V práci strávime väčšinu každého dňa. Zistite, ako v nej zostať fit.
Zdieľať
3. 10. 2018;Autor: Marek Lutz, Foto: Veronika Pilátová
Zdravé pracovné prostredie je dôležité nielen na podávanie čo najlepších výkonov, ale aj pre celkové zdravie ľudí vo firme. Ako teda udržať seba aj zamestnancov zdravých? Prečítajte si naše tipy, ako pracovať produktívne a v najlepšej kondícii, či už ste v kancelárii sám, dvaja alebo desiati.
Šport
Samozrejmosť, na ktorú sa niekedy zabúda. Podporte vašich zamestnancov v tom, aby športovali. Na začiatok netreba karty a členstvá vo fitnescentrách, stačí aj v práci a s vlastnou hmotnosťou. Spoločným cvičením s tímom navyše môžete zlepšiť atmosféru a vzájomnú spoluprácu.
Lakrosová loptička, expander, kettlebell či penový valec sú malými, lacnými, ale zároveň praktickými pomocníkmi, ktorí so stuhnutým telom urobia priam zázraky. Počas niekoľkých minút sa svalstvo uvoľní a prekrví. Mobilizačné pomôcky by mali byť dnes povinnou výbavou každej (zdravej) kancelárie.
Kuchynka a strava
Zdravá kancelária by mala obsahovať aj kuchynku na prípravu a skladovanie jedla a mal by byť zabezpečený pitný režim. Pri pracovnom nasadení prídu vhod aj „zdraví“ pomocníci, ktorí doplnia chýbajúcu energiu a rozprúdia myslenie. Môžu to byť rôzne druhy orechov, kvalitná čokoláda s vysokým obsahom kakaa, funkčné nápoje, proteínové tyčinky a, samozrejme, nesmie chýbať povzbudzujúca káva. Tá by však mala mať tiež punc kvality.
Každý deň sa na pár minút zavesiť je zdravé nielen pre ramená a ruky, ale aj pre správne držanie a prekrvenie tela. Preto sa stala hrazda alebo gymnastické kruhy súčasťou mnohých kancelárií. Sedením za počítačom sa stavce celý deň jednostranne zaťažujú a stláčajú, preto im doprajte oddych a uvoľnenie práve visením.
Každý z nás potrebuje mať miesto na odreagovanie. Zariaďte si v kancelárii chill-out zónu, kde budú platiť osobitné pravidlá. Žiadna práca, telefonáty ani e-maily. Stačí ticho a pohodlný gauč alebo sedací vak. Za desať minút si doplníte baterky, znížite stres, uvoľníte sa a budete s chuťou pokračovať v pracovnom nasadení.
Sedenie v práci tvorí väčšinu dňa, a preto by malo byť čo najzdravšie. Aj správna stolička na prácu prináša telu pohyb. Pri výbere stoličiek do kancelárie myslite na to, že by mali umožňovať striedanie polôh. Flexibilnou stoličkou podporujúcou pohyb je napríklad slovenská stolička Neseda, ktorú teraz môžete nájsť medzi O2 Extra výhodami za zvýhodnenú cenu.
Čím viac prirodzeného svetla, tým lepšie. Byť celý deň zavretý v konferenčných miestnostiach nie je žiadna výhra. Denné svetlo totiž podporuje tvorbu správnych hormónov, zvyšuje bdelosť a dodáva energiu. Ak trávite čas v práci aj večer, mali by ste sa vystríhať silne osvietenej miestnosti. Odporúčame jemné tlmené svetlá, ktoré navodia pokojnú atmosféru.
V mnohých firmách je dnes sprcha nevyhnutným vybavením. V lete osvieži, v zime zase prehreje organizmus a súčasne zlepší prekrvenie, imunitu a tvorbu hormónov. Niekedy nakopne lepšie ako káva a určite prekoná sladké maškrty. Navyše, ak je v práci sprcha, jednoduchšie sa do nej chodí behom, na bicykli či na korčuliach. Športujúci zamestnanci sú zdravší, spokojnejší a výkonnejší.
Práca v stoji je skvelé doplnenie sedenia. Zmeny postoja v pravidelných intervaloch pôsobí pozitívne na celý pohybový aparát, ale aj na krvný obeh. Ideálne je preto pracovať chvíľu posediačky, chvíľu postojačky. Kúpiť výškovo nastaviteľný stôl je jednou z možností, no postačí aj doplniť bežný stôl nadstavbou alebo vybaviť priestor kancelárie barovým pultom či múrikom.
V malej firme sa nemusíme na nič hrať. Odhoďte topánky či lodičky a užívajte si príjemný pocit chodiť naboso. Prispieva to k lepšej funkcii chodidiel, k zdravej klenbe či k lepšiemu držaniu tela. Aj táto malá zmena má veľký vplyv na to, aby ste po práci neprišli domov s unavenými nohami.
Nikde nie je napísané, že spomenuté opatrenia musíte mať všetky a hneď. Treba však myslieť na to, že zdravé pracovné prostredie môže výrazne prispieť nielen k celkovému zdravotnému stavu vás a vašich kolegov, ale aj k lepšiemu rytmu pracovného dňa, k veselšej nálade a k efektívnejšej spolupráci. Začať môžete napríklad so stoličkou Neseda, ktorú teraz získate v rámci O2 Extra výhod vo veľmi atraktívnej cene.
Tento článok je súčasťou podnikateľského víkendového vydania magazínu Sóda. Partnerom vydania sú nové paušály od O2, s ktorými si teraz užijete 5-krát viac dát. Popri neobmedzených volaniach a SMS v celej EÚ a bonuse na zariadenie tak môžete využívať 10 GB v Zlatom a 25 GB v Platinovom O2 Paušále.
Bez kvalitného smartfónu a bez dostatočných dát sa žiaden podnikateľ nezaobíde. Posledné, čomu chce pri podnikaní venovať pozornosť, je stráženie spotreby minút či sms správ. Viac o paušáloch nájdete na https://www.o2.sk/volania/o2-pausal alebo sa osobne dozviete v ktorejkoľvek pobočke O2.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Ak podnikáte, váš smartfón je pre vás pravdepodobne nevyhnutnou pojazdnou kanceláriou. Spoľahlivé zariadenie a dostatok voľných dát, minút a SMS správ je neoddeliteľnou súčasťou pracovného procesu v každom biznise. Špeciálne pre malých podnikateľov a živnostníkov sme pripravili návod, ako optimalizovať náklady výberom vhodného smartfónu a paušálu šitého na mieru konkrétnym potrebám.
V článku sa dozviete odpovede na tieto otázky:
Na ktoré tri parametre by ste sa mali zamerať pri hľadaní zariadenia?
Ktoré zariadenia sú pre vaše podnikanie najvhodnejšie?
Ktorý paušál pokryje vaše potreby?
Kde môžete vyriešiť všetko na jednom mieste?
Na čo sa zamerať pri výbere smartfónu?
Správne zvolený smartfón dokáže zázraky. Ušetrí veľkú časť nákladov, no najmä váš čas a nervy. Naopak, nesprávna voľba smartfónu dokáže náklady zvýšiť a pripraviť človeka o veľa drahocenného času.
Na čo by ste sa teda pri výbere smartfónu mali zamerať? Sú to tieto tri parametre:
Odolnosť proti vode, vlhkosti a prachu
Ak si vaše podnikanie vyžaduje dlhé hodiny strávené v nepriaznivom prostredí, je nevyhnutné siahnuť po telefóne, ktorý týmto nástrahám odolá. Najlepším ukazovateľom odolných telefónov je výrobcom garantovaná IP certifikácia odolnosti proti vode, vlhkosti a prachu.
Najčastejšie sa stretnete s odolnými smartfónmi s označením IP68, čo znamená, že smartfón je prachotesný a vodovzdorný do hĺbky jedného metra. Pri výbere telefónu sa môžete stretnúť aj s pojmom armádna špecifikácia odolnosti, označovaná aj MIL-STD-810G. Je určená pre všetkých, ktorí vystavujú svoj smartfón okrem vody a prachu aj teplotným šokom a tvrdým nárazom.
Nabíjať telefón niekoľkokrát za deň môže byť riadne otravné. Navyše sa vám môže stať, že nemáte možnosť ho nabiť. Smartfón by mal byť vaším spoľahlivým pomocníkom, a keď potrebujete, aby dlho vydržal, treba hľadať zariadenie s veľkou kapacitou batérie.
Odporúčame vám siahnuť po smartfóne, ktorý má kapacitu viac ako 3 000 mAh, ideálne až okolo 4 000 mAh. Smartfón s takouto výbavou vás rozhodne nesklame, práve naopak, podrží vás v zložitých situáciách a zvládne dlhé a vyčerpávajúce používanie.
Ďalším rozhodujúcim parametrom výberu smartfónu je operačná pamäť RAM. Od nej závisí, či bude smartfón stíhať vášmu tempu práce. Pre podnikateľov je jednou z najdôležitejších kritérií práve plynulosť práce so zariadením a poriadne rýchly multitasking.
Na to vám postačí vyberať smartfóny s minimálne 3 GB RAM, ideálne okolo 4 GB RAM. Vďaka dostatku operačnej pamäte sa nebude telefón po niekoľkých sekundách sekať, práve naopak, bude svižný a spoľahlivý.
