Vlado Voštinár a spisovateľ historických detektívok a fantasy literatúry Juraj Červenák vám ukážu Banskú Štiavnicu tak, ako ju nepoznáte Mŕtvy na Pekelnom vrchu – cez príbehy ľudí, ktorí v nej žili.

Video s Vladom Voštinárom a Jurajom Červenákom si môžete pozrieť tu:

Ak ste fanúšik Juraja Červenáka alebo vás zaujíma netradičný pohľad na Slovensko, teraz si môžete miesta z knihy prejsť aj sami.

1. Dom notára Barbariča

Matej Barbarič nie je vymyslená knižná postava – tento človek v Štiavnici naozaj žil. Síce nevieme, kde presne, ale v knihách Juraja Červenáka sa opisuje jeden konkrétny dom na Ružovej ulici – nájdete ho presne tu.

Prečo tento? Keď Červenák začal písať sériu kníh, podarilo sa mu dostať do tohto typického banskoštiavnického domu a ten presne vyhovoval.

Veď ani Sherlock Holmes naozaj nežil na 221B Baker Street.

2. Radnica, v ktorej pracoval notár Barbarič

Kým dom je fiktívny, Barbaričove pracovisko už nie. Barbarič bol notár žijúci na prelome 16. a 17. storočia, a teda musel svoju prácu vykonávať na radnici.

Radnica, samozrejme, doteraz stojí – je to terajší Mestský úrad na Radničnom námestí.

3. Krčma U hrozna, kde Barbarič trávil čas

„U hrozna sa stretávali mešťania, ktorí nemuseli na úsvite fárať. Hostinec stál naproti radnici, v nedávno prestavanej budove s veľkým nárožným arkierom a nádvorím lemovaným arkádovými pavlačami. Dovnútra viedol honosný portál.”

Takto v knihe opisuje Juraj Červenák dom, kde Barbarič s obľubou trávil čas po práci a kde aj s kapitánom Steinom pri pive riešil záhadu mŕtveho na Pekelnom vrchu.

Krčma U hrozna sa skutočne nachádzala v tomto dome na Radničnom námestí. Neskôr na tom istom mieste bol aj najluxusnejší banskoštiavnický hotel Metropol.

4. Mučiareň na Starom zámku

Kto pozná knihy Juraja Červenáka, vie, že pátranie po vrahovi sa v 16. storočí nemohlo zaobísť bez mučenia. Mučenie je doménou tretej postavy v jeho knihách – kaprála Jaroša, syna pražského kata.

Ten si v knihe zamučil aj v mučiarni Starého zámku, ktorá je prístupná návštevníkom.

5. Podzemie za kaviarňou Gavalier

Príbeh Mŕtveho na Pekelnom vrchu sa, samozrejme, točí aj okolo štiavnických baní. Ak chcete ísť do bane aj vy, tak sú tu, samozrejme, známe štôlne, kam chodia všetci turisti – štôlňa Michal, Bartolomej alebo Glanzenberg.

Alebo máme tajný tip od Juraja Červenáka: Spýtajte sa v kaviarni Gavalier na štôlňu Sabína. Je dlhá síce len 80 m, ale je skvelou ukážkou toho, ako aj priamo v meštianskych domoch vznikali banské diela.

6. A kde je Pekelný vrch?

Kniha, s ktorou si prechádzame Štiavnicu, sa volá Mŕtvy na Pekelnom vrchu, pričom je to jedno z miest, ktoré v skutočnosti neexistuje.

Pekelný vrch existuje len v povesti o zhýralej banskoštiavnickej pani Barbare Rösselovej, ktorá bola predlohou knihy.

Ako náhradu za peklo ale odporúčame vyjsť si na vyhliadku Rosniarky – túto – a skúsiť si aspoň predstaviť, ako Štiavnica vyzerala v čase Mateja Barbariča. Pomôcť si môžete touto pasážou z knihy:

„Zisky, ktoré mala Štiavnica z ťažby zlata, striebra a olova boli na meste rozhodne vidieť. Rušné Horné námestie, kde sídlili najbohatší ťažiari, by zahanbilo aj Prahu či Viedeň.

Meštianske domy sa v posledných desaťročiach rozrástli na hotové paláce. Všade sa skveli sochy, fresky a reliéfy s rukopisom chýrnych umelcov. Po dlažbe hrkotali honosné kočiare. Všade korzovali mešťania odetí podľa najnovšej módy.

A predsa na mesto nebol pekný pohľad. Stačilo zdvihnúť zrak nad ligotavé medené strechy a oko začali klať bezútešné rúbaniská a spáleniská na okolitých vrchoch, rozďavené pingy a haldy po povrchovej ťažbe či nevzhľadné drevené konštrukcie s rumpálmi a konskými gápľami nad všadeprítomnými šachtami. Nad to všetko stúpal čierny čmud z hutí a nespočetných uhliarskych milierov. Vzduch už o tomto čase páchol dymom a štípali z neho oči. Mrzutému Barbaričovi napadlo, že pre hriešnu dušu je to dobrá príprava na pobyt v jame pekelnej.“

Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí sú stále presvedčení, že internet v mobile im netreba a už vôbec nie pri prechádzkach krásnymi zákutiami Slovenska. Vďaka mobilným dátam sa však môžete nielen kedykoľvek spojiť so svojimi blízkymi, ale zjednodušiť si bežné fungovanie či pozrieť sa na svoje záľuby z nového uhla.

Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už pre vyše 94 % obyvateľov Slovenska. Aby ste si surfovanie bez zbytočných prerušení mohli užiť naplno, nechajte si svoj smartfón skontrolovať v ktorejkoľvek O2 Predajni. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.