10 spôsobov, ako zvýšiť svoju kreativitu

Nech už sa vaša práca točí okolo grafického dizajnu, moderného umenia, alebo manažovania ostatných, každý potrebuje byť kreatívny. Pozrite si desať rád, ako s vlastnou tvorivosťou pracovať.

Aj najväčšiemu kreatívcovi občas zmizne inšpirácia a potrebuje to povestné nakopnutie od nejakej múzy. Môžete za múzu – alebo aspoň za pomocnú barličku, ak je pre vás predstava kopania príliš násilná – považovať aj tento text.

1. Majte prehľad

Zdroj: Flickr, Autor: Eugene Kim

Nikdy neviete, odkiaľ nabudúce príde inšpirácia, a ktorý náhodný poznatok alebo podnet vám príde vhod. Môže to byť jedna fotka a jej kompozícia, príjemná atmosféra v skladbe, náhodná veta vyslovená niekým neočakávaným, výraz (slovný aj tváre), chuť, farba, či pohľad, ktorý sa vám naskytol večer na ulici alebo minulý piatok v bare.

Ak máte osvedčený zdroj inšpirácie, neprestaňte sa v ňom rýpať. Či už sú to vizuálne stimuly, hudba, psychologické štúdie, história, alebo aj príroda, obklopte sa nimi a venujte sa obľúbeným oblastiam tak často, ako to len ide.

Čítajte, počúvajte, sledujte, učte sa o zvykoch iných ľudí a vytvorte si z toho vlastný kreatívny smer. Nikdy nebudete vedieť dosť na to, aby ste si mohli povedať, že už s inšpiráciou a čerpaním vedomostí stačí.

2. Pracujte na svojej kreatívnej stránke denno-denne

Ak ste si našli spôsob, akým dokážete vyjadrovať svoju kreativitu, nenechajte ho len tak zapadať prachom. Pracujte na ňom a cibrite si ho čo najčastejšie, najlepšie každý deň. Vymedzte si túto aktivitu ako čas pre seba, bez ktorého nemôžete fungovať a kreslite, píšte, foťte, plánujte, varte, navrhujte. Jednoducho robte to, čo vás napĺňa a tým neustále napredujte.

3. Kombinujte “nekombinovateľné”

Niektoré najväčšie trendy vznikli práve preto, lebo si ich autori povedali, že veci urobia inak než tí ostatní a tí pred nimi, že spoja to, čo spolu vôbec nepasovalo, čo by nikoho iného nenapadlo. A ono to, čuduj sa svete, fungovalo.

Takže ak sa v rámci kreatívnej práce alebo aktivity stretávate s nejakou prekážkou, ktorá sa zdá byť neprekonateľná všetkými konvenčnými spôsobmi, skúste tie menej konvenčné a možno budete prekvapení. Niekedy treba veci len dodať celkom nový dych.

4. Meňte perspektívu

Ak práve premieňate svoj kreatívny nápad na realitu, skúste sa naň pozerať z čo najviac možných uhlov. Stále sa sami seba pýtajte “prečo?” a “ako?” a predstavujte si nápad z pohľadu ľudí úplne odlišných od vás. Čo by k nemu ešte dodali? Rozumeli by mu? Čo by sa vás mohli spýtať ako reakciu? Je to v tejto podobe skutočne najlepšie? Nedá sa ešte niečo vylepšiť?

Niekedy je totiž nápad skvelý, lenže akurát z pohľadu jeho autora. Iní ho nepochopia, ale nie preto, lebo by bol zlý. Možno je to len preto, lebo mu chýba jeden detail alebo myšlienka, ktorá by sa dala získať jednoduchou rekonceptualizáciou.

5. Vytvárajte si pre seba výzvy

Práve kreatívna stagnácia je najväčším zabijakom nášho napredovania. Ak nemáme potrebu alebo motiváciu pravidelne drilovať kreatívne schopnosti, logicky sa ďaleko neposunieme. Preto existujú výzvy ‒ podnecujú prácu vtedy, keď by sme len mávli rukou a nechali veci tak, ako sú. Výzvy, ktoré si sami stanovíme, nám to však nedovolia.

