Zažite Slovensko inak. Pozrite si 5 tipov, ako na to
Obľúbený moderátor Vlado Voštinár v rámci seriálu Vlado Voštinár objavuje Slovensko chodil počas celého leta po našej krajine, aby vďaka mobilu a mobilným dátam skúsil vidieť Slovensko tak, ako ho pozná naozaj len málokto.
Zdieľať
11. 9. 2018;Autor: Sóda, Foto: Tomáš Kelement
Pozrite sa, čo všetko sa mu podarilo zažiť a čo všetko môžete na vlastnej koži zažiť aj vy.
1. Prejsť Banskú Štiavnicu ako žiadny turista
Aj miesta, kam chodia davy turistov, sa dajú vidieť po novom. V Banskej Štiavnici si Vlado okrem mobilu na pomoc pribral aj spisovateľa Juraja Červenáka. Spolu sa presunuli do zlatého obdobia Štiavnice a prešli si miesta, na ktorých žili postavy Červenákových detektívok.
Ak ste fanúšik Juraja Červenáka alebo vás zaujíma netradičný pohľad na Slovensko, otvorte si aj článok, v ktorom vám poradíme, ako si môžete miesta z knihy prejsť aj sami.
2. Zbierať poctivé domáce ovocie
Naši predkovia nám tu nechali dedičstvo, ktoré si dnes vážime len málo. Kým nakupujeme banány v supermarketoch, popri cestách nám pustnú ovocné stromy. Vlado sa preto vrátil do svojich detských čias a bol si nazbierať zdravé slovenské ovocie.
Vlado vo videu používa jednu šikovnú mobilnú aplikáciu. Prečítajte si návod, ako si vďaka nej môžete sami nazbierať ovocie zadarmo.
3. „Loviť“ srnky a medvede
Len jeden lov neublíži žiadnemu lesnému obyvateľovi – ten s fotoaparátom. Vlado sa v rámci spoznávania Slovenska stretol s ľuďmi, ktorí dokážu zachytiť lesné okamihy ako nikto iný a dostal aj zopár rád, ako fotiť prírodu.
Dubáky nie sú tie najzaujímavejšie huby na Slovensku. Hovorí vám niečo skrytohubka žltoobrúbená? Pravdepodobne nie. Je to najvzácnejšia huba na svete a Vlado ju našiel na Liptove.
Každé svitanie dokáže byť najkrajšie, ak si poriadne nastavíme uši. Práve ráno totiž vtáky spievajú najkrajšie a Vlado dostal lekciu od ornitológa, ako ich počúvať.
Celé leto Vlada Voštinára sprevádzal rýchly 4G internet od O2.
Možno aj vy patríte k ľuďom, ktorí sú stále presvedčení, že internet v mobile im netreba a už vôbec nie pri prechádzkach krásnymi zákutiami Slovenska. Vďaka mobilným dátam sa však môžete nielen kedykoľvek spojiť so svojimi blízkymi, ale zjednodušiť si bežné fungovanie či pozrieť sa na svoje záľuby z nového uhla.
Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už pre vyše 94 % obyvateľov Slovenska. Aby ste si surfovanie bez zbytočných prerušení mohli užiť naplno, nechajte si svoj smartfón skontrolovať v ktorejkoľvek O2 Predajni. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
O 4G LTE sieti ste už asi počuli – ale viete ju využívať?
Zdieľať
3. 8. 2018;Autor: Michal Kmeť, Ilustrácie: Jozef Arpa
Každý z nás už asi v reklame videl: „Surfujte na novej sieti s rýchlym 4G internetom“. Ale prečo je okolo toho 4G vlastne taký rozruch?
Odpoveď je jednoduchá – 4G LTE je sieť novej generácie, zameraná práve na mobilný internet. Celou jeho podstatou totiž je práve to, aby pre vás bol internet vo vašom telefóne dostupný rýchlo a spoľahlivo vždy, keď ho budete potrebovať. Znie to jednoducho a pritom to znamená naozaj veľa.
4G LTE je neporovnateľne lepšie
Samotný mobilný internet samozrejme žiadnou novinkou nie je. Čo teda nové 4G LTE prináša oproti svojim predchodcom? Najlepšie si to predstavíte ako cestu. Z pohľadu mobilného internetu je 2G pripojenie ako lesná cesta so šírkou na jeden konský povoz. 3G je bežnou okresnou cestou, ktorá je v zásade fajn – až po prvú kolónu. No a 4G LTE je v porovnaní s nimi diaľnicou.