Ak v základných podmienkach nebudete robiť kompromisy, s telefónom budete spokojní aj v krízových situáciách. Okrem spomenutých kritérií všetky ostatné parametre závisia od vašich individuálnych pracovných zameraní a osobných potrieb.
Zariadení, ktoré spĺňajú kritériá malých podnikateľov, je chvalabohu dostatok, a tak sa nemusíte báť, že by ste nemali na výber. Odporúčame vám tieto obľúbené modely, ktoré sú na podnikanie ako stvorené a výborne spĺňajú všetky požiadavky, ktoré na ne v budúcnosti budete klásť: Apple iPhone 8 256GB, BlackBerry KEYone Black Edition, Huawei P20 Pro, Samsung Galaxy S8.
Pamätajte, že ak si už vyberiete ktorýkoľvek smartfón, v O2 ho môžete mať k paušálu na začiatok len za 2 €.
Ako si vybrať najvhodnejší paušál?
K spoľahlivému zariadeniu treba zvoliť vhodný paušál – teda taký, ktorý splní všetky vaše potreby a zároveň bude finančne výhodný. Jednoducho treba vybrať tak, aby ste nezaplatili viac, než využijete, ale aby ste mali vždy dostatočnú rezervu volaní, SMS aj dát.
Pri výbere si stačí odpovedať na jednoduchú otázku: na čo potrebujete svoje zariadenie najčastejšie? Z ponuky paušálov si potom zvolíte ten, ktorý najlepšie pokryje vaše potreby: telefonovanie, dáta alebo kombináciu oboch.
Keď často telefonujete s klientmi
Ak veľa vecí riešite cez telefón, je ideálne siahnuť po paušále s neobmedzenými volaniami aj SMS v celej EÚ. Napríklad v O2 si môžete vybrať Strieborný paušál, ktorý za 20 € mesačne ponúka okrem neobmedzeného telefonovania a SMS v celej EÚ aj 500 MB dát s 72 € bonusom na zariadenie. V prípade, že bonus nevyužijete, získate až 1 GB dát v celej EÚ.
Keď pracujete online
Ak potrebujete byť nonstop online a netrápiť sa sledovaním spotreby dát, zaujímať vás určite budú dátové paušály. V O2 si môžete vybrať dátový paušál s 4, 8 alebo 16 GB dát mesačne, čo vám hravo pokryje všetky dátové potreby. S pokrytím viac ako 94 % obyvateľov Slovenska si tak budete môcť zriadiť pojazdnú kanceláriu kdekoľvek.
Všetko v jednom pre malého podnikateľa
Ideálnou cestou pre malého podnikateľa či živnostníka je skĺbiť neobmedzené hovory, SMS aj dostatok dát v jednom programe. Spoločnosť O2 aj pre tieto prípady nedávno predstavila nové vylepšené paušály s veľkou dávkou dát navyše.
V Zlatom paušále nájdete neobmedzené volania a SMS v celej EÚ s 10 GB dát, a to všetko za 30 € mesačne. Ak by vám 10 GB bolo predsa len málo, siahnite po Platinovom paušále, kde za 45 € mesačne získate okrem neobmedzeného telefonovania a SMS v EÚ aj 25 GB dát.
Súčasťou oboch paušálov je aj bonus na zariadenie. Ak sa ho rozhodnete nevyužiť, množstvo dostupných dát sa vám navýši o ďalších 5 GB.
Ako na to?
Nový smartfón a paušál si môžete najrýchlejšie a najpohodlnejšie objednať priamo cez O2 E-shop. Zvolíte si telefón a k nemu doladíte paušál. Zadáte údaje spoločnosti a už na druhý deň môžete očakávať kuriéra.
Ak preferujete osobný kontakt, navštívte ktorékoľvek predajné miesto vo vašom okolí a O2 Guru predajca vám ochotne poradí. Aby ste sa zbytočne neprešli, nezabudnite si živnostenský list, prípadne originálny výpis z obchodného registra.
Tento článok je súčasťou podnikateľského víkendového vydania magazínu Sóda. Partnerom vydania sú nové paušály od O2, s ktorými si teraz užijete 5-krát viac dát. Popri neobmedzených volaniach a SMS v celej EÚ a bonuse na zariadenie tak môžete využívať 10 GB v Zlatom a 25 GB v Platinovom O2 Paušále.
Bez kvalitného smartfónu a bez dostatočných dát sa žiaden podnikateľ nezaobíde. Posledné, čomu chce pri podnikaní venovať pozornosť, je stráženie spotreby minút či sms správ. Viac o paušáloch nájdete na https://www.o2.sk/volania/o2-pausal alebo sa osobne dozviete v ktorejkoľvek pobočke O2.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