Nemusíme sa pritom ísť ani roztrhnúť. Stačí začať postupne, napríklad s tým, že kreativitu budeme trénovať pravidelne, alebo že do istého bodu dosiahneme nejaký kreatívny míľnik. Môže to byť nová úroveň cudzieho jazyka, skladba na klavíri, technika kreslenia, jednoducho hocičo, čo vás prinúti vstať a sadnúť si k práci.

6. Neprestávajte byť zvedavý

Zdroj: Flickr, Autor: Flavia Brandi

Keď sme boli malí, hovorili nám, že zo zvedavosti rýchlo zostarneme. Pritom zvedavosť a chuť spoznávať nové veci je jedna z mála aktivít, ktoré náš mozog patrične namáhajú a nám dávajú chuť sa posúvať vpred.

Keby sme ako ľudia neboli zvedaví, nikdy by sme nič významné a zaujímavé nevynašli a nedokázali, pretože možnosť nových objavov a dosiahnutia veľkých vecí sa začína práve tam, kde sa zvedavosť ostatných končí.

7. Nezaháľajte

Zdroj: Flickr, Autor: hyun seok jeong

Nie je nad zaslúžený oddych po dobre odvedenej práci, no bezcieľne márnenie času, ktorý by sme mohli tráviť aj trochu produktívnejšie, zbytočne živiť netreba. Nepreseďte pred telkou alebo počítačom celé dni, keď viete, že by ste namiesto toho mohli robiť niečo iné a lepšie.

Vyhraďte si čas na jeden seriál, film, program, alebo na hodinu surfovania po internete, ale potom si sadnite aj k tej kreatívnej aktivite, ktorá má sľubnejšiu budúcnosť. Niežeby bolo na filmoch, seriáloch a surfovaní niečo zlé. Naopak, aj z nich sa dá účinne čerpať inšpirácia. Tú však treba aj premietnuť do reality.

8. Nechajte si poradiť od ostatných…

Nikdy neviete, aký osviežujúci môže byť kompetentný názor niekoho iného. Vie vám veci podsunúť z nového pohľadu, ktorý je voči vašej práci v porovnaní s vami nezaujatý. Majú tú výhodu, ktorú vy nemáte ‒ výhodu zdravého odstupu a nezainteresovanosti. Z takého pohľadu môžu byť jasné veci, ktoré ste vy vôbec nevideli, a ktoré by vám ani nenapadli.

9. … ale berte ich slová s miernym odstupom

Zdroj: Flickr, Autor: Sander Muller

Na druhej strane však reakcie a kritiku, ktorá nie je konštruktívna, jednoducho ignorujte. Vždy sa nájde niekto, komu sa z rôznych dôvodov nebudete pozdávať vy alebo vaša práca, čo vám bude chcieť dať aj patrične najavo. Ak budete cítiť, že za jeho názormi je skôr nenávisť a zášť ako potreba pomôcť, púšťajte ju jedným uchom dnu a druhým von.

10. Doprajte si odpočinok

Kreatívna práca vie byť vyčerpávajúca ‒ aj keď máte (častokrát správny) dojem, že to ona vás poháňa, živí a dáva dňom hlbší zmysel. Aby ste však celkom nevypálili kreatívnu žiarovku v hlave, venujte sa raz za čas aj oddychu od čohokoľvek kreatívneho.

Nerobte vôbec nič mentálne náročné, ľahnite si do vane, zahrajte nenáročnú hru na mobile alebo počítači, zacvičte si. Jednoducho, oddychujte takou formou, aby ste pritom používali celkom iné rozmýšľanie, aké používate pri kreatívnej práci. Tak, aby ste sa po nejakom čase mohli kreatívne vrátiť plní energie a sviežich mozgových buniek.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac