Špeciálne pre čitateľov Sódy zaznamenal certifikovaný horský vodca Michal Gerčák krásu a náročnosť Prostredného hrotu. Celú túru pre vás nafotil novým smartfónom Huawei P20.
Moja prvá túra smerovala do oblasti Bieleho plesa. Boli sme mladí, bez akýchkoľvek skúseností, ale plní nadšenia – a tiež nevedomosti. Noc pred naším dlho plánovaným dobrodružstvom napadlo vyše meter snehu a fúkal silný vietor. Nás to však nezastavilo. Silný mráz, čerstvý sneh a slnečná obloha, takto vyzeralo nasledujúce ráno. Vyrazili sme. Celý výstroj sme si niesli na chrbte – zjazdové lyže aj lyžiarky.
V tom hlbokom snehu nám to k plesu trvalo okolo šesť hodín, teda trikrát dlhšie ako v lete. Ani lyžovať sa veľmi nedalo, keďže sme sa brodili až po pás. Napriek tomu to bol neuveriteľný zážitok.
Od tejto túry ubehlo takmer 20 rokov, ale pamätám sa na ňu veľmi dobre. Tam niekde sa zrodila moja vášeň pre Tatry, moja vášeň pre hory – mountain addiction.
Prostredný hrot cez Dubkeho lávku
Túto vášeň sa nám podarilo vytvoriť aj u Mariána a Milana. Absolvovali s nami už Ľadový štít aj Vysokú a tentokrát si vybrali Prostredný hrot. Vrchol, ktorý rozdeľuje Veľkú a Malú Studenú dolinu a týči sa do výšky 2441 m n. m.. Ako prvý naň v roku 1876 vystúpil dvadsaťročný Edmund Viliam Téry s dvoma spoločníkmi.
My sme v tento deň mali dve úlohy:
1. Vystúpiť na vrchol trasou cez Dubkeho lávku.
2. Otestovať fotoaparát mobilu Huawei P20.
Kto si ráno privstane, zažije takýto východ slnka. My sme vyrazili už o 5:00 z Hrebienku.
Stúpame Malou Studenou dolinou, ktorú pomaly prebúdzajú slnečné lúče.
Vrchol Prostredného hrotu sa už prebudil.
Dolina je však ešte v tieni. To sú tie najkrajšie chvíle v Tatrách.
Pohľad na Prostredný hrot a našu výstupovú trasu, ktorá vedie z najnižšieho miesta na hrebeni – sedla za Žltou stenou. Pokračujeme ostrým hrebeňom na Dubkeho lávku.
Nachystaní v plnej zbroji – sedačka a prilba. V pozadí je Sedielko a Malý Ľadový štít.
Zo severnej strany stúpame do Sedla za Žltou stenou, ktoré bolo viditeľné na fotke č. 5. Teraz už vidíme oba Ľadové štíty – Malý aj Ľadový.
V noci prešiel cez Slovensko studený front s mohutnými zrážkami a ranné hmly v Podtatranskej kotline ešte ostali.
Lezenie hrebeňom na Dubkeho lávku.
Nádherné a vzdušné lezenie ostrým hrebeňom.
Krátky zostup a posledný skalný výšvih na vrchol.
Možno to tak nevyzerá, ale expozícia je tam poriadna.
Vrcholová panoráma – z pravej strany: Ľadové štíty, Široká veža, Javorový štít, Vysoká, Gerlach v oblakoch a Slavkovský štít.
Vrcholové družstvo.
Ako to už v Tatrách zvyčajne býva, oblaky zahalia vrcholy, ale my už máme najťažšiu časť zostupu za sebou a smerujeme k turistickému chodníku.
Hra oblakov na Lomnickom hrebeni.
Malá Studená dolina.
Tento fotoreport vznikol v spolupráci so spoločnosťou Huawei, jedným z najpopulárnejších výrobcov smartfónov na Slovensku. Model Huawei P20 má vyladený výkon, výbornú výdrž batérie, výnimočné multimediálne prvky a, ako ste sa mohli presvedčiť, aj výborný fotoaparát.
Zaujalo vás toto zariadenie? Prečítajte si detailnú recenziu od O2 Guru.
Michal Gerčák, zakladateľ Mountain Addiction
Založil spoločnosť Mountain Addiction, ktorá úspešne funguje už tri roky. Okrem klasických letných a zimných túr vo Vysokých Tatrách a v Alpách organizuje Mountain Addiction hlavne v zimnom období množstvo kurzov – lavínové, skialpinistické, freeridové a ľadopádové.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Pozrite sa spolu s nami zblízka na telefón, ktorý náš O2 Guru považuje za jednotku na trhu.
Zdieľať
22. 5. 2018;Autor: Michal Kmeť, Foto: Huawei, Michal Gerčák
Mal som možnosť testovať túto novinku a bol to vskutku zážitok. Vlajkové lode od spoločnosti Huawei vždy prinášajú kvalitu a inovatívnosť a inak to nie je ani pri Huawei P20.
Prémiový vzhľad, kvalitná konštrukcia
Už na prvý pohľad mi bolo jasné, že kvalitné materiály, krásne zaoblenie a ideálne rozmery tohto smartfónu sú znakom tej najvyššej triedy. Obojstranné sklo a jemný kovový lem dodávajú telefónu skutočnú eleganciu. Pomer strán 18 : 9 bol pre mňa ideálny nielen na prácu, ale aj na sledovanie videí či pohodlné nosenie telefónu vo vrecku.
Vykrojený displej, tzv. notch mi plne vyhovoval. Za jediný nedostatok považujem nutnosť utierania odtlačkov prstov na zadnom kryte a jemne šmykľavý povrch, čo sa však dá vyriešiť ochranným krytom.
Odhalenie všetkých kvalít
Po odomknutí telefónu som sa hneď presvedčil, že novinka od Huawei vyniká nielen svojím vzhľadom. Nádherné farby a jas dodávajú telefónu iskru, prehľadné a intuitívne užívateľské prostredie potvrdzujú, že menej je niekedy naozaj viac. Vstavaných a predinštalovaných aplikácií je optimálne množstvo. Telefón tak nepôsobí preplnene ešte pred samotnou synchronizáciou aplikácií, ktorá bola v mojom prípade hotová do troch minút.
Horský vodca špeciálne pre vás zaznamenal celú túru na Prostredný hrot telefónom Huawei P20. Pozrite si nádherné zábery z výstupu na tatranský štít v článku.
K prednostiam smartfónu Huawei P20 patrí aj rýchla odozva. Zariadenie tak fungovalo aj pri maximálnom nasade- ní naozaj hladko. Jedným z veľkých pozitívnych prekvapení pre mňa bola výdrž batérie. Po ôsmich hodinách, počas ktorých som telefón podrobil záťažovému testu, zmene teploty z -3 na 21 °C a asi hodinovému počúvaniu hudby, mi kapacita batérie klesla zo 100 % iba na 88 %.
Bezpečnosť na najvyššej úrovni
Jednoduché odomykanie odtlačkom prsta na prednej strane telefónu či jediným pohľadom pri nastavení face recognition ma len utvrdilo v tom, že zariadenie patrí medzi špičku. Po odomknutí zariadenie ponúka možnosť posunúť bezpečnosť ešte na vyšší level. Priamo v nastavení si totiž môžete vybrať aplikácie, ktoré chcete chrániť heslom alebo odtlačkom prsta. Potešila ma aj Private Space, teda súkromná zóna, ktorá si vyžaduje samostatné prihlásenie.
Multimédiá, ktoré vás ohromia
Pri fotkách cítiť silu umelej inteligencie, ktorá sa na vytvorení záberov podieľa. Ohromujúce rozlíšenie a filtre so špeciálnymi efektmi dokážu odfotiť hviezdnu oblohu aj svetelnú šou. Videá s použitím Slow Motion (960 fps) sú už len pomyselnou čerešničkou na torte. Ak ste aj vy závislí od hudby, tak pre vás bude podstatný reproduktor.
V prípade tohto zariadenia je umiestnený na spodnej bočnej lište vedľa mikrofónu a znie výborne. Na smartfóne síce klasický audio jack nie je, no v balení sa okrem slúchadiel s USB-C koncovkou a mikrofónom nachádza aj redukcia naň.
Zábery z telefónu Huawei P20
Hodnotenie O2 Guru: Jednotka na trhu
Huawei P20 rozhodne odporúčam ľuďom, ktorí majú radi kvalitu a smartfón dennodenne využívajú aj pri práci. Vyladený výkon, skvelá výdrž batérie a výnimočné multimediálne prvky robia z tohto zariadenia jednotku na trhu.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
