Prečo pacientom poisťovňa niektoré lieky neprepláca? Odpovedá farmaceutka Bellová

Lekárnička Katarína Bellová v rozhovore vysvetlila aj to, prečo lekárnik nedokáže cenu lieku nijako ovplyvniť.

Lekárnik-farmaceut nie je predavač liekov. Musí mať prehľad vo všetkých oblastiach medicíny, vedieť zhodnotiť stav pacienta a overiť, či mu doktor predpísal správnu liečbu. Dokáže však pacientovi pomôcť ušetriť?

Prečo je pacientom občas ťažké vysvetliť, že niektoré lieky im nehradí poisťovňa napriek tomu, že poctivo platia odvody? Čo všetko lekárnik robí, prečo občas dlhšie číta recept a aké lieky patria k najdrahším, objasnila v rozhovore farmaceutka Katarína Bellová.

Akú rolu v liečebnom procese zohráva lekárnik?

Myslím si, že lekárnik-farmaceut zohráva v liečebnom procese jednu z dvoch najdôležitejších úloh. Prvú z nich urobí, samozrejme, lekár tým, že určí diagnózu pacienta a následne naordinuje potrebnú terapiu.

Pacient sa však nakoniec stretáva ešte s lekárnikom, ktorý celý liečebný proces scelí. Práve on vysvetlí dávkovanie, poučí pacienta o spôsobe užívania a kombinácií daných prípravkov. Zároveň „doladí“ liečbu voľnopredajnými prípravkami tak, aby všetko ako celok fungovalo čo najlepšie a pre pacienta čo najúčinnejšie.

Čo všetko spadá do kompetencií farmaceuta a väčšina ľudí o tom netuší?

Do kompetencií farmaceuta spadá veľmi veľa činností, ktoré si pacient často nemá šancu všimnúť. Od objednania lieku, cez jeho príjem, kontrolu, evidenciu, až po výdaj pacientovi a ďalej spracovanie pre poisťovne.

Keď pacient príde s receptom do lekárne, úlohou lekárnika je skontrolovať lieky, ktoré sú na recepte napísané. Jednak to, či sú napísané na správnu diagnózu, a či sedí dávkovanie. To je obzvlášť dôležité v prípade, že ide o liek pre dieťa alebo pacienta s veľkým počtom liekov.

Grantový program Bojovníci za zdravie už pomohol mnohým ľuďom aj s doplatkami za lieky. Prečítajte si príbehy troch z nich. Viac informácií

Práve vtedy je nevyhnutné vylúčiť možné interakcie, prípadne zdvojenú preskripciu. Niektorí pacienti zvyknú navštevovať viacerých lekárov. Občas sa stáva, že dvaja rôzni lekári predpíšu rovnaké lieky. Vtedy je potrebné upozorniť na to pacienta aj lekára.

Ak sa teda sem-tam stane, že lekárnik dlhšie kontroluje recepty pacientov, robí to len pre ich dobro. Lekárnik je totiž posledný zdravotnícky pracovník, ktorý má možnosť skontrolovať správnosť nasadených liekov.

Pod kompetencie farmaceuta patrí aj generická substitúcia. To znamená, že môže zameniť originálny liek za generický (liek s rovnakým zložením a účinkom ako originál, ktoré však už nevyrába pôvodný výrobca, pozn. red.) s tou istou účinnou látkou, prípadne generický liek za generický liek.

Ak sa teda sem-tam stane, že lekárnik dlhšie kontroluje recepty pacientov, robí to len pre ich dobro.

Vzhľadom na to, že na Slovensku je registrovaných množstvo liekov, fyzicky nie je možné mať na sklade všetky. Ak daný liek v lekárni nie je, lekárnik sa snaží zákazníkovi ponúknuť možnú náhradu.

Získajte nadštandardnú finančnú podporu od Dôvery. Vysvetlíme, ako na to. Viac informácií

Niektorí pacienti sa tomu potešia a vítajú fakt, že sa nemusia vracať do lekárne, no niektorí si prajú len to, čo napísal lekár. Vtedy pacientovi liek doobjednávame, čo zväčša trvá niekoľko hodín.

Bojujete občas s nejakými stereotypmi spojenými s vaším povolaním?

