Chcete lepšie jesť? Tu je zopár tipov

Všetkým, ktorí majú v živote naponáhlo, prinášame pár tipov, ako si v kuchyni ušetriť čas.

Nájsť si čas na prípravu jedla môže znieť odstrašujúco, no práve vďaka tomu môžeme žiť šťastnejšie a zdravšie. Možno vám je predstava domácej prípravy jedál vzdialená, no verte, že akékoľvek obavy sú v tomto prípade zbytočné. Čím viac trikov si osvojíte, tým menej času budete neskôr tráviť plánovaním jedál a navyše si prirodzene vybudujete zdravé návyky. Všetkým, ktorí majú v živote naponáhlo, prinášame pár tipov, ako si v kuchyni ušetriť čas.

9 tipov, ako zlomiť zlé návyky

Hlavne jednoducho. Vykašlite sa na diéty, pri ktorých musíte dodržiavať kopu zložitých pravidiel, a vymeňte ich za jednoduchú stravu. Každé jedlo vyvážte kvalitnými bielkovinami, medzi ktoré patrí napríklad chudé kuracie mäso, ryby, tofu či fazuľa, a komplexnými sacharidmi ako tmavá ryža, zemiaky alebo quinoa. Nezabudnite ani na zdravé tuky: avokádo, orechy, zrniečka a olivový olej. Polovicu svojho taniera naplňte ovocím alebo zeleninou, čo vám zaručí príjem dennej dávky vlákniny bez zbytočných kalórií navyše.

Nenoste si domov fast food. Ak nedokážete odolať hranolčekom, keksíkom či zmrzline, nenoste si podobné potraviny domov. Vďaka tomuto jednoduchému triku poľahky udržíte svoje chute na uzde. Ako sa hovorí, zíde z očí, zíde z mysle.

Jedzte viac tukov. Áno, čítate správne. Ľudia, ktorí si radi zamaškrtia na zdravých tukoch, konkrétne napríklad na mandliach, zjedia celkovo menej kalórií počas dňa, pretože sa cítia sýtejšie. Z toho vyplýva, že ak sa chcete vyhnúť návalom vlčieho hladu, nevyhýbajte sa prirodzene tučným potravinám, ktoré vás dobre zasýtia a navyše prospejú vášmu zdraviu. Na začiatok vyskúšajte napríklad týchto 6 vysokotučných potravín.

Pripravte si obed večer vopred. Prestaňte si nahovárať, že budete mať čas pripraviť si obed cestou práce. Spravte to deň vopred, ešte prv než upracete kuchyňu po večeri. Či už zužitkujete zvyšky večere alebo zvolíte jednoduchý šalát, plánovanie vopred zaručí, že budete z domu odchádzať so zdravým obedom.

Rozumne využite Pinterest. Urobte si nástenku s jedlami, ktoré chcete vyskúšať, a naplňte ju nápadmi, ktoré vám uľahčia týždenné plánovanie jedál. Ak sa chcete posunúť ešte o krok ďalej, jednotlivé pokrmy roztrieďte podľa jednotlivých kategórií, napríklad kura, ryby, vegetariánske jedná a podobne. Rozmanitosť na vašom tanieri bude zaručená.

Noste so sebou fľašu vody. Keďže hydratácia je podstatnou súčasťou zdravého stravovania, plná fľaša vody poruke by mala byť vašou prioritou. Mužom lekári odporúčajú vypiť najmenej 3,54 litra vody a ženám aspoň 2,6 litra tekutín za deň. Ak žijete aktívne, nezabúdajte dopĺňať aj tekutiny stratené potením. Tu je pár skvelých tipov, ako predísť dehydratácii.

Jedzte podľa plánu. Človek, ktorý v priebehu dňa prijme 2 000 kalórií, má v porovnaní s niekým, kto prijme rovnaké množstvo kalórií v jednom jedle, často viac energie i tendenciu efektívnejšie chudnúť. Vynechávaním jedla a ignorovaním pocitu hladu nútime svoje telo fungovať bez energie. Ak vám preto vraví, že je hladné, nasýťte ho. Uvidíte, že odolať pokušeniu nočného vyjedania chladničky bude odrazu hračka.

Urobte si raňajky za 90 sekúnd. Raňajky vás nemusia obrať o množstvo času. Stavte na jednoduchosť, hlavne ak sa ráno ponáhľate z domu. Domáce raňajkové burrito je rýchla a jednoduchá voľba, na ktorú vám stačí mikrovlnka.

