skvelé vystihnutie augustových udalostí z roku 1968. A hlavne toho, čo nasledovalo. Výborná umelecká skratka. Možno mi na nej chýba už len postava v ruskej uniforme, ktorá nakoniec potiahne za splachovaciu šnúru.

Keď sa dnes mladých ľudí pýtate na udalosti z augusta 1968, občas „sa chytia“ a vedia, že prišli nejaké tanky. Prečo prišli a čo to znamenalo pre generáciu ich rodičov a starých rodičov, vedia už dosť málo. Dubček, Husák a Brežnev sú pre dnešných mladých ľudí, stredoškolákov, takmer neznáme postavy.

O takom Biľakovi väčšina z nich ani len netuší. Ale niečo by o nich mali vedieť, lebo tá minulosť sa týka aj ich.

Pre tých, ktorí sa v roku 1968 zaujímali o to, čo sa okolo nich deje, a zdá sa, že vtedy bola skutočne z letargie vytrhnutá väčšina, museli byť udalosti z jari 1968 obnovením nádeje. Nádeje na možný život bez strachu, strachu, ktorým komunistickí vládcovia za pomoci cenzúry a Štátnej bezpečnosti ovládali vlastných občanov.

Reformy, koniec cenzúry, závan slobodnejšieho života museli byť skutočne po dvadsiatich rokoch života v totalitne ovládanej spoločnosti parádnym pocitom. Nádejou.

Príchod okupačných armád nádej spláchol. Vodcovia v Moskve a ich lokaji v jednotlivých krajinách východného bloku, veľmi dobre vedeli, že prípadné uvoľnenie sa môže zmeniť v záplavu, ktorá by ich spláchla , či nebodaj by ich postavila pred zodpovednosť za zverstvá, ktoré roky na vlastných ľuďoch páchali.

Rok 1968 znamenal pre každého niečo iné. Pre niekoho, kto emigroval, nový začiatok, pre iného ťažkú dezilúziu a vlastne tiež nový začiatok, začiatok života v obavách a strachu zosobneného v členoch previerkových komisií, zvlášť dbajúcich na otázku: „Aký bol váš postoj k poskytnutiu bratskej pomoci v tzv. krízovom období?“ Zle sa odpovedá, ak viete, že za váš „nesprávny názor“ budú perzekvované ešte aj vaše deti.

Takých, ktorí povedali, čo si skutočne mysleli, veľa nebolo. Ale tak je to vždy. Pre mnohých bol august 1968 skutočne koncom nádeje.

Helena Klímová, psychoterapeutka a signatárka Charty 1977, v súvislosti s okupáciou povedala, že bádatelia zaoberajúci sa chovaním živočíchov popísali jav nazvaný „naučená bezmocnosť“.

Živočích, ktorý je pri snahe jednať slobodne opakovane trestaný, sa nakoniec prestane snažiť, stiahne sa do kúta a znehybnie. V našej krajine po auguste 1968, v čase, keď neexistovala budúcnosť, takto konali mnohí. Znehybneli citovo aj duchovne. Zmizla nádej na nezávislosť, zmizla súvislosť medzi ľudským konaním a možnosťou zmeny. Ľudia sa zamerali na osobné drobné ciele, častokrát zbavené morálneho náhľadu.

Klamstvo, politická korupcia a kradnutie sa stali normou, nestálo za to snažiť sa. A tak mi napadá, či sme sa tohto nánosu neslobody, ktorý začal 21. augusta 1968 už skutočne zbavili. Skutočne sme to už prekonali? Sme skutočne slobodní a uvedomujeme si to a vážime si to?

Prítomnosť je stále tehotná minulosťou. A je len na nás, ako sa k nej postavíme a či sme schopní sa z nej poučiť. Alebo si ju radšej nepamätáme? To by nebolo veľmi múdre.

Je sloboda samozrejmosťou? Myslím si, že nie je a treba sa o ňu starať, lebo takých, čo túžia po moci a ľudia sú pre nich len prostriedkom na dosiahnutia a plnenie vlastných cieľov, bude vždy dosť.

Dokonca aj tá karikatúra Mariána Vaneka je istým spôsobom stále aktuálna, akurát by sme sa mali tešiť, že žijeme v dobe, keď by jej autor nebol za jej vytvorenie prenasledovaný tak ako vtedy. Nebuďme preto ľahostajní. Predpokladám, že zažívať naučenú bezmocnosť by sme znovu nechceli. Alebo?

Téme augusta 1968 a tomu, ako vstup vojsk Varšavskej zmluvy zasiahol do životov bežných ľudí, sa venuje aj projekt Spýtaj sa vašich. V rámci projektu vznikne na stránke spytajsavasich.sk interaktívny online pamätník, kde môžete napísať svoje spomienky na tieto udalosti a pridať aj fotografie či zvukové nahrávky.

Pri príležitosti 50. výročia vznikol aj unikátny dokumentárny film Spýtaj sa vašich 68, v rámci ktorého režisérka Barbora Berezňáková zozbierala dobové svedectvá od ľudí po celom Slovensku aj od Slovákov, ktorí po 21. auguste 1968 odišli do emigrácie.

Premiéra dokumentu je naplánovaná na pondelok 20. augusta v Bratislave. Film sa premietne po zotmení na stene OD Tesco na Kamennom námestí. V rovnaký deň sa uskutoční premietanie aj v Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Banskej Štiavnici, 21. augusta vo Zvolene a postupne aj v ďalších mestách po celom Slovensku.

Vlastný program si pri príležitosti výročia augustových dní pripravila aj Nová Cvernovka. Dvojdňové podujatie Okupácia 1968 prinesie diskusie, špecifickú inštaláciu aj hudobný program.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o auguste 1968, ktoré vzniklo pri príležitosti 50. výročia augustových dní. Vydanie vzniklo v spolupráci s projektom Spýtaj sa vašich a občianskym združením Living Memory. Oba projekty a ich myšlienky podporuje aj Férová Nadácia O2.