Lesná cesta (2G), bežná okresná cesta (3G), diaľnica (4G)
A podobne, ako vám diaľnica umožní dostať sa kam chcete rýchlo a pohodlne, 4G LTE pre vás spraví to isté vo svete internetu. Napríklad obľúbené stránky vám načíta približne 5x rýchlejšie ako bežná 3G sieť. A to už určite stojí za to.
Možno už 4G LTE máte k dispozícii, len o tom neviete
Stačí zobrať do ruky svoj smartfón so zapnutými mobilnými dátami a pozrieť sa na ikonu signálu. Ak tu vidíte 4G alebo LTE, ste pripravení využívať všetky benefity rýchlej 4G LTE siete. Gratulujeme!
3 jednoduché kroky ako si nastavíte 4G LTE
Ak vám 4G LTE nenaskočilo automaticky, stačí si skontrolovať 3 veci:
Vašu SIM kartu
Vaše zariadenie
Správne nastavenie 4G LTE v zariadení
Krok 1: Overte si SIM kartu
Všetky novšie SIM karty od O2 už spravidla podporujú 4G LTE. Overiť si tú vašu môžete jednoducho. Odošlite SMS vtvare 4G alebo 4g na 99222.
Krok 2: Zistite, či vaše zariadenie podporuje 4G LTE
Podobne ako na diaľnicu nemôžete ísť s traktorom, ani na 4G LTE sa nedá dostať s akýmkoľvek zariadením. Takto si overíte, ako je na tom to vaše. A ak by ste potrebovali nový, v O2 E-shope sú všetky 4G LTE zariadenia označené ikonou.
Krok 3: Skontrolujte, či máte v zariadení 4G LTE zapnuté
Ak máte 4G kartu aj zariadenie, stačí už len skontrolovať, či má v nastaveniach aj dovolené prihlásiť sa na 4G LTE. Stačí na to zapnutý automatický výber siete.
iOS
Android
Znie to komplikovane? Zastavte sa v ktorejkoľvek O2 Predajni. Predajcovia vám 4G radi nastavia a navyše získate aj darček v podobe 5 GB dát bezplatne.
Koľko dát vlastne potrebujete
Bežný Slovák v roku 2017 spotreboval priemerne 0,66 GB dát mesačne. Ak teda neviete odhadnúť, aký objem dát budete potrebovať, najlepšie je začať na úrovni 1 GB mesačne.
Preložené do ľudskej reči, 1 GB dát vám stačí približne na stiahnutie 300 fotiek z dovolenky či podobný počet elektronických kníh do vašej čítačky. V prípade využívania YouTube môžete napríklad počítať približne so štyrmi hodinami videí.
4G zariadenia nie sú drahou záležitosťou
Spomínali sme síce traktory a autá, ale cenovo sme našťastie niekde úplne inde. Ak zistíte, že vaše zariadenie 4G nepodporuje, nový smartfón so 4G si môžete v O2 kúpiť za veľmi priaznivú cenu. Nič vám tak nebude brániť využívať mobilný internet naplno.
Aktuálne má O2 najširšie pokrytie 4G LTE z operátorov na Slovensku a dostupné je tu pre viac ako 95 % ľudí. Ak ešte nie ste v O2, dostať sa k najrýchlejšiemu mobilnému internetu môžete jednoducho.
Stačí, keď zájdete do O2 Predajne či na web a objednáte si prenos čísla. Predajca s vami pripraví a prejde žiadosť o prenos a po podpise zmluvy už odídete z predajne s novou SIM kartou a v prípade potreby aj s vhodným 4G smartfónom na začiatok už za 2 €.
Po približne štyroch pracovných dňoch je prenos hotový. Vtedy stačí už len vymeniť vašu starú SIM kartu za novú a môžete si užívať všetky výhody 4G LTE. A ak vás ešte stále viazaní u aktuálneho operátora, O2 vám aj v tomto prípade ponúka riešenie. Zmluvnú pokutu do 150 € pri prenose na programy O2 Paušál alebo O2 Dáta za vás preplatíme.
Nenechajte sa teda odradiť – využite možnosť surfovať skvelou rýchlosťou a prejdite na 4G LTE od O2.
Michal Kmeť, O2 Guru
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