Do tortily s priemerom zhruba 15 centimetrov rozbite vajíčko, vložte ju do misky, pridajte zelené čili, trochu nastrúhaného syra, cibuľku alebo zvyšok grilovanej zeleniny z večere z predošlého dňa. Zapnite mikrovlnku na 90 sekúnd, aby sa uvarilo vajíčko. Navrch pridajte pár kvapiek salsy a vychutnávajte raňajky hotové doslova za okamih.

Spite. Dopriať si v noci dostatok spánku je dôležité pre zdravé fungovanie organizmu. Keď spíme, prebieha v našom tele hormonálna regulácia. Preto si ľudia, ktorí si každý deň doprajú výdatný nočný odpočinok, vyberajú kvalitnejšie jedlá a pýšia sa štíhlejšími driekmi.

8 nestresujúcich tipov, ako nakupovať potraviny

Majte v zásobe niečo zdravé pod zub. Rozlúčte sa so zásobami sladkostí v kancelárii či so stánkami s rýchlim občerstvením. Zásobte sa zdravými drobnosťami a majte ich vždy a všade poruke – uložte ich do kancelárskych zásuviek, chladničky, tašky do fitka alebo do kabelky. Praktické sú napríklad oriešky, ovocno-orechové tyčinky, banány, jablká, porcia orechového masla, zelené sójové bôby edamame alebo pukance. Ak máte v práci chladničku, zásobte sa gréckym jogurtom, syrom cottage alebo vajíčkami natvrdo – budete mať snacky plné bielkovín a náhly hlad už nebude mať šancu.

Zvoľte si celozrnné výrobky. Urobte jednoduchú zámenu vo svojom jedálnom lístku a biele pečivo nahraďte stopercentne celozrnným alebo aspoň druhmi obohatenými o obilniny. Potraviny ako ovsené vločky, hnedá ryža, jačmeň či stopercentné celozrnné cestoviny sú výživnejšie, dodajú vám viac energie a navyše sú plné vitamínov skupiny B i vlákniny, ktorá vás zasýti. Okrem toho majú nízky glykemický index, takže vám rapídne nezdvihnú hladinu cukru ako jednoduché sacharidy.

Napíšte si nákupný zoznam. Plánujte svoje jedlá a urobte si zoznam. Ak  si zvyknete nakupovať podľa neho, do svojho košíka nenahádžete kadejaké pokušenia, vďaka čomu budete viac fit nielen vy, ale aj vaša peňaženka.

Potraviny nakupujte len raz za týždeň. Ak máte kopu povinností, každodenné výlety do supermarketu sú veľkou stratou času. Svoje nákupy si preto starostlivo naplánujte, najlepšie na začiatok týždňa.

Skúste mrazené potraviny. Mrazené potraviny môžu byť zdravou alternatívou čerstvých potravín a navyše dlhšie vydržia. Ovocie a zelenina sú zbierané v čase ich ideálnej zrelosti a okamžite sú hlboko zmrazené, aby sa zachovala ich nutričná hodnota. Okrem toho patria medzi skvelé príklady zdraviu prospešných mrazených potravín aj bielkoviny ako krevety, losos, tilapia či dokonca kura. Ich používanie vám uľahčí varenie počas večerov v týždni. Vyhýbajte sa však mrazeným jedlám, ktoré sú plné rôznych omáčok a náplní.

Vyskúšajte vopred nakrájanú zeleninu. Robí vám problém nakrájať tekvicu alebo plačete pri sekaní cibule? Kupujte ich už nakrájané, takže všetko, čo budete musieť urobiť, je uvariť ich a zjesť. Zásobte sa krájanými druhmi zeleniny, napríklad cibuľou, rajčinami, paprikami, zelerom, brokolicou, karfiolom, tekvicou alebo mladou mrkvičkou, a uľahčite si život.

[the_ad_placement id=“injektaz-prijmite-extra-data-zadarmo“]

Nakupujte na trhoch. Nič nie je jednoduchšie, ako zásobiť sa čerstvou zeleninou a domácimi vajíčkami na miestnom trhu. Cenami možno niekedy nedokážu konkurovať veľkým supermarketom, v prípade sezónnej ponuky ovocia sa zeleniny sa toho však nemusíte obávať.

8 tipov pre rýchle varenie

Pripravte si jedlo vopred. Aktívny prístup k príprave jedla vám môže ušetriť veľa času. Hoci vám to môže pripadať odstrašujúco, nedajte sa odradiť – iba vďaka príprave totiž vykúzlite skvostné jedlo, aj keď budete v časovej tiesni. Vyberte si jeden deň, keď uvaríte viacero druhov jedál, ktoré si počas týždňa jednoducho zohrejete. Alebo si do malých uzatvárateľných vrecúšok rozdeľte drobné pochutiny na celý týždeň, ktoré si pred odchodom z domu vezmete z chladničky. Surová zelenina je nenáročná a nutrične ideálna možnosť. Ak ste v plánovaní jedál nováčikom, pozrite si nášho sprievodcu pre začiatočníkov, v ktorom je veľa skvelých tipov a trikov, ako začať.

Spoľahnite sa na rodinných favoritov. Nelámte si každý týždeň hlavu nad novým jedálnym lístkom. Miesto toho si spíšte zoznam zdravých receptov, ktoré má vaša rodina rada. Vďaka tomu jednoduchšie naplánujete prípravu jedál a z dlhodobého hľadiska ušetríte veľa času. Práca s receptami, ktoré poznáte z hlavy, urobí z varenia oveľa menej stresujúcu záležitosť.

Naplánujte si, čo urobíte so zvyškami. Ak pripravujete veľké jedlo, urobte dvojitú dávku. Jednu naservírujete a druhú si odložíte do chladničky či mrazničky. Tým pádom budete mať dvakrát toľko jedla a polovicu špiny! Taktiež si môžete pripraviť extra porciu kuraťa alebo rozkrájať steak na menšie kúsky. Keď ich na druhý deň pridáte do šalátu, bude o čosi sýtejší.

Uvarte veľkú polievku. Polievky sú jednoduchá cesta, ako zjesť viac zeleniny a fazule plnej vlákniny. Miesto krémových variant stavte na domáce vývary. Uvarte veľkú dávku a zamrazte si niečo aj na ďalší týždeň. Nalejte individuálne porcie do menších nádob, ktoré si môžete so sebou vziať do práce a dopriať tak svojmu telu kvalitné jedlo.

Rozmixujte zeleninu a ovocie. Obohaťte svoju stravu o smoothie alebo o čerstvý džús a dostaňte tak do seba pár porcií ovocia a zeleniny. Rôzne druhy rozmixovaných nápojov sú perfektné ako raňajky alebo na desiatu či na olovrant. Urobte si ich sami, aby ste mali presnú predstavu o všetkých ingredienciách. Ak chcete, aby vám vydržali o čosi dlhšie, zeleninu i ovocie rozmixujte spolu s bielkovinou, napríklad s gréckym jogurtom, kefírom alebo s mliekom, a so zdravým tukom ako kešu oriešky, orechové maslo, avokádo či kokosový olej.

Pripravte šaláty do pohárov na zaváranie. Nielenže skvelo vyzerajú, ale jedlo bude vďaka nim na pohľad o čosi veselšie. Už žiadne zvláštne tvarované nádobky, ktoré sa nezmestia do obedára a nikdy sa neusušia v hornej časti umývačky riadu. Pripraviť šalát do pohára na zaváranie je jednoduché: na dno dajte jednoduchý dresing na kyslom základe, na ktorý postupne pridajte cícer alebo grilované kura, pokrájanú zeleninu, syr feta, jablká, orechy a semiačka a ako posledný pridajte zelený šalát. Keď príde čas obeda, jednoducho zatraste pohárom a obsah vysypte do misky. Vďaka tomuto triku si možno začnete brávať šalát do práce každý deň.

Grilujte zeleninu vo várkach. Pred začiatkom týždňa na plechu vystlanom papierom na pečenie ugrilujte brokolicu, ružičkový kel, karfiol, hríby, tekvicu, sladké zemiaky či kapustu. Vďaka tomuto triku sa budete celý týždeň zdravo stravovať. Grilovanú zeleninu zmiešajte so šalátom, pridajte ju do omelety alebo ráno do miešaných vajíčok, servírujte ju ako prílohu ku grilovanému kuraťu, prípadne v pšeničnej placke. Rúru predhrejte na 425 stupňov, na papier na plechu poukladajte zeleninu (nie však priveľa), pokvapkajte ju olivovým alebo kokosovým olejom, posypte soľou a čiernym korením a pečte 25 až 45 minút. Čas pečenia bude závisieť na tuhosti zeleniny – až zhnedne a bude chrumkavá, máte hotovo.

Zásobte svoju špajzu. Špajzové polotovary uľahčia prípravu večere. Medzi praktické druhy patria konzervované fazule s nízkym obsahom soli, tuniak, sekané rajčiny, rajčinový pretlak, orechové maslo, miešané orechy, nesladený mix sušeného ovocia a celozrnné ingrediencie ako ovsené vločky, hnedá ryža alebo celozrnné cestoviny.

A ako si vy popri svojich povinnostiach snažíte uľahčiť zdravé stravovanie?

Článok bol pripravený v spolupráci s tréningovou aplikáciou MyFitnessPal dostupnou pre Apple aj Android zariadenia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac