Powered by O2
Technológie

8 prevládajúcich mýtov o smartfónoch

Medzi verejnosťou miestami prevládajú aj také názory, ktoré sú buď prekrútené, prehnané, alebo celkom nesprávne.

15. 8. 2016; Autor: Sóda, Foto: Pexel

Na trhu sú už vyše desať rokov, no my, bežní užívatelia, ich ešte stále nemáme celkom rozlúskané. Medzi verejnosťou miestami prevládajú aj také názory, ktoré sú buď prekrútené, prehnané, alebo celkom nesprávne. Mnoho z nás sa však podľa nich stále riadi, a tak je načase aspoň pár z nich raz a navždy objasniť.

1. Vypínaním aplikácií v pozadí sa šetrí batéria a predchádza sa skratom

Koľkí z nás sa po každom aktívnom rande s telefónom obsesívne snažia všetky okná pozatvárať, aby sa náhodou rýchlejšie nevybíjal, či nebol príliš pomalý? Pokiaľ však nemáte pôžitok zo samotnej “očistnej” aktivity, môžete s ňou kľudne prestať. Smartfón totiž sám reguluje, koľko energie môžu aplikácie bežiace na pozadí míňať a udržuje ju na minime. Množstvo energie, ktoré otvorené aplikácie míňajú, je skutočne minimálne, takže pokiaľ nemusíte do večera vyžiť so siedmimi percentami batérie, túto aktivitu môžete jednoducho vypustiť.

Reakciou na podobné mýty sa stali tzv. “task killer” aplikácie pre “lenivých”, ktoré túto užitočnú robotu (zatváranie aplikácií, ktoré bežia na pozadí) robia za vás. Ich užitočnosť sa však preukázala ako minimálna. Ich prácu, aj keď bez surového vypínania, totiž robí samotný operačný systém.

2. Pred nabitím by sa batéria mala nechať celkom vybiť

Kedysi to síce bola pravda, dnešné smartfóny a ich moderné baterky však nemusíte nechať úplne vybiť na to, aby si batérii zaručil slušnú dĺžku života. Je práve väčšinou lepšie, ak ostanú nabité, než akoby mali byť celkom prázdne. Každá baterka má totiž určitý obmedzený počet životných cyklov, ktorý za svoju kariéru zvládne, a po ktorých navždy vypovedá. Každé celkové vybitie, ktoré nasleduje vypnutie mobilu, je jeden zbytočne premárnený cyklus a ten vám už nikto nevráti.

Aj napriek tomu odporúčajú výrobcovia nechať batériu celkom vybiť aspoň raz za čas—približne každé tri mesiace. Nie je to ani tak kvôli životaschopnosti baterky, ale skôr kvôli tzv. “kalibrácii”, ktorá má na svedomí napríklad to, že informácie o batérii na displeji korešpondujú s jej skutočným stavom. Tým pádom sa nestane to, že sa vám smartphone pri dvadsiatich percentách zrazu vybije a vypne, alebo že percentá klesajú zo štyridsiatich na osem v priebehu pár minút, a podobne.

3. WiFi a Bluetooth sú nenásytní požierači batérie

Keď sme v pätovej situácii, alebo jednoducho nechceme, aby sa nám smartfón počas neaktivity rapídne vybíjal, častokrát zvykneme vypínať práve WiFi a Bluetooth. Pritom je to viac-menej zbytočné, pokiaľ náš smartfón a jeho batéria nie sú príliš staré. Ak sú obidve funkcie len zapnuté, ich efekt na percentuálny stav batérie je minimálny. Úbytok nastáva až vtedy, keď sa cez ne pripojíte k inému zariadeniu a prenášate medzi ním dáta a súbory. Dovtedy môžete byť v kľude a nechať ich v noci pokojne zapnuté.

4. Mali by ste používať len nabíjačku od výrobcu

Dôvod, prečo to od vás chce oficiálny výrobca, je jednoduchý—chce zarobiť. My však môžeme siahnuť po cudzej verzii, pokiaľ bola vyrobená podľa pokynov a zásad oficiálneho výrobcu (napríklad značky Belkin, Amazon, KMS, atď.), aj keď môžu byť trochu menej efektívne ( najmä pomalšie).

Čoho by ste sa však mali vyvarovať sú lacné kópie od fake-ových značiek, pretože tie nemusia byť nebezpečné len pre vašu batériu a smartphone, ale aj pre vás. Pred pár rokmi sa jednej čínskej letuške stalo to, že keď počas nabíjania svojho smartfónu prijala hovor, dostala poriadnu ranu elektrinou. Dôvod? Používala lacnú fake verziu nabíjačky od pochybných výrobcov.

5. Nabíjanie smartfónu cez noc ničí batériu

Ďalší častý mýtus, ktorý sa odvíja od toho, že pridlhé nabíjanie—tzv. “overcharging”—je pre batériu škodlivé. To však moderné batérie podceňujeme. Ony totiž vedia presne rozpoznať, kedy sú plné a v tom momente prestanú čerpať ďalšiu elektrinu. Takže aj keď by sa smartfón týmto spôsobom nemal dobíjať každú jednu noc, nie je to pre batériu taká tragédia, ako si možno veľa z nás myslí.

6. Displej ti ochráni fólia či sklo

Áno, fólie a sklá vedia výrazne prispieť k tomu, že sa mobil pri každom ťuknutí alebo padnutí nedoškriabe a nerozletí. Lenže žiadna fólia ani sklo neposkytuje stopercentnú ochranu pred poškodením a je teda len na vašom osobnom šťastí, či budete zrovna ten človek, ktorému smartfón padne tým výnimočným uhlom, pred ktorým vás žiadna pokrývka displeju nezachráni.

Na druhej strane, dnešné smartfóny už od tých spred pár generácii pokročili a viacero z nich má displeje z materiálu, ktorý je oveľa odolnejší než všetky ochranné fólie. Niektoré dokonca odolajú aj nožom, zatiaľ čo fólie sa pri podobnom nápore okamžite zničia.

7. Čím viac pixelov, tým lepšie

Všeobecne panuje predstava, že čím viac pixelov vie foťák zachytiť, tým budú fotky kvalitnejšie. No to nemusí byť vždy pravda. iPhone 6 ich napríklad vie zachytiť osem miliónov, zatiaľ čo niektoré Androidy ich zvládnu aj šestnásť.

Lenže vtesnanie čo najviac pixelov do jedného senzoru nemusí byť vždy výhrou. Ak máme dva foťáky tej istej veľkosti, pričom jeden vie zachytávať osem a druhý šestnásť miliónov pixelov, pixely toho osem miliónového budú väčšie a tým pádom zachytia viac svetla. Fotka tak bude kvalitnejšia a krajšia.

Preto je dôležité pri kúpe zvažovať okrem počtu pixelov aj kvalitu senzoru, objektívu, či softvérového procesoru fotiek—prípadne porovnať fotky, ktoré individuálne smartfóny zhotovili. Nie je to len o kvantite, ale skôr o kvalite.

8. Aktívne smartfóny narušujú aktivitu lietadiel

Kedysi nás letušky vždy pred odletom varovali, aby sme si nezabudli vypnúť všetky elektronické zariadenia, no najmä mobily. Dnes už letecké spoločnosti mnohokrát menia rétoriku na zapínanie lietadlového režimu, čiže tzv. airplane mode. Napriek tomu sú dnešné komunikačné a orientačné systémy v lietadlách príliš sofistikované na to, aby ich vyrušilo hoc aj lietadlo plné aktívne používaných mobilov.

Skutočný dôvod zákazov je skôr chaos a možné bezpečnostné riziko, ktoré by takáto komunikácia mohla vytvoriť, ako aj znížená pozornosť pasažierov pri bezpečnostných oznamoch. Veď keby mobily a iné elektronické zariadenia skutočne predstavovali také bezpečnostné riziko, nikdy by nám ich nedovolili len tak vziať na palubu a ešte ich aj mať bezprostredne pri sebe.

Tak vidíte, smartfóny sú naozaj múdre. A teraz aj výnimočne lacné…

Iba raz v mesiaci sa vám totiž naskytne príležitosť ako výpredaj telefónov v O2 Mobil Markete. Nové telefóny, ktoré sa pozerali na ľudí z výkladov, alebo ostali osirotené po tom, ako si to ich nový majiteľ rozmyslel, si môžete kúpiť lacnejšie.

[mobilmarketpocitadlo]

V ponuke nájdete telefóny, ktoré boli vystavené v O2 predajni, telefóny vrátené od zákazníkov alebo opravené telefóny.  Každý mobilný telefón zakúpený v O2 Mobil Markete má záruku na 12 mesiacov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac