Slováci a Česi dokázali v Novembri 89 neuveriteľnú vec. Vyšli do ulíc a na námestia, s nádejou a vierou v lepšiu budúcnosť a bez jediného výstrelu a kvapky krvi položili na lopatky režim, ktorý desaťročia kontroloval vlastných obyvateľov pod hrozbou násilia a represií.
Poďte si spolu s nami pripomenúť, čo v týchto sychravých dňoch viedlo ľudí k tomu, aby zamenili svoje pohodlie a bezpečie domova za pocit spolupatričnosti a aby si slobodu vybojovali bez zbraní, len pomocou štrngania kľúčmi.
Takto prebiehali dni, ktoré všetko zmenili:
Predvečer nežnej revolúcie
Koncom 80. rokov to v spoločnosti dlhodobo vrelo, no naozaj rýchly spád udalosti nabrali až v Novembri 89.
V predvečer Medzinárodného dňa študentstva sa na Hodžovom námestí v Bratislave už za tmy, v podvečerných hodinách stretlo približne 300 študentov a odtiaľ pokračovali k vtedajšiemu ministerstvu školstva. Študenti oficiálne požadovali školské reformy a akademické slobody, ale demonštrácia prerástla do širšej verejnej diskusie na Hviezdoslavovom námestí.
Polícia napokon umožnila davu, aby sa sám rozišiel. Demonštranti mali zrejme šťastie, že sa súdruhovia pripravovali skôr na to, že nepokoje vypuknú na druhý deň v Prahe.
Domček z karát sa začína rúcať
V tento deň spadla prvá kocka pomyselného domina, ktorá nakoniec zhodila celý totalitný režim. V Prahe na Albertove sa zišlo 15-tisíc českých a slovenských študentov, aby si pri oficiálnom pietnom akte pripomenuli zatvorenie českých vysokých škôl nacistickým Nemeckom v roku 1939.
Študenti niesli zástavy, spievali a skandovali heslá za zmenu politických pomerov. Nakoniec sa sprievod vydal na Národnú triedu, kde mu polícia z oboch strán odrezala cestu. Čelo sprievodu podávalo príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti kvety a snažilo sa pokojne diskutovať.
Po ôsmej hodine sa však situácia otočila a polícia brutálne zakročila. Demonštrantov bili obuškami, zatýkali a zvyšok násilím rozohnali. Ľudia sa však nezľakli, naopak, zdvihla sa vlna nevôle a do ulíc ich v nasledujúcich dňoch vyšli státisíce.
Pozrite si aj video, ktoré zachytáva atmosféru v uliciach počas 17. novembra
Príprava na týždenný štrajk
Víkend sa niesol v znamení rozhorčenia. Ľudia chodili zapaľovať sviečky na Národnú triedu a už od sobotňajšieho rána sa na niektorých fakultách pražských vysokých škôl diskutovalo o ďalšom postupe a žiadalo sa vyšetrenie piatkovej udalosti. Študenti sa stretli aj s hercami a pripravili výzvu na týždenný a generálny štrajk.
V nedeľu sa v Bratislave v budove Umelky stretlo množstvo umelcov a disidentov a založili Verejnosť proti násiliu. O niekoľko hodín neskôr vzniklo v Prahe Občianske fórum. Dve nekomunistické hnutia, ktoré následne denne organizovali mohutné demonštrácie v krajine.
Začiatok verejných protestov
Od pondelka sa každý deň začali konať demonštrácie na námestiach miest po celom Československu. Najväčšie boli na Václavskom námestí v Prahe a na Námestí SNP v Bratislave.
Z pódií sa ozývali heslá ako Pravda víťazí, Nie sme ako oni a Sľúbili sme si lásku. Ľudí v chladnom počasí povzbudzovali umelci ako Karel Kryl, Ivan Hoffman či Marta Kubišová. Pohár trpezlivosti definitívne pretiekol, desiatky tisíc ľudí dali štrnganím kľúčov jasne najavo, že režimu odzvonilo.
Generálny štrajk
Vypukol generálny štrajk a hospodárstvo krajiny sa na protest proti totalitnému režimu na dve hodiny zastavilo.
Režim sa postupne rozpadal, a to aj v okolitých krajinách bývalého východného bloku. Železná opona, ako sa nazývala nepriechodná hranica medzi západným a východným blokom, padala v susedných krajinách už v novembri, Československo prišlo na rad začiatkom decembra.
Prvá porevolučná vláda a pochod Ahoj, Európa
Posledný komunistický prezident Gustáv Husák odstúpil a vznikla nová československá „vláda národného porozumenia“, ktorá mala pripraviť slobodné voľby. Na tento deň pripadá aj Svetový deň ľudských práv a práve v tento deň sa konal masový pochod Slovákov z Bratislavy do Hainburgu, na ktorom sa zúčastnilo približne 150-tisíc ľudí.
Po rokoch sa po prvý raz mohli dostať za nenávidený ostnatý drôt a pozrieť sa do západných štátov. Pre mnohých ľudí to bol jeden z najemotívnejších momentov nežnej revolúcie.
Z bývalého disidenta nový prezident
Novým prezidentom sa stal Václav Havel. Zároveň sa dohodlo, že prvé slobodné a demokratické voľby v Česko-slovensku sa budú konať v júni 1990. Skončil sa rok 1989 a s ním odišiel na smetisko dejín režim, ktorý viac ako 40 rokov umlčiaval svojich kritikov, porušoval ľudské práva a páchal zločiny na občanoch.
Dnes opäť miestami zaznieva spomienkový optimizmus a ozývajú sa nostalgické hlasy minulosti. Ak nám však revolúcia mala udeliť nejaké ponaučenie, malo by ním byť to, že slobodu a budúcnosť máme vo svojich rukách.
Tento článok je súčasťou špeciálneho vydania magazínu Sóda o slobode a 17. novembri 1989. Spoločnosť O2 si toto výročie pripomína už po tretí raz, tentokrát aj prostredníctvom webstránky www. tvareslobody.sk, kde od polovice októbra zbiera príbehy ľudí, ktorí v Novembri 89 vyšli do ulíc. O2 aj touto cestou ďakuje všetkým odvážnym ľuďom, ktorí pre nás vybojovali slobodu.