Niekedy sa stretávame aj s názorom, že sme „len“ obyčajní predavači. Že sa neriadime vlastnou hlavou, ale len vydávame lieky na základe lekárskeho predpisu a rozmýšľať pri tom nepotrebujeme a nemusíme.

Mrzí ma to, lebo ide skutočne len o mýtus. Lekárnici-farmaceuti sú posledným článkom, ktorý dokáže skontrolovať či liečba, ktorú má pacient nasadenú, je správna.

Zároveň sme dostatočne vyškolení aj na primárne určenie diagnózy pacienta, takže mu dokážeme poradiť a odporučiť liečbu aj priamo v lekárni. Závažnejšie stavy však, samozrejme, posielame na konzultácie k lekárom.

Sme dostatočne vyškolení aj na primárne určenie diagnózy pacienta, takže mu dokážeme poradiť a odporučiť liečbu aj priamo v lekárni.

Čo je z vášho pohľadu na práci farmaceuta najmenej spoločensky docenené?

Určite je to všestranný rozhľad, ktorý musí mať každý farmaceut. Máme široké spektrum poznatkov o chorobách, ich delení, príčine a v neposlednom rade o ich terapii.

Farmaceutovi totiž nestačí poznať a sústrediť sa len na jednu časť medicíny (dermatológia, kardiológia či imunológia.), ale musí mať všeobecný prehľad vo všetkých medicínskych odvetviach a možnostiach ich liečby.

S akými otázkami sa ako farmaceutka najčastejšie v lekárni stretávate?

Úplne bežná je otázka: „Prečo musím toľko doplácať, keď si platím odvody?“ Odpoveď je jednoduchá: O výške doplatku nerozhoduje lekárnik.

Prvý deň v mesiaci obdrží každá lekáreň centrálne tzv. novú kategorizáciu liekov. Je to zoznam schválených a platných cien a doplatkov liekov, o ktorom rozhoduje MZ SR (Ministerstvo zdravotníctva SR, pozn. red.). V lekárni to nevieme ovplyvniť ani zmeniť. Jediné, čo vieme urobiť, je vybrať liek s najnižším doplatkom, tzv. generický liek.

Sú skupiny liekov, kde nájdeme aj bezdoplatkové lieky alebo lieky s minimálnym doplatkom. Pri liekoch, pri ktorých nie je na trhu generikum, žiaľ, lacnejší variant nevieme ponúknuť. Ak pacient nie je schopný liek uhradiť, odosielame ho späť k lekárovi, aby zvážil predpísanie iného lieku.

Úplne bežná je otázka: „Prečo musím toľko doplácať, keď si platím odvody?“ Odpoveď je jednoduchá: O výške doplatku nerozhoduje lekárnik.

Ďalšia otázka, ktorú často počúvame znie: „Ako je možné, že mi to poisťovňa neprepláca?“ Na Slovensku existujú skupiny liekov, ktoré sú plne hradené pacientom. O tomto však tiež rozhoduje kategorizačná komisia a MZ SR.

Pokiaľ liek podlieha cenovej regulácii, lekárnik s tým nič neurobí, len si od pacienta vypýta úhradu. Napokon je to otázka niektorých pacientov, prečo majú každý mesiac iný doplatok za liek. Takáto zmena nebýva štandardná a zväčša sa nedeje každý mesiac.

Štátom regulovaný zoznam kategorizovaných liekov sa však aktualizuje na mesačnej báze. Môže sa tak stať, že ak si pacient vyberá lieky mesačne, doplatky sa líšia.

Ak treba nejaké lieky doviezť zo zahraničia alebo ísť niekam mimo Slovenka na operáciu, ako to pocíti pacient finančne?

Naozaj neviem povedať v akých cenových reláciách sa to môže pohybovať, no nejaké vlastné financie na to bude potrebovať určite.

Netreba však zabúdať ani na to, že v závislosti od typu choroby, potrebnej terapie či zákroku, niečo z toho hradí aj poisťovňa. Je to ale v réžii tej-ktorej poisťovne.

Existujú medzi liekmi kvalitatívne rozdiely zodpovedajúce rozdielnej cene?

