Máte radi zariadenia od značky Honor? Otestovali sme pre vás smartfón Honor 7A
Ak máte záujem o elegantné a tenké zariadenie s veľkým displejom a za rozumnú cenu, Honor 7A je presne to, čo hľadáte.
Zdieľať
10. 9. 2018;Autor: Ivan Štubniak, Foto: Honor
Spoločnosť Honor je na slovenskom trhu už stabilným hráčom a tento rok priniesla veľmi vkusnú novinku Honor 7A aj medzi modely nižšej strednej triedy.
Na prvý pohľad by som toto zariadenie do tejto triedy vôbec nezaradil. Pôsobí elegantným a solídnym dojmom, o zadnom plastovom kryte som si až do poslednej chvíle myslel, že je z kovu.
Natiahnutý displej s minimalistickým rámčekom
Veľký 5,7-palcový displej má prekvapivo tenký rámček. Pomer strán je v súlade s najnovším trendom, teda 18 : 9. Farby vykresľuje verne a je dobre čitateľný aj na priamom slnku. Pod displejom nájdete len logo spoločnosti. Ovládanie zabezpečuje trojica softvérových tlačidiel na displeji.
Výrobca vybavil Honor 7A zadným fotoaparátom s rozlíšením 13 Mpx, ktorý pri dostatočnom svetle vytvorí pekné ostré zábery. Pri horších svetelných podmienkach môžete využiť LED blesk. Predná kamera na fotenie selfie s rozlíšením 8 Mpx obsahuje obľúbený beauty mód, ako aj možnosť prisvetlenia displejom.
Bezpečnosť na niekoľko spôsobov
Honor v prípade tohto zariadenia ponúka hneď niekoľko spôsobov zabezpečenia. Okrem klasického vzoru alebo PIN kódu máte k dispozícii aj čítačku odtlačkov prstov, ktorú nájdete na zadnej strane zariadenia. Umiestnená je ideálne na dosah prsta – vždy sa mi ju podarilo nahmatať na prvý pokus.
Honor 7A ma však prekvapil aj možnosťou, ktorú v tejto cenovej kategórii často nevidieť, a to odomknutím obrazovky prostredníctvom tváre. Hoci funguje spoľahlivo, trvá to o niečo dlhšie ako pri iných zariadeniach.
Dobrá výdrž, plynulý chod
Vstavaná batéria dokázala poháňať zariadenie približne jeden a pol dňa, pričom ma nesklamala ani počas tých náročnejších dní.
Výkon zariadenia Honor 7A plne postačuje na plynulý chod Androidu 8 a bežných aplikácií. Vďaka nadstavbe operačného systému EMUI 8 od Huawei je ovládanie smartfónu intuitívne a bez problémov ho zvládne aj začiatočník. Obsahuje aj množstvo šikovných funkcií a miniaplikácií, akými sú napríklad Počasie či Zrkadlo.
Plná pripojiteľnosť a samostatný slot na SD kartu
Nabíjanie zabezpečuje microUSB konektor v spodnej časti zariadenia. V tej hornej nájdete audio jack na pripojenie vlastných slúchadiel. Za plus zariadenia považujem aj vstavané reproduktory, ktoré prinášajú pomerne vernú reprodukciu zvuku.
V rámci pripojiteľnosti môžete využívať Wi-Fi, Bluetooth, ako aj 4G LTE sieť. Honor 7A predstavuje Dual SIM zariadenie so samostatným slotom na pamäťovú kartu. Vnútornú pamäť s kapacitou 32 GB si teda môžete rozšíriť a zároveň využívať dve nanoSIM karty.
Hodnotenie O2 Guru: Skvelá voľba pre menej náročných
Honor 7A je skvelá voľba pre menej náročných zákazníkov alebo pre začiatočníkov. Ponúka dostatočný výkon za veľmi prijateľnú cenu, pričom svojím elegantným dizajnom a veľmi kvalitným spracovaním pôsobí dojmom zariadení vyšších tried.
Nezabudnite, že tento smartfón môžete mať rovnako ako všetky zariadenia z ponuky O2 k O2 Paušálu alebo k O2 Dátam na začiatok len za 2 €.
Ivan Štubniak, O2 Guru zo Zákazníckeho centra O2
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Výber nového mobilného telefónu je pre mnohých náročná úloha. Najmä ak je ponuka smartfónov taká široká ako v O2. Vybrali sme pre vás to najzaujímavejšie.
Zdieľať
3. 9. 2018;Autor: Michal Pakos
Na začiatok jesene sme pre vás preto vybrali top modely, ktoré vás rozhodne nesklamú. Či už ste náročný hráč, alebo sa uspokojíte so strednou cenovkou, v ponuke O2 si každý nájde niečo. Zjednodušte si teda rozhodovanie a nechajte sa inšpirovať naším pestrým výberom.
Na smartfóne so zaslúženým prívlastkom Pro spoločnosť Huawei naozaj nešetrila. Prémiový dizajn je výsledok naozaj precízneho spracovania. Vďaka bezrámikovému displeju s pomerom strán 18:9, ktorý je natiahnutý na celej prednej strane, telefón pôsobí naozaj giganticky a pôsobivo. Perfektný výkon bez zasekávania je pri tomto modeli samozrejmosťou a o výdrž takmer dva dni sa postará batéria s kapacitou 4 000 mAh.
