Ako sa tácka s jedlom dostane do výšky 10 kilometrov? Zložito.

Rozmýšľali ste niekedy, ako to je vlastne s jedlom na palube lietadla? Prečo chutí inak, ako na zemi a ako sa dostane až na vyklápací stolík?

Tvárime sa, že nám príliš nechutí, ale inak sa naň celkom tešíme. Spomíname ho ironicky, až s opovrhnutím, no keď sa uprostred monotónneho letu začne z plechových vozíkov šíriť tá nekonkrétna teplá vôňa, nedokážeme potlačiť zvedavé očakávania.

Naše milované, a zároveň nenávidené lietadlové jedlo v plastovom obale, a predsa s nádychom luxusu. Ako to vlastne je s naším stravovaním nad oblakmi, pri prelete hraníc štátov a kontinentov?

Kto pre nás to lietadlové jedlo pripravuje a ako sa k nám dostane? Koľko sa v tých úhľadných mištičkách skrýva kulinárskeho umenia?

Od momentu, kedy si mohli cestujúci letu spoločnosti Handley Page Transport z Londýna do Paríža v roku 1919 prvýkrát vybrať z ponuky sendvičov a ovocia, sa okolo stravovania v oblakoch rozvinul obrovský priemysel.*

Dnes sa servírujú milióny jedál denne, od sušienok po niekoľkochodové gourmet menu, podávané na obruse, s kovovými príborom a sklenenými pohármi. Pohodlnosť sedadiel ani ceny leteniek sa u bežných aeroliniek príliš nelíšia, preto sa snažia zaujať zákazníkov práve dobrým a pekne vyzerajúcim jedlom.

Dosiahnuť, aby ľuďom počas letu chutilo, však nie je jednoduché. Podľa výskumu Fraunhofer Institute, objednanom Lufthansou, klesá u ľudí v dôsledku nízkej vlhkosti vzduchu v lietadle schopnosť cítiť slanú chuť o 20 až 30 % a sladkú chuť o 15 až 20 %. To znamená, že aj inak výborné pozemské jedlá, môžu v nebi chutiť mdlo a nudne.

American Airlines napríklad vypočítali, že odobratie jednej olivy zo šalátu im za jeden rok ušetrilo 40 000 USD”

Jedlá musia navyše vydržať v chutnom a lákavom stave niekoľko dlhých hodín od ich prípravy až po servírovanie nad oblakmi. Bezpečnostné predpisy totiž neumožňujú osobitnú tepelnú úpravu jedál na palube lietadla, ani používanie kuchynských nožov.

Hoci sa niektoré aerolinky pokúšajú cestujúcim vo vyšších triedach ponúkať služby šéfkuchárov na palube, ich úloha je skôr jedlo dobre prezentovať, poradiť s výberom, alebo dochutiť podľa individuálnych požiadaviek.

Ako teda táto nebeská manna vzniká? Či sa nám to páči alebo nie, všetky naše lietadlové jedlá sú pripravené na zemi, väčšinou v sterilných obrích hangároch, asi tak 10 hodín pred tým, než sa dostanú k nám na vyklápací stolík.

lietadlo ilustracia

Leteckému cateringovému priemyslu dominuje niekoľko firiem a je veľmi pravdepodobné, že ak sem-tam lietate, varili pre vás práve LSG Sky Chefs (400 miliónov jedál ročne) patriaci pod nemeckú spoločnosť Lufthansa, Gate Gourmet (pôvodne Swissair), Chelsea Food Services (United Airlines), Emirates Flight Catering, alebo Servair (Air France).

Ich megakuchyne sú rozosiate po okolí medzinárodných letísk a obsluhujú nielen vlastné aeroliínie, ale aj mnohé ďalšie, podľa uzavretých dohôd.

Tvorba samotného menu je pri lietadlovom jedle mimoriadne zdĺhavá, analyzuje sa nielen chuť, ale aj váha a rozpočtové dosahy. American Airlines napríklad vypočítali, že odobratie jednej olivy zo šalátu im za jeden rok ušetrilo 40 000 USD.

Pri bežných jedlách v triede economy bývajú všetky príbory a potraviny, ktoré budú podávané za studena, poukladané na tácke na bežiacich pásoch v hangároch.

Teplé jedlá sú pripravené a uskladnené osobitne v špeciálnych vozíkoch, nie sú však ešte úplne jedlé. Kuracie mäso býva upečené zhruba z dvoch tretín, hovädzie asi na tretinu, všetko sa dokončí až na palube.

