V čase, keď žila v metropole Francúzska, sa Zuzana Pacáková zamilovala nielen do samotného Paríža, ale aj do podujatia Biela noc. Po návrate na Slovensko sa dala na ťažkú cestu a rozhodla sa priniesť tento mestský festival aj k nám. Posledný septembrový a prvý októbrový víkend tak Bratislava a Košice už niekoľko rokov ožívajú umením a inštaláciami, pričom festival navštívi približne 200 000 divákov.
So zakladateľkou a umeleckou riaditeľkou Bielej noci Zuzanou Pacákovou sme sa porozprávali nielen o tom, ako podujatie vzniklo, ale aj o tom, ako sa pripravuje, čo všetko návštevníkov čaká aj o špeciálnej projekcii Oceán, za ktorou stojí spoločnosť O2. Tá je tento rok aj jedným z partnerov podujatia.
O pozadí vzniku Bielej noci sa síce hovorí pomerne často, no nie každý ho pozná. Mohli by ste nám ho viac priblížiť?
Študovala som a žila sedem rokov v Paríži, kde som ako návštevník objavila Bielu noc. Bola to láska na prvý pohľad. Kládla som si otázku, či má niečo podobné zmysel robiť aj u nás, pretože pred 15 rokmi tu nebolo veľa festivalov vo verejnom priestore. Keď sme v roku 2010 začali v Košiciach, bol to prvý festival tohto druhu na Slovensku.
Začalo to teda sci-fi myšlienkou, keď študentka, ktorá navštívila veľký festival v Paríži, mala ambície priniesť ho na Slovensko, do svojho rodného mesta, ktoré v rovnakom období získalo titul Európske mesto kultúry.
Festival sa koná vo verejnom priestore. Aký význam má podujatie pre mesto?
Z môjho pohľadu obrovský. Vďaka festivalu sa zviditeľnia rôzne mestské monumenty aj samotné mesto ako destinácia nielen u nás, ale aj v zahraničí, pretože je o neho veľký mediálny záujem. Tento typ festivalov výrazne stimuluje turizmus a rovnako aj ekonomický mechanizmus, pretože v čase eventu sú hotely, kaviarne, reštaurácie aj MHD plné, čo generuje príjmy prostredníctvom daní v rámci mesta a regiónu.
Festival prináša umenie, nielen to svetelné, do verejného priestoru. Kto si ho podľa vás dokáže najviac užiť?
Výhodou a zároveň nevýhodou je to, že na Bielu noc chodia všetci. Nie je to vyhranené publikum, ktoré bežne chodí do múzea či na hudobné festivaly. Od malých detí po starých ľudí, sú tam všetci. Z tohto hľadiska je to výhoda, festival má edukačnú, osvetovú a popularizačnú úlohu. Na druhej strane taká veľká a rôznorodá masa ľudí je pre organizátora veľká výzva.
Okrem veľkých multimediálnych diel si návštevník pozrie aj konceptuálnejšie diela, ktoré nie sú prvoplánovo pochopiteľné. Ľuďom sa tak otvárajú nové obzory.
Nevýhodou je to, že niekedy majú iné očakávania. Veľakrát čakajú ohňostroje a laser show, a keď prídu, zistia, že nie všetky diela sú o svetelnom efekte, ale majú aj hlbšiu myšlienku. Preto mávame aj negatívny feedback. Ľudia čakajú diskotéku a tú im nedáme.
„Okrem veľkých multimediálnych diel si návštevník pozrie aj konceptuálnejšie diela, ktoré nie sú prvoplánovo pochopiteľné. Ľuďom sa tak otvárajú nové obzory.“
Vidíte posun od úplne prvej Bielej noci? Čo všetko sa zmenilo?
Toto je už štvrtá Biela noc v Bratislave a deviaty ročník v Košiciach. Prvé roky sme bojovali s vandalizmom. Umenie vo verejnom priestore je stále, aj po tých rokoch, niečo nové a ľudia často nevedia, ako sa k nemu majú správať. Keby sme ale nevideli posun vpred, tak to nerobíme.
Publikum sa posúva k lepšiemu, no v rozpočtoch, žiaľ, nie je kontinuita. Keď skončí aktuálny ročník, začíname úplne odznova so zháňaním financií a sponzorov. Návštevník si to neuvedomuje, ale je to drahý festival, za ktorým stojí množstvo odborných pracovných síl, ktoré musíme zháňať často až v zahraničí. Pravidlom Bielej noci je, že čím jednoduchšie dielo vyzerá, tým zložitejšie je ho urobiť.
Koľko trvá proces príprava podujatia takýchto rozmerov?
Je to celoročná práca. Niektorých umelcov bookujeme aj dva – tri roky dopredu, hľadáme financie, komunikujeme Bielu noc mediálne. Potom začína dlhé produkčné obdobie, ktoré vrcholí samotnou inštaláciou diel. Mali sme už aj dielo, ktoré sa inštalovalo mesiac, pri inom trvá inštalácia pár hodín. Inštalácia diel väčšinou prebieha v týždeň eventu. Po skončení Bielej noci však nasleduje postprodukcia, ktorá tiež trvá relatívne dlho.
Akú najnevšednejšiu projekciu mohli doposiaľ účastníci vidieť?
Neviem, či bolo niečo úplne nevšedné. A možno mám len posunuté hranice (smiech). Všeobecne ťažšie sú brané diela, ktoré nie sú prvoplánovo pekné, ale majú skôr vyvolať nejaký pocit, či už smútok, úzkosť, alebo strach. Všeobecný predpoklad je, že umenie má byť pekné.
Spomínam si ale napríklad na plávajúci dom na jazere, do ktorého sa účastníci museli prečlnkovať. Bolo to narušenie ich komfortu, pretože sa do deja museli zapojiť sami, čo bolo pre niektorých netradičné.
Témou aktuálneho ročníka je abstrakcia. Čím môže byť zaujímavá pre verejnosť?
Nesnažím sa vždy nasilu dávať ročníkom tému, ale keď som si spojila tohtoročné diela, prirodzene mi vyšla abstrakcia. Tento rok nemáme figuratívne diela znázorňujúce niečo konkrétne.
Máme skôr imerzívne prostredia vytvorené prostredníctvom svetelných objektov, do ktorých sa vstupuje, takže návštevníka inštalácia obklopí. Vďaka tomu to bude silne zážitkové, pretože sa nepozeráme len na statickú sochu, ale sme súčasťou diela. Preto abstrakcia.
Na koľko projekcií sa môžeme tešiť tento rok?
Program máme rozdelený na dve časti. V hlavnom programe je vyše 30 inštalácií, ale súčasťou Bielej noci je aj tzv. off program so sprievodnými podujatiami, takže dokopy cez 40 diel. Veľkou novinkou tohto ročníka je BN víkend. Ide o diela, ktoré majú limitovaný počet návštevníkov na jeden vstup, ale možno ich vidieť od piatka do nedele.
Festival prebieha nielen v hlavnom meste, ale aj v Košiciach, kde ste na Slovensku začínali. Aký je vzťah medzi podujatiami v oboch mestách? Máte tendenciu ich prepájať alebo sa skôr snažíte, aby sa každé nejakým spôsobom odlišovalo?
Mestá prepája samotný festival, ale pre mňa je dôležité, aby každé mesto malo zachovanú svoju identitu. Obe mestá sú úplne odlišné infraštruktúrou, architektúrou, urbanizmom a ak sa nájde návštevník, ktorý chce zažiť Bielu noc v oboch mestách, mal by mať z každého iný zážitok.
Preto aj v prípade, ak sa niektoré diela opakujú v oboch mestách, hľadáme im iné priestory na prezentáciu, vďaka čomu vyniknú vždy inak a prinesú tak unikátny zážitok.
Dnes sú čoraz populárnejšie rôzne interaktívne projekcie, ktoré priamo zapájajú aj účastníkov. Môžu sa na niečo podobné tešiť aj návštevníci Bielej noci?
Interaktívne umenie je pre ľudí prístupnejšie, lebo sa ho neboja, môžu sa ho dotknúť. Rúcajú sa tým bariéry, že keď to je umenie, tak automaticky musím byť ticho a mať odstup. Len potom si občas myslia, že interaktívne je všetko a vznikajú rôzne vtipné situácie.
