Banská Štiavnica, ako ju nepoznáte: Zažite ju tak, ako ju opisuje historická detektívka
V Banskej Štiavnici ste už možno boli, no Vlado Voštinár a spisovateľ Juraj Červenák vám jedno z najkrajších miest Slovenska ukážu tak, ako ste ho doposiaľ nevideli – cez príbehy, ktoré sa tu odohrávali.
Zdieľať
3. 9. 2018;Autor: Sóda, Foto: Tomáš Kelement
Juraj Červenák mal už na konte mnoho fantasy kníh, keď v roku 2013 napísal svoju prvú historickú detektívku s názvom Mŕtvy na Pekelnom vrchu, ktorá sa odohráva v Banskej Štiavnici z konca 16. storočia.
Kniha sa okamžite stala populárna. Červenák totiž dokáže spájať napínavý príbeh s pohľadom do našej histórie, aký nenájdete v žiadnej učebnici dejepisu.
Vlado Voštinár sa preto vybral za ním a skúsil si prejsť Štiavnicu tak, ako ju opisuje detektívka. Aké miesta navštívili, si pozrite na videu:
Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí sú stále presvedčení, že internet v mobile im netreba a už vôbec nie pri prechádzkach krásnymi zákutiami Slovenska. Vďaka mobilným dátam sa však môžete nielen kedykoľvek spojiť so svojimi blízkymi, ale zjednodušiť si bežné fungovanie či pozrieť sa na svoje záľuby z nového uhla.
Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už pre vyše 94 % obyvateľov Slovenska. Aby ste si surfovanie bez zbytočných prerušení mohli užiť naplno, nechajte si svoj smartfón skontrolovať v ktorejkoľvek O2 Predajni. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Tip na netradičný výlet: Pozrite si miesta z detektívky Mŕtvy na Pekelnom vrchu
Vyrazte s nami na netradičný výlet do Banskej Štiavnice – na miesta, ktoré opisuje napínavá detektívka Mŕtvy na Pekelnom vrchu od obľúbeného spisovateľa Juraja Červenáka.
Zdieľať
3. 9. 2018;Autor: Miroslav Šifra, Foto: Tomáš Kelement
Vlado Voštinár a spisovateľ historických detektívok a fantasy literatúry Juraj Červenák vám ukážu Banskú Štiavnicu tak, ako ju nepoznáte Mŕtvy na Pekelnom vrchu – cez príbehy ľudí, ktorí v nej žili.
Video s Vladom Voštinárom a Jurajom Červenákom si môžete pozrieť tu:
Ak ste fanúšik Juraja Červenáka alebo vás zaujíma netradičný pohľad na Slovensko, teraz si môžete miesta z knihy prejsť aj sami.
1. Dom notára Barbariča
Matej Barbarič nie je vymyslená knižná postava – tento človek v Štiavnici naozaj žil. Síce nevieme, kde presne, ale v knihách Juraja Červenáka sa opisuje jeden konkrétny dom na Ružovej ulici – nájdete ho presne tu.
Prečo tento? Keď Červenák začal písať sériu kníh, podarilo sa mu dostať do tohto typického banskoštiavnického domu a ten presne vyhovoval.
Veď ani Sherlock Holmes naozaj nežil na 221B Baker Street.
2. Radnica, v ktorej pracoval notár Barbarič
Kým dom je fiktívny, Barbaričove pracovisko už nie. Barbarič bol notár žijúci na prelome 16. a 17. storočia, a teda musel svoju prácu vykonávať na radnici.
„U hrozna sa stretávali mešťania, ktorí nemuseli na úsvite fárať. Hostinec stál naproti radnici, v nedávno prestavanej budove s veľkým nárožným arkierom a nádvorím lemovaným arkádovými pavlačami. Dovnútra viedol honosný portál.”
Takto v knihe opisuje Juraj Červenák dom, kde Barbarič s obľubou trávil čas po práci a kde aj s kapitánom Steinom pri pive riešil záhadu mŕtveho na Pekelnom vrchu.
Krčma U hrozna sa skutočne nachádzala v tomto dome na Radničnom námestí. Neskôr na tom istom mieste bol aj najluxusnejší banskoštiavnický hotel Metropol.
4. Mučiareň na Starom zámku
Kto pozná knihy Juraja Červenáka, vie, že pátranie po vrahovi sa v 16. storočí nemohlo zaobísť bez mučenia. Mučenie je doménou tretej postavy v jeho knihách – kaprála Jaroša, syna pražského kata.
Príbeh Mŕtveho na Pekelnom vrchu sa, samozrejme, točí aj okolo štiavnických baní. Ak chcete ísť do bane aj vy, tak sú tu, samozrejme, známe štôlne, kam chodia všetci turisti – štôlňa Michal, Bartolomej alebo Glanzenberg.
Alebo máme tajný tip od Juraja Červenáka: Spýtajte sa v kaviarni Gavalier na štôlňu Sabína. Je dlhá síce len 80 m, ale je skvelou ukážkou toho, ako aj priamo v meštianskych domoch vznikali banské diela.
6. A kde je Pekelný vrch?
Kniha, s ktorou si prechádzame Štiavnicu, sa volá Mŕtvy na Pekelnom vrchu, pričom je to jedno z miest, ktoré v skutočnosti neexistuje.
Pekelný vrch existuje len v povesti o zhýralej banskoštiavnickej pani Barbare Rösselovej, ktorá bola predlohou knihy.
Ako náhradu za peklo ale odporúčame vyjsť si na vyhliadku Rosniarky – túto – a skúsiť si aspoň predstaviť, ako Štiavnica vyzerala v čase Mateja Barbariča. Pomôcť si môžete touto pasážou z knihy:
„Zisky, ktoré mala Štiavnica z ťažby zlata, striebra a olova boli na meste rozhodne vidieť. Rušné Horné námestie, kde sídlili najbohatší ťažiari, by zahanbilo aj Prahu či Viedeň.
Meštianske domy sa v posledných desaťročiach rozrástli na hotové paláce. Všade sa skveli sochy, fresky a reliéfy s rukopisom chýrnych umelcov. Po dlažbe hrkotali honosné kočiare. Všade korzovali mešťania odetí podľa najnovšej módy.
A predsa na mesto nebol pekný pohľad. Stačilo zdvihnúť zrak nad ligotavé medené strechy a oko začali klať bezútešné rúbaniská a spáleniská na okolitých vrchoch, rozďavené pingy a haldy po povrchovej ťažbe či nevzhľadné drevené konštrukcie s rumpálmi a konskými gápľami nad všadeprítomnými šachtami. Nad to všetko stúpal čierny čmud z hutí a nespočetných uhliarskych milierov. Vzduch už o tomto čase páchol dymom a štípali z neho oči. Mrzutému Barbaričovi napadlo, že pre hriešnu dušu je to dobrá príprava na pobyt v jame pekelnej.“
Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí sú stále presvedčení, že internet v mobile im netreba a už vôbec nie pri prechádzkach krásnymi zákutiami Slovenska. Vďaka mobilným dátam sa však môžete nielen kedykoľvek spojiť so svojimi blízkymi, ale zjednodušiť si bežné fungovanie či pozrieť sa na svoje záľuby z nového uhla.
Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už pre vyše 94 % obyvateľov Slovenska. Aby ste si surfovanie bez zbytočných prerušení mohli užiť naplno, nechajte si svoj smartfón skontrolovať v ktorejkoľvek O2 Predajni. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