Tento model je unikátny aj vďaka svojim fotoaparátom – sú tu totiž až štyri. Predný fotoaparát dostal rozlíšenie 24 Mpx a zvyšné tri šošovky sú umiestnené na zadnej strane. Nechýba integrovaná umelá inteligencia, ktorá vám automaticky nastaví fotoaparát podľa snímaného objektu alebo pre fotenie v horších svetelných podmienkach a vyťaží tak z vašich fotografií maximum. Huawei P20 Pro nadchne aj toho najnáročnejšieho užívateľa.
Pri tomto smartfóne vás určite zaujme elegantný dizajn, ktorý vznikol kombináciou kovu a skla. Výrobca si dal naozaj záležať – zadná strana telefónu totiž mení svoj farebný odtieň v závislosti od uhla dopadu svetla. Nešetrilo sa však ani vo výbave a Honor 10 sa pýši čipsetom Kirin 970, ktorý sa bežne nachádza iba vo vlajkových lodiach.
S operačnou pamäťou RAM 4 GB je tak o výkon postarané a vďaka vnútornému úložisku s veľkosťou 128 GB budete mať dostatok miesta na všetky dáta. Fotografovanie si vychutnáte vďaka krásnemu 5,84“ IPS displeju, zadnému duálnemu fotoaparátu s rozlíšením 24 + 16 Mpx a prednému fotoaparátu s rozlíšením 24 Mpx. Výborná kombinácia.
Ak hľadáte cenovo dostupný smartfón, ktorý však výbavou nezaostáva a má čo ponúknuť, nastupuje známa firma Xiaomi. Model Redmi Note 5 nie je výnimkou. Dostatočný výkon vám zabezpečí 8-jadrový procesor a operačná pamäť RAM s veľkosťou 3 GB.
Farebne presýtené a ostré fotografie zhotovíte zadným duálnym fotoaparátom s rozlíšením 12 + 5 Mpx a rovnako predným fotoaparátom s rozlíšením až 13 Mpx. Poteší aj batéria s kapacitou 4 000 mAh a najnovší Android Oreo (8.0). Ak nehľadáte profesionálny a prémiový vreckový počítač, tento smartfón je určite tá správna voľba.
Medzi cenovo dostupné smartfóny na našom zozname patrí aj Moto E5 Plus. Tento telefón vás prekvapí natiahnutým 6“ IPS displejom s pomerom strán 18:9. Na zadnej strane sa okrem elegantného loga spoločnosti štandardne nachádza aj mierne vystupujúci fotoaparát, ktorý pripomína ciferník ručičkových hodiniek.
Ten dostal rozlíšenie 12 Mpx a disponuje laserovým automatickým zaostrovaním. Predný fotoaparát má rozlíšenie 5 Mpx. Rozhodne oceníte aj batériu, ktorá má kapacitu až 5 000 mAh. Aj pri veľkom zaťažení zabezpečí výdrž celé dva dni, pri bežnom používaní to natiahnete aj na dlhšiu dobu.
V Samsungu dobre vedia, ako má vyzerať kvalitný smarftón. Novinka Samsung Galaxy Note 9 predstavuje špičkový vreckový počítač. Okrem perfektného dizajnového spracovania vás na prvý dojem očarí aj 6,4“ infinity displej. O vysoký výkon sa postará prvotriedny 8-jadrový procesor a operačná pamäť RAM s veľkosťou 8 GB.
Všetku prácu a dáta si uložíte v obrovskom vnútornom úložisku s kapacitou až 512 GB. Tú navyše s použitím SD karty môžete rozšíriť o ďalších 512 GB. To už je kráľovské úložisko na všetko, čo môžete potrebovať. Dokonalé fotografie zhotovíte so zadným fotoaparátom s integrovanou umelou inteligenciou. Jeho variabilná clona sa automaticky prispôsobuje svetlu rovnako ako ľudské oko a rozozná tak snímaný objekt. Ovládanie je jednoduché vďaka inteligentnému Bluetooth peru S Pen a rovnako vďaka pomocníkovi Bixby. Špičková voľba.
Novinka z dielne Cat je naozajstné delo. Ako je už pri značke Cat štandardom, aj tento nový smartfón je mimoriadne odolný, čo potvrdzujú aj certifikáty IP68 a MIL 810G. Navyše však má elegantné spracovanie a bohatú výbavu.
Okrem jeho výbornej odolnosti stojí za spomenutie vylepšená integrovaná termokamera FLIR s teplotným rozsahom do 400 °C, interiérový snímač kvality vzduchu či laserový merač vzdialenosti. Perfektný výkon zabezpečuje 8-jadrový procesor a 4 GB operačnej pamäte RAM. Poteší vás aj batéria s kapacitou 4 500 mAh a vnútorná pamäť 64 GB. Ak pracujete v technickej sfére alebo máte jednoducho len obavu o krehkosť vášho smartfónu, Cat S61 rozhodne stojí za povšimnutie.
Nezabudnite, že akékoľvek zariadenie z ponuky O2 môžete získať k ľubovoľnému O2 Paušálu na začiatok už za 2 €.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