Tento rok bude zaujímavá performance Willi Dorner, pretože proces ich tanečných tréningov v teréne miestami vyzerá, že ide o vandalov a stáva sa, že okoloidúci volajú aj políciu, čiže vznikajú humorné situácie.
Prvýkrát budeme mať interaktívne bratislavské UFO, ľudia budú môcť pomocou svojej ruky cez panel ovládať lúče priamo na ňom. Zaujímavá bude napríklad svetelná inštalácia, kde budú ľudia môcť maľovať vodou a voda bude následne rozsvecovať svetelné body.
„Interaktívne umenie je pre ľudí prístupnejšie, lebo sa ho neboja, môžu sa ho dotknúť. Rúcajú sa tým bariéry, že keď to je umenie, tak automaticky musím byť ticho a mať odstup.“
Ako prebieha výber jednotlivých diel?
Snažím sa cestovať a vidieť diela aj fyzicky, pretože sa mi v minulosti neraz stalo, že som bookla dielo na základe fotografií a nakoniec som bola sklamaná. Sledujem umelecké dianie vo svete, rôzne ocenenia a vyberám veci podľa toho, čo si myslím, že je zaujímavé pre festival a pre mesto.
Veľa diel nemôžeme realizovať práve preto, že pre ne nemáme vhodný priestor. Aj tento rok sa nám stalo, že sme museli jedno dielo nakoniec zrušiť, pretože nemáme veľké haly industriálne priestory.
Vznikajú aj diela špeciálne pre festival?
Je pre nás dôležité, aby vznikali tzv. site specific diela, teda diela, ktoré sú vytvorené pre konkrétne miesta lokálnymi umelcami. Niektorým zahraničným umelcom dávame možnosť vytvoriť nové dielo na mieru, čo je pre nich benefitom, pretože sú často unavení z toho, že všetci od nich požadujú rovnaké dielo, ktoré je potom všade.
Málokto chce totiž ísť do risku a dať umelcovi voľné ruky niečo vytvoriť. Veľké mestá ako New York alebo Paríž by do toho možno nešli. Ja mám ten risk rada, pretože to má novú energiu, produkujú sa nové veci a myslím si, že takýto festival má byť platformou na to, aby sa experimentovalo a tvorili sa nové diela. Aj za cenu, že to nie vždy dobre vypáli.
Dáva podujatie priestor aj študentom?
Zapojenie študentov je tiež dôležité, pretože sa tak konfrontujú s masou ľudí a ich reakciami. V Košiciach spolupracujeme s Fakultou umení TUKE, v Bratislave sú každoročne na mape VŠMU a VŠVU a často sú to veľmi vydarené veci.
V rámci spoluprác sa tento rok chystá a bratislavskom Hlavnom námestí aj projekcia Oceán, za ktorou stojí O2. Čím je výnimočná?
Je to jedna z tých projekcií, ktoré vyzerajú na pohľad veľmi jednoducho, ale v skutočnosti sú veľmi zložité. Pri tomto diele je použitá úplne nová technológia, špeciálny projektor, ktorý má v sebe mechanizmus zrkadiel a zoomu.
„Toto dielo bude veľmi magické a pokojné. Myslím si, že v srdci mesta, na Hlavnom námestí, vytvorí oázu pokoja.“
Obyčajné projektory bývajú statické, tento je robotický, dokáže si mapovať celý priestor, odsledovať reliéf a vie vyrátať rôzne diaľky a zaostrovať v reálnom čase tak, aby sa projekcia mohla v teréne hýbať. Výsledkom je monumentálny pohyblivý objekt, ktorý bude mať v priestore svoju poetiku.
Kto je autorom tohto projektu?
Autorom je zoskupenie umelcov pod hlavičkou BN label, nadšenci festivalu, ktorí vytvárajú pre festival diela na mieru.
Prečo by si mal návštevník na mape festivalu vybrať dielo Oceán?
Toto dielo bude veľmi magické a pokojné. Myslím si, že v srdci mesta, na Hlavnom námestí, vytvorí oázu pokoja. Dielo komunikuje s priestorom a zaujme všetky vekové kategórie.
Animácia sa bude premietať na troch budovách v centre mesta. Je náročné získať povolenie na takéto využitie budov?
Vždy to závisí od daného priestoru. Tým, že na Hlavnom námestí máme projekcie takmer každý rok, už vieme, kde treba riešiť povolenia. Pri nových lokáciách je to ale ťažší a dlhodobejší proces.
Projekcia sa nezaobišla bez skúšky. Je takáto skúška bežným štandardnom alebo sa často musíte zaobísť aj bez nej?
Niektoré diela sa nedajú vyskúšať, pretože jednorazovo vzniknú a zaniknú. Iné sa vyskúšať musia, dokonca si ich testujeme prostredníctvom malých modelov, ktoré vyrobíme najskôr, pretože nemôžeme hneď postaviť osemmetrovú vec. Iné vznikajú len v počítači.
Vždy je obrovský rozdiel v tom, či ide o animáciu, maping, 3D alebo inú technológiu. Konkrétne Oceán pracuje s 3D, čiže mu predchádzala dosť dlhá predpríprava objektu.
Biela noc je známa tým, že prepája umelcov z celého sveta. Z koľkých krajín sa zídu umelci?
Nemáme to presne spočítané, ale máme zastúpenie z Anglicka, Francúzska, Nemecka, Rakúska, Poľska, Japonska aj Česka.
Sú pre návštevníkov pripravené aj nejaké novinky? Čo je podľa vás oproti minulým ročníkom lepšie?
Dôležitý je spomínaný BN víkend, v rámci ktorého možno vybrané diela navštíviť od piatka do nedele. Máme dve trasy, ktoré sa na seba napájajú. Historickú, ktorá prechádza pešou zónou a plynule pokračuje vodnou trasou, ktorá ide nábrežím. Po prvýkrát v histórii zastavujeme v rámci Bratislavy na vodnej trase dopravu.
Spomenuli ste dve trasy. Je nevyhnutné dodržiavať ich alebo je zvolená postupnosť na návštevníkovi?
Nachádzame sa vo verejnom priestore, nič nie je povinné, ľudia môžu ísť, ako chcú. Toto sú odporúčané trasy. Ak sa návštevníkovi nechce diela hľadať alebo si nenaštuduje program vopred, čo je mimochodom obrovská škoda, tak stačí nasledovať čísla, ktoré idú geograficky po sebe.
Máme tiež mapy a mobilnú aplikáciu, v ktorej si návštevník bude môcť zostaviť vlastnú trasu. Cez srdiečka si vykliká diela, ktoré chce vidieť a získa tak unikátnu mapu len s dielami, ktoré si vybral. Pre rodiny s deťmi je však oveľa pohodlnejšie vybrať si odporúčanú trasu.
Návštevníci tiež môžu ísť len po exteriérových dielach, ktoré sú zadarmo. So zakúpenou páskou odporúčam ísť do interiérov po desiatej večer, pretože je veľký rozdiel medzi davom o siedmej a po desiatej. V skorších hodinách doprajme interiéry rodičom s deťmi.
Na koho špeciálne sa tešíte konkrétne vy?
Teším sa napríklad na Numen, architektov z Rakúska a Srbska, ktorí vytvorili čiernobielu preliezku nielen pre dospelých. Nie je to svetelné dielo, je skôr o priestore a architektúre.
Aj spomínaná performance Willi Dorner je zážitková vec, pri ktorej má človek zrazu pocit, že je turistom vo vlastnom meste. V Kunsthalle sa zase teším na výstavu Kariny Smigla-Bobinsky: ADA.
Ale každé dielo je iné, má unikátnu atmosféru a sama odmietam otázky, ktoré dielo je naj dielo ročníka.
Partnerom festivalu Biela noc, ktorý sa v hlavnom meste koná v sobotu 29. septembra, je tento rok aj O2.
Chystáte sa na Bielu noc a zvažujte, ktoré diela navštíviť? Spolu so Zuzanou Pacákovou sme pre vás vybrali desiatku, ktorú by ste určite mali zažiť. Viac informácií nájdete v tomto článku.
Loading...