Najskôr treba pochopiť rozdiel medzi liekmi a výživovými doplnkami. Uvedenie lieku na trh schvaľuje ŠUKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv, pozn. red.). Ich účinok je preukázaný a obsah účinnej látky na obale je zaručený. V prípade výživových doplnkov to už také isté nie je.

Medzi liekmi by kvalitatívne rozdiely nemali byť. Presne o tom je generická substitúcia. Pacient sa môže spoľahnúť na to, že dané generikum obsahuje tú istú účinnú látku. Cena za originálny liek – prvý liek na trhu s danou účinnou látkou, na ktorú firma robila všetky potrebné skúšky, je vyššia, keďže do ceny musia započítať všetky peniaze, ktoré dali do vývoja a skúšania liečiva a lieku.

Iné je to s výživovými doplnkami, kde nie je deklarované množstvo účinnej látky ŠÚKL. Tu sa môžu vyskytnúť aj markantné kvalitatívne rozdiely, či už v cene, alebo kvalite daných prípravkov.

Máte nejakú konkrétnu skúsenosť s človekom, ktorý si nemohol dovoliť napríklad doplatok lieku? Ako sa to potom rieši?

Samozrejme, je veľmi veľa starších ľudí, ktorí majú mnoho diagnóz a musia užívať mnoho liekov a doplnkov, ktoré zdravotné poisťovne nepreplácajú. Tí mávajú problémy s výškou doplatku za lieky aj s cenou doplnkových prípravkov.

V takýchto prípadoch vydávame v prvom rade lieky, ktoré sú pre nich nevyhnutné a akútne ich potrebujú, a až potom dopočítavame zvyšok liekov do sumy, ktorú majú možnosť daný mesiac zaplatiť zo svojho rozpočtu.

Aký typ liekov pacienti najčastejšie doplácajú? Aké ochorenia a zdravotné problémy sú z hľadiska liekov finančne najnáročnejšie?

Pohybujeme sa v skupine liekov napríklad na chronické venózne ochorenia, akými sú zápal žíl, kŕčové žily, teda v skupine venofarmák.

Ďalej sú to gastro lieky – tráviace enzýmy a probiotiká a, samozrejme, aj niektoré zdravotnícke pomôcky pre inkontinentných či ležiacich pacientov, prípadne kolostomikov. Nie sú síce drahé, ale potrebujú ich vo vyššom počte a vtedy sa tá cena už šplhá vysoko.

Rovnako je to aj s onkologickými pacientmi, ktorí síce lieky majú preplatené, ale doplnky na rekonvalescenciu a zotavenie organizmu sú veľmi drahé. Okrem toho pre pacientov finančne náročné rehabilitácie (ADELI) a rôzne iné terapie.

Ktoré skupiny liekov poisťovne nepreplácajú a prečo?

Tráviace enzýmy, očkovacie látky (tie prepláca každá poisťovňa inak), väčšina liekov na kašeľ, dekongestíva, doplnky na chrupavku a kĺby, venoaktívne lieky… Je ich pomerne dosť.

O tom, či bude liek hradený, alebo nehradený, prípadne sa bude hradiť čiastočne, rozhoduje kategorizačná komisia MZ SR. Nikto iný túto právomoc nemá.

Aj lieky patria k nevyhnutnej súčasti liečby mnohých ochorení. Ak ich nehradí poisťovňa, môže sa stať, že si ich kúpu človek jednoducho nemôže dovoliť. Platí to najmä pre dlhodobo a vážne chorých pacientov.

Ak ste poistencom spoločnosti Dôvera, môžete cez grantový program Bojovníci za zdravie požiadať aj o podporu na liečivá. Na nevyhnutné lieky získali v roku 2018 už siedmi pacienti sumu viac ako 3 000 €. Medzi ďalších podporených môžete patriť aj vy.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa na Slovensku zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť pre 1,4 milióna poistencov. Spolupracuje so všetkými typmi zdravotníckych zariadení, nemocnicami či laboratóriami. Okrem starostlivosti zo zákona poskytuje aj množstvo nadštandardných služieb a výhod.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Čo robiť, keď verejné zdravotné poistenie nestačí?