Jedlá sú po príprave okamžite schladené na nízku teplotu v rýchlochladiacich zariadeniach. V takomto stave čakajú na boarding, podobne ako my, vo vedľajšej budove. Ich smolou je, že ak sa let príliš omešká, budú jednoducho vyhodené a nahradené inými.

“Podľa jedného z prieskumov až 43 % cestujúcich závidí lepší výber jedla svojmu spolusediacemu”

Po niekoľkých prípadoch otráv lietadlovým jedlom si už žiadna seriózna letecká spoločnosť nedovolí podávať potenciálne rizikové pokrmy, a často dokonca zakazujú svojim pilotom jesť rovnaké menu, aby minimalizovali dosah prípadnej otravy.

Po úspešnom naložení na palubu a vzlietnutí sa vozíky s jedlom, ktoré sa má podávať teplé, ohrievajú asi 20 minút v špeciálnych rúrach s prúdiacim teplým vzduchom.

Horúce misky prikryté alobalom sú potom dokladané na už pripravené tácky k dezertom, studenými predjedlami a príborom. Zvyšok už určite poznáte.

No a čo si v lietadle objednať? Najmä na medzikontinentálnych letoch si dnes možno vybrať z najrôznejších diét založených na náboženských predpisoch (halal, kosher, Hindu, Jain, Asian, vegetarian) alebo zdravotno-ideologických dôvodoch (vegan, lacto, ovo, gluten free, bland, diabetic). Doteraz nás však takmer vždy výber niektorej z dietárnych špecialít sklamal.

jedlo v lietadle

Možno je to aj tým, že podľa jedného z prieskumov, až 43 % cestujúcich závidí lepší výber jedla svojmu spolusediacemu.* Často ale možno zabodovať indickým alebo ázijským jedlom, ktoré si vďaka intenzívnejším koreniam dokážu lepšie zachovať autentickosť aj na palube.

Chuť veľmi dobre udrží aj rybia omáčka, kari, paradajky, glutaman sodný a vlastne všetko, čo aktivuje umami. Tým si napríklad Lufthansa vysvetľuje trikrát väčší dopyt po paradajkovom džúse v lietadle, než je bežná spotreba na zemi.

Na palube lietadla máme jednoducho väčšiu chuť na slané a kyslé. Vo všeobecnosti platí, že vo vzduchu je lepšie vyhnúť sa kuraciemu, ktoré stráca proteíny a vysychá a tiež cestovinám, ktoré sa kvôli rozpadu škrobov stávajú mäkkými a mazľavými.

Dosiahnuť adekvátnu chuť v lietadle je kvôli zmene chuťovej citlivosti hlavnou výzvou. British Airlines sa dokonca rozhodli spolu s Twinnings Tea vyvinúť špeciálnu čajovú zmes zohrievanú len na bezpečných 89˚C a prispôsobenú podmienkam na palube lietadla.

Ak chcete urobiť leteckej spoločnosti väčšiu škodu, objednajte si košér jedlo, ktorého príprava si vyžaduje v priemere najväčšie náklady bez toho, že by sa to akokoľvek prejavilo na chuti.*

 

Ak však radšej idete na istotu, nie je nič lepšie ako navštíviť legendárnu webstránku airlinemeals.net, kde cestujúci z celého sveta zverejňujú fotky a hodnotenia jedál, aké im boli servírované počas letu, spolu s presnými údajmi o čase, destinácii a leteckej spoločnosti.

Založil ju pred 20 rokmi nemecký grafický dizajnér, ktorý často lietal za frajerkou do Istanbulu a jeho mamu veľmi zaujímalo, čo v lietadle jedáva.

Dnes sú na nej tisíce fotoreportov zo vzdušných hostín, počnúc bizarným Air Koryo burgerom, ktorý sa už roky podáva na lete zo severokórejského Pchongjangu, končiac oceňovaným Mezoon Grille menu v prvej triede Etihad Airways. Vždy sa určite oplatí snažiť sa užiť si jedlo medzi oblakmi a nebyť naň príliš náročný.

Citácie:

*Jump up, Gideon Haigh (2004). The Tencyclopedia. Text Publishing. Retrieved 2013-02-07.
*How your airplane food is made, Sophie-claire Hoeller, thrillist.com, 27.1. 2014.
*(Air&Space Smithsonian 3, str. 49)

Tento príspevok pôvodne vyšiel v čísle #03 printového magazínu Pyré.

Pyré je netradičný magazín o jedle a všetkom okolo neho. Vychádza v hrubom, vyše 100 stranovom tlačenom formáte trikrát za rok a nájsť ho možno vo vybraných kníhkupectvách a predajných miestach, alebo objednať cez internet. Pyré pozýva do kútov kulinárskeho sveta, ktoré ste ešte nestihli objaviť.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac