Aj keď sa na Slovensku nachádza vyše 250 hradov, len málo z nich je v zachovalom stave. Po mnohých však zostali len ruiny, kusy stien, oblúkov, či len pár kameňov a nájdete ich len ak viete, kde presne hľadať.

Tie, ktoré sú zrenovované a ktoré sa dajú navštevovať, predstavujú v kontexte celku skôr raritu. Oplývajú pútavou históriou, premyslenou dobovou architektúrou a čarom minulosti, ktoré stojí za preskúmanie.

Starý zámok v Banskej Štiavnici

Dnešný mestský hrad, postupne vybudovaný v banskom meste, bol pôvodne farským kostolom, okolo ktorého sa časom rozrástla hradná štruktúra podľa potrieb a trendov doby. Väčšinu svojej existencie slúžil na uchovávanie ziskov z miestneho prosperujúceho banského priemyslu.

Z najstaršieho obdobia pochádza okrem samotného farského kostola aj románska kaplnka sv. Michala, v ktorej sa zachovali stredoveké maľby. Riziko tureckých vpádov si vynútilo zosilnenie objektu a jeho premenu na pevnosť, dôsledkom čoho zmizol hradný kostol.

Neskôr chrám obohnali palácovými hradbami a vzniklo tak dodnes viditeľné nádvorie. Pod poslednou módnou úpravou sa podpísalo baroko. Dnes zámok pozostáva z hradieb a impozantnej modro-bielej veže Himmelreich. V jeho priestoroch sa nachádza banské múzeum.

Považský hrad

Patrí medzi tie hrady, z ktorých dnes ostali len ruiny. Týči sa nad Považským Podhradím a pochádza z 13. storočia, keď ho vybudovali na ochranu považskej cesty.

Patril do súkromných rúk, z ktorých neskôr putoval cez kráľa Mateja Korvína k Podmanickovcom, ktorí hrad opravili a rozšírili. Neskôr oň však kvôli lúpežníctvu prišli a hrad sa opäť vrátil ku korune. Jeho ďalší majitelia, Balašovci, hrad opravili a rozšírili, no neskôr sa presťahovali do zámku v podhradí. Po stavovskom povstaní, ktoré podporovali aj majitelia hradu, ho dal cisár v roku 1698 zrútiť.

Dnes v ruinách vidno otvory po oknách so zvyškami renesančných ríms a klenieb. Areál hradu je prístupný len na vlastné riziko.

Šarišský hrad

Aj keď dnešné pozostatky tohto stredovekého hradu pôsobia nenápadným dojmom, kedysi to bol – a dodnes je – jeden z našich najväčších hradov. Rozprestieral sa na ploche vyše 2,5 hektára. Postavili ho v 13. storočí na veľmi strategickom mieste: na vyvýšenej plošine Šarišškého (sopečného) vrchu, neďaleko miestnej rieky Torysa, ktorej obchodnú cestu mal aj chrániť.

Majetok kvôli politickým potýčkam pendloval medzi korunou, miestnou župou a šľachtickými rodmi, až nakoniec pod vlastníctvom Perényiovcov po bitke pri Moháči podľahol cisárskemu vojsku a skončil vo vlastníctve Habsburgovcov, ktorí ho premenili na vojenskú pevnosť.

Neskôr, v rukách jeho posledných vlastníkov, Rákociovcov, na hrade v roku 1660 vybuchol sklad pušného prachu a celkom ho zničil. Odvtedy už zrenovovaný nebol. Dnes je v areáli renesančná brána, hranolová veža, z ktorej je pekný výhľad na okolie, a relatívne zachovalá valcová veža.

Pezinský zámok

Historická pamiatka na dobu minulú neďaleko Bratislavy je momentálne známejšia ako zámok, aj keď pôvodne – v 13. storočí – to bol jednoznačne vodný hrad miestnych grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V roku 1609 bola dokončená jeho rekonštrukcia zo stredovekého na renesančné sídlo a vykonali sa aj určité rozšírenia.

V modernej podobne ho poznáme vďaka Pálfiovcom, ktorí ho využívali ako sídlo svojho panstva a podrobili ho rozsiahlej premene. Tá sa niesla vo forme klasicizmu a okrem samotnej budovy vylepšili aj jej okolie novým anglickým parkom. Tento bod podľa viacerých historikov značí prerod hradu na zámok.

Doteraz sa zachovali aj jeho renesančné, stredoveké, romantické a neorenesančné prvky. V hrade sú zachovalé sály zdobené dobovým umením. Okrem nich je v hradných priestoroch aj reprezentačná vináreň a reštaurácia, keďže objekt od prvej polovice minulého storočia patrí malokarpatskému vinárenskému podniku.

Krásna hôrka

Tento známy objekt sa v roku 2012 zapísal do povedomia rozsiahlym požiarom, ktorý spôsobil škody za osem miliónov eur. Spálil 10 percent exponátov, a mnohé časti hradu ostali buď zničené alebo zadymené. Vzhľadom na vtedajší zachovalý stav exteriéru aj interiéru hradu to bola obrovská škoda pre slovenské historické dedičstvo.

Nebol to však jeho prvý požiar, už v roku 1817 po údere blesku vyhorel. Jeho najdlhší majitelia, Andrášiovci, ho však následne opravili tak precízne, že sa zachoval až dodnes. V jeho interiéri sa nachádza viacero palácových siení, umeleckých diel, či sarkofág s mumifikovanou Žofiou Serédyovou, manželkou Štefana Andrášiho.

História Krásnej Hôrky sa datuje do 14. storočia, kedy hrad postavili Bebekovcii ako svoje gotické sídlo a centrum Gemera. Hrad neskôr, už pod vedením Andrášiovcov, zmenil svoju podobu na renesančnú, ktorú si drží dodnes, a slúžil aj ako múzeum ich rodu. Hrad sa postupne sa opäť otvára verejnosti.

Kežmarský hrad

Táto pamiatka patrí medzi tie, ktoré sa označujú raz za hrad a inokedy za zámok, no minimálne od 14. storočia, keď hrad na mieste bývalého kostola postavili, do 17. storočia, keď ho zase prestavali do formy podobnejšej zámku, mu titul hradu patril celkom oprávnene. Jeho pôvodná forma bola gotická, neskôr na ňom pribudli rôzne renesančné, barokové aj klasicistické prvky.

Najpamätnejšími majiteľmi bol známy rod Tökölyovcov, ktorí uskutočnili významný prerod z gotického na renesančný objekt. Dnes sa v rámci neho dajú pozorovať rozsiahle hradby, viaceré bašty a jeden palác na vnútornom nádvorí.

Hrad dnes slúži najmä ako múzeum mesta Kežmarok, ktoré má bohatú históriu.

Hrad Šomoška – Šiatorská Bukovinka

Leží, alebo sa skôr vyníma, na slovensko-maďarskom pohraničí v oblasti sopiek, ktoré však už dávno-pradávno vyhasli. Jeho vznik má na svedomí uhorský kráľ Béla IV., ktorému sa pozdávala najmä strategická vyvýšená pozícia na rozmedzí dvoch regiónov Uhorska. Táto poloha sa mu zišla pri bojoch s Tatármi, neskôr slúžil iným vladarom a šľachticom počas tureckých vpádov, ktorým však v roku 1575 po dlhom odolávaní podľahol. Vtedy už mal hrad renesančnú podobu, aj keď pôvodne začínal ako gotická stavba.

Po stavovských povstaniach, ktoré sme už spomínali v spojitosti s Považským hradom, bol hrad opustený a neskôr, za čias monarchie, už nikto neprejavil seriózny záujem o jeho rekonštrukciu. Aj napriek tomu sa po dlhých stáročiach pýši zachovalou vežou a relatívne rozsiahlou kostrou svojej stavby. Hrad sa dá navštíviť zo slovenskej aj maďarskej strany.

Hrad Strečno

Ruina, ktorá predstavuje dominantu okolia notoricky známeho pre svoje nebezpečné cesty, kedysi bola veľkým a vychýreným hradom s mocnými urodzenými majiteľmi. Hrad pochádza z 13. storočia, bol dielom Balašovcov a okrem vysokej šľachty patril počas svojej existencie aj uhorskej korune.

Stredoveká stavba týčiaca sa na vyše sto metrov vysokom brale, pod ktorým sa kľukatí rieka Váh, však neprežila turbulentné časy stavovských povstaní. Aj tento hrad sa stal objektom habsburskej pomsty za svojich vzbúrených obyvateľov. V roku 1674 bol zničený, čím sa stal trvalo neobývateľný. Následne pár storočí smutne chátral.

Rekonštrukcia, ktorá sa začala v roku 1974, presne 300 rokov po jeho zničení, ho však zaradila na zoznam slovenských kultúrnych pamiatok, znovuzrodila niektoré jeho interiéry a otvorila to všetko verejnosti. Dnes v ňom nájdete exponáty z Považského múzea.

Nitriansky hrad

Patrí medzi najstaršie miľníky našej histórie, keďže ho začali budovať už v 9. storočí, a niektoré zmienky o Pribinovom Nitrianskom kniežatstve sú ešte o storočie staršie. Keď sa v Nitre usídlilo centrum Moravskej ríše, hrad sa prirodzene začal rozrastať a opevňovať a postupne ho doplnili viaceré kostoly, bazilika, hradby, či katedrála sv. Emeráma.

Nesie prvky z románskeho, gotického, renesančného, aj barokového obdobia. Hrad bol totiž nielen centrom mocenských, ale aj náboženských elít svojej doby, ktoré v rámci neho budovali svoje sídla. Ešte aj dnes v ňom okrem iného sídli aj biskupský úrad.

Počas svojej histórie odolával mnohým vpádom a obliehaniam, na krátky čas podľahol Turkom a svoje slovo mal pri ničení aj Matej Korvín.

Momentálne je hrad populárnou turistickou atrakciou a aj naďalej sa drží svojej čestnej pozície dominanty Nitry.