Na zdravie svojich poistencov dala zdravotná poisťovňa Dôvera už takmer 1 000 000 € a pokračuje ďalej. Finančný príspevok na zdravie môžete získať aj vy. Vysvetlíme, ako na to.

Solidárnosť zdravotného systému na Slovensku je ohraničená prísne regulovanými zákonmi, ktoré presne stanovujú, čo je možné poistencovi z verejného zdravotného poistenia zaplatiť a čo už nie. Ich zdravie však často závisí od liekov, zdravotných pomôcok a terapií, ktoré si z vlastných prostriedkov nemôžu dovoliť a verejné zdroje na ne nestačia. Už v roku 2012 preto Dôvera spustila jednoduchý grantový program, z ktorého vzišiel už známy program  Bojovníci za zdravie. Prostredníctvom neho zlepšuje zdravie a zvyšuje kvalitu života svojich poistencov.

Len za prvý polrok 2018 pomohla v liečbe 118 poistencom v celkovej hodnote 162 650 €. O finančný príspevok v druhej polovici roka môžete požiadať ešte niekoľko dní na stránke Bojovníkov za zdravie.

Pomáha všetkým – malým deťom aj dôchodcom

Po zozbieraní všetkých žiadostí vždy dochádza k ich posúdeniu. Posúdenie prebieha vo viacerých kolách tak, aby si v poisťovni boli istí, že vybrali tých, ktorí pomoc najviac potrebujú. Práve potreba pomoci je rozhodujúcim faktorom pri výbere. O tom, že vek poistencov nezohráva žiadnu rolu, svedčí aj vekové rozpätie bojovníkov, ktorých poisťovňa podporila do dnešného dňa.

Grantový program Bojovníci za zdravie už pomohol mnohým ľuďom. Prečítajte si príbehy troch z nich. Viac informácií

Doteraz najmladším žiadateľom, ktorému grant pomohol, je František Michal Ďurmek zo Žiliny. Ani nie štvrťročnému bábätku diagnostikovali ochorenie PEC, ľudovo zvané konská noha. Nožička dieťatka je v tomto prípade nepohyblivá, smeruje nadol a rotuje dovnútra. Na jeho liečbu získali rodičia prostredníctvom grantu 2 200 €. Doteraz najstarším bojovníkom bol zase 84-ročný Tibor Rošák z Rimavskej Soboty. Vďaka grantu si mohol zaobstarať zdvíhací záves a zateplený vak k invalidnému vozíku.

Liečba, pomôcky aj operácie. O čo všetko môžete žiadať?

O podporu môže požiadať každý: človek, ktorý sa narodil s nejakým hendikepom, ten, kto začal bojovať po tom, čo ho prekvapila náhla choroba, nešťastná náhoda alebo utrpel úraz. Finančný príspevok sa poskytuje vybraným žiadateľom na liečbu, ktorú nepokrýva verejné zdravotné poistenie.

Môže ísť o liečbu v zahraničí, rehabilitácie, lieky, zdravotné či kompenzačné pomôcky, zákroky, ktoré zlepšia zdravotný stav človeka. Pri výbere bojovníkov sa Dôvera pozerá najmä na to, kto pomoc najviac potrebuje s ohľadom na jeho zdravotný stav a možnosti.

K tým, ktorých podporila v ich boji, patrí aj polročný Andrásko s vrodeným kĺbovým stuhnutím, pán Stanislav, ktorý roky žije s vážnou chorobou pľúc medzi štyrmi stenami či 32-ročný Juraj, ktorý upadol do bdelej kómy. Dôvera v rámci tohto grantového programu podporila už viac ako 758 žiadateľov sumou takmer 1 000 000 €.

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní, prihlasovanie bude možné do 4. októbra 2018.

Prostredníctvom možnosti Požiadať o grant sa môžete prihlásiť priamo na stránke poisťovne Dôvera, kde nájdete aj detailnejšie informácie o grantovom programe.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa na Slovensku zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť pre 1,4 milióna poistencov. Spolupracuje so všetkými typmi zdravotníckych zariadení, nemocnicami či laboratóriami. Okrem starostlivosti zo zákona poskytuje aj množstvo nadštandardných služieb a výhod.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac