Profesionálna fotografka radí, ako fotiť skvelé zábery pomocou smartfónu

Chcete vytvoriť pekné fotografie pomocou svojho smartfónu, no nie vždy sa vám to darí? Profesionálna fotografka Dominika Behúlová zobrala do svojich rúk zariadenie Huawei Mate 20 Lite a detailne vysvetlila, ako na to.

14. 11. 2018; Autor a Foto: Dominika Behúlová

Kvalitné fotografie dnes docielite aj pomocou svojho telefónu, nie každý však vie svoje zariadenie správne nastaviť. Skúsená fotografka pre vás zhrnula základy fotografovania a doplnila ich fotkami, ktoré nasnímala smartfónom Huawei Mate 20 Lite.

Mobilný telefón v súčasnosti predstavuje nenahraditeľného pomocníka pri dokumentovaní našich záľub aj bežného života. Kvalita integrovaného fotoaparátu preto pre mnohých predstavuje dôležitý parameter pri výbere nového zariadenia. V súčasnosti vlastníme plnoautomatické inteligentné prístroje s množstvom voliteľných režimov snímania, ktoré sú neraz schopné plnohodnotne nahradiť klasický fotoaparát.

Zadná kamera smartfónu Huawei Mate 20 Lite.

Napriek tomu sa mnohým z nás nie vždy podarí urobiť to, čo sme zamýšľali, a nie vždy rozumieme fotografickým pojmom natoľko, aby sme to dokázali zmeniť.

V tomto manuáli načrieme do technických pojmov klasickej fotopraxe, ktoré si objasníme dostatočne na to, aby ste dokázali zo svojich telefónov dostať maximum. Nášho sprievodcu dopĺňajú fotografie zhotovené zariadením Huawei Mate 20 Lite.

Huawei Mate 20 Lite nájdete práve teraz v O2 E-shope O2.

Správna expozícia

Expozícia predstavuje základný stavebný kameň každej fotografie. Pozostáva zo správne zvolenej kombinácie prvkov, akými sú clona, čas a citlivosť, ktoré tvoria tzv. expozičný trojuholník. Cieľom týchto nastavení je vyprodukovať snímku, ktorá nie je ani príliš svetlá, teda preexponovaná, ani príliš tmavá, teda podexponovaná.

Snímka v HDR režime počas zamračeného dňa.

Správne naexponovaná fotografia by pritom mala zodpovedať realite, tak ako ju bežne vnímame zrakom.

Vyváženie bielej

Odkazuje na prirodzenú schopnosť ľudského mozgu „farebne vyvažovať“ vnímanie v svetelných podmienkach, ktoré sa nevyznačujú prirodzene bielym svetlom. Ak vojdeme do miestnosti, kde je svetlo mierne žltkasté, modrasté či zelenkasté, nepostrehneme to. Ak sa tam však ocitne aj náš nepripravený fotoaparát a my urobíme snímku, rozdiel bude markantný.

Možnosť zvolenia vyváženia bielej v manuálnom režime v telefóne Huawei Mate 20 Lite.

Aby sme zabránili týmto neželaným farebným efektom, treba zvoliť konkrétny režim vyváženia bielej, variabilnú ponuku bežne nájdeme v nastaveniach zariadenia.

Clona

Všetci o nej už počuli, no nikto nevie, ako vyzerá a už vôbec nie, na čo slúži. Clona je malé mechanické zariadenie nachádzajúce sa v objektíve fotoaparátu. Reguluje množstvo svetla dopadajúceho na čip alebo film. Na zjednodušenie ju možno prirovnať k rozširujúcej a zužujúcej sa zrenici ľudského oka, ktorá reaguje na intenzitu svetla.

Zadná kamera Huawei Mate 20 Lite nastavená na clonu f/4.

Označuje sa písmenom f a priemer jej otvorenia opisuje clonové číslo. Existuje celý rad clonových čísel, napríklad f/1.2, f/1.8, f/4 až po f/22. Čím je toto číslo menšie, napríklad f/1.4, tým je vstupný otvor širší a schopný prepustiť väčší objem svetla a naopak.

Označenie najnižšej možnej hodnoty clony býva natlačené na alebo pri objektíve fotografického prístroja. Toto číslo nám hovorí o tzv. svetelnosti objektívu. Objektívy, na ktorých sa f pohybuje v jednotkových hodnotách, sa považujú za vysoko svetelné a vo fotografických kruhoch sú veľmi cenené.

Hĺbka ostrosti a bokeh efekt

Oba pojmy úzko súvisia so spomínanou clonou. Okrem praktickej expozičnej funkcie má clona na fotografiu aj konkrétny vizuálny dosah. Tým je miera ostrosti popredia a pozadia snímky, ktorá sa odborne nazýva hĺbka ostrosti.

Bokeh efekt na smartfóne Huawei Mate 20 Lite v režime nízkej clony.

Hĺbka ostrosti závisí od zvoleného clonového čísla. Pri vysokej hĺbke ostrosti, napríklad f/8 a viac, je fotografia celoplošne ostrá, človek ľahko rozoznáva detaily a snímka pôsobí popisnejšie.

Ak je hĺbka ostrosti nízka, napríklad f/2.8 a menej, vďaka rozostreniu časti obrazu vnímame objekty na fotografii viac odseparovane. Určitá miera rozostrenia popredia alebo pozadia môže pôsobiť esteticky – tento efekt sa nazýva bokeh. Na fotografii sa prejavuje ako množstvo rozostrených bodov, ktoré najčastejšie vytvárajú malé krúžky, tzv. rozptylové.

Čas

Táto veličina je úzko spätá s mechanizmom známym ako uzávierka. Ide o zariadenie, ktoré sa nachádza vo vnútri tela fotoaparátu a jeho úlohou je regulovať čas, počas ktorého svetlo, prechádzajúce cez objektív, dopadá na čip alebo film. Udáva sa v zlomkoch.

Na lepšie vysvetlenie ho možno prirovnať k otvárajúcim a zatvárajúcim sa dvierkam, ktorých čas otvorenia sa uskutočňuje v minútach až tisícinách sekundy. Keď sa zariadenie nepoužíva, uzávierka je vždy zatvorená, aby na čip nedopadalo svetlo. Platí, že v tmavšom prostredí volíme dlhšie časy, napríklad 1/60 s, vo svetlejšom kratšie, napríklad 1/500 s.

Vždy to však závisí od veľkosti clony a citlivosti, ktoré máme nastavené. Podobne ako v prípade clony aj vďaka času, počas ktorého je uzávierka otvorená, môžeme vytvárať určité efekty. Pri kratších časoch možno na fotografii „zmraziť“ pohybujúce sa objekty. Naopak, pri dlhších časoch zostávajú pohybujúce sa objekty rozmazané. Pri nastavení dlhšieho času je však nutné použitie statívu alebo iného zariadenia, ktoré umožní stabilizáciu aparátu.

Citlivosť

Nájdeme ju pod označením ISO. Je indikátorom miery citlivosti čipu, resp. filmu na svetlo. Svoj význam získava iba v kombinácii s nastavením clony a času, pričom ich hodnoty významne ovplyvňuje. Udáva sa v číselnom rade, ktorý tvoria číselné násobky, napríklad ISO 50, 100 či 200. Tieto miery označujú nízku citlivosť.

Ak by sme pokračovali smerom nahor, napríklad ISO 400 a 800, dostaneme strednú citlivosť a pri ISO 1600, 3200 a viac, vysokú citlivosť. Pre lepšiu predstavu sa dá použiť analógia s mierou citlivosti pokožky na slnečné žiarenie. Na to, aby sa ľudia s extrémne citlivou pokožkou spálili, potrebujú oveľa nižšiu mieru vystavenia slnku (ISO 1600 a viac) než ľudia s odolnejšou pokožkou (ISO 200 a menej).

V praxi to znamená, že prostredníctvom citlivosti dokážeme vyregulovať hodnoty clony a času tak, aby sme dosiahli správne naexponovanú fotografiu. A to práve zvolením jej vyššej, resp. nižšej číselnej hodnoty, ktorá nám, obrazne povedané, dokáže znásobiť alebo ubrať mieru dostupného svetla v prostredí.

Spomínané hodnoty citlivosti sú charakteristické mierou tzv. digitálneho šumu, v prípade filmu sa tento jav nazýva zrno. Čím vyššiu citlivosť zvolíme, tým výraznejší bude tento jav. Pre niekoho je tento efekt nežiaduci a považuje ho za chybu, no dá sa aj rôzne kreatívne využiť.

Vhodná kompozícia

Dobrá fotografia uplatňuje určité kompozičné pravidlá. Tieto princípy majú dlhú históriu, podloženú poznatkami vychádzajúcimi zo štúdia ľudskej psychiky, a výrazne sa využívali najmä vo výtvarnom umení a v architektúre.

V podstate ide o zámerný spôsob usporiadania a rozloženia jednotlivých prvkov tvoriacich scénu, ktorú vnímame ako vyvážený celok. Výsledným efektom je obraz, ktorý pôsobí vizuálne prívetivo. Existuje viacero prístupov k takémuto komponovaniu, medzi najznámejšie patrí napríklad pravidlo tretín, ale aj centrálna a rámová kompozícia.

Tip 1: Pravidlo tretín alebo zlatý rez

Pravidlo tretín alebo zlatý rez je veľmi jednoduché. Spočíva v rozdelení obrazu priamkami a kolmicami tak, aby nám z neho vzniklo deväť rovnakých dielikov. Tam, kde tieto priamky a kolmice pretnú, vzniknú následne štyri body. Objekty tvoriace nosnú časť obrázka umiestnime do týchto bodov alebo do ich najbližšieho okolia.

Tip 2: Centrálna kompozícia

Centrálna kompozícia bola vždy považovaná za klišé, ktorému sa snažil každý rozhľadenejší fotograf predchádzať. Napriek tomu sú situácie, pri ktorých príde toto umiestnenie naozaj vhod. Ide v podstate o horizontálne alebo vertikálne rozdelenie obrazu na dve symetrické polovice. Objekt potom umiestňujeme do takto vzniknutej strednej časti obrazu.

Tip 3: Rámová kompozícia

V rámovej kompozícii využívame miesta a objekty prirodzene sa nachádzajúce vo fotografovanom prostredí, ktoré dokážu fotografiu veľmi efektívne ozvláštniť. Ide o prvky, akými sú napríklad okná, dvere, podchody či konáre stromov – v podstate čokoľvek, čo nám dokáže „orámovať“ objekt, ktorý na obraze považujeme za významný.

Jpeg vs. raw

Každá fotografia je v podobe dát automaticky zapísaná na pamäťové médium. Tento zápis tvorí množstvo digitálnych informácií, ktoré sú uložené do štandardizovaného formátu s určitými charakteristikami.

Podexponovaná fotografia nasnímaná v režime raw pred a po spracovaní vo fotoeditore.

Najznámejší formát na ukladanie fotografií je jpeg. Vyznačuje sa tzv. stratovou kompresiou, čo znamená, že objem informácií tvoriacich obrázok sa redukuje. Výhoda tohto systému spočíva vo vytváraní súborov, ktoré veľkostne nezaberajú veľa miesta, pričom sú stále obrazovo kvalitné.

Súbory formátu raw na rozdiel od jpeg obsahujú obrovské množstvo informácií, ktoré sú priamo stiahnuté zo snímača bez akýchkoľvek úprav, čo sa logicky prejavuje aj na ich veľkosti. Hlavnou výhodou je, že pri ich dodatočných úpravách (zosvetľovanie či zmena sýtosti a kontrastu) prostredníctvom špeciálnych počítačových programov vznikajú stále dostatočne kvalitné obrázky. Využívajú ich najmä profesionálni fotografi.

Postproces

Označuje dodatočné úpravy fotografie. Rozsah týchto úprav je charakteristický rôznou mierou svojej náročnosti – od jednoduchého zosvetlenia snímky alebo aplikácie fotografického filtra až po komplikované zásahy profesionálnych retušérov, ktoré dokážu zmeniť fotografiu na nepoznanie. Prevažným dôvodom týchto úprav je snaha urobiť fotografiu vizuálne pôsobivejšou.

Monochromatický filter zariadenia Huawei Mate 20 Lite.

Napriek obrovským možnostiam by sme sa mali riadiť heslom menej je viac a s úpravami to príliš nepreháňať. V bežnej praxi by mal postproces slúžiť skôr na podčiarknutie charakteru fotografie a na jej malé vylepšenie, nie na odvádzanie pozornosti od toho, čo je na nej hlavné – námetu a motívu.

Ako sa fotilo s Huawei Mate 20 Lite?

Pri fotení ilustračných záberov som mala možnosť pracovať s telefónom Huawei Mate 20 Lite. Toto zariadenie považujem za veľmi šikovné. Ergonómia je napriek obojstranne hladkému povrchu dobre zvládnutá, takže telefón sa mi ani raz nevyšmykoval z ruky, navyše je tenký a príjemný na dotyk.

Kvalita fotoaparátov je na veľmi dobrej úrovni, poteší najmä vysoká svetelnosť objektívov. Rozlíšenia 24 Mpx pri prednom a 20 Mpx pri zadnom fotoaparáte vypovedajú samy za seba.

Ovládanie je veľmi intuitívne. Aby som si dokázala nastaviť hodnoty a režimy, ktoré som potrebovala, nemusela som vôbec čítať návody.

Ako fotografa ma veľmi potešila možnosť fotografovania raw súborov a individuálna možnosť nastavení v režime Pro. Za seba by som po vyskúšaní povedala tomuto mobilu áno. Popri zrkadlovke by to bol veľmi praktický a kvalitný zápisník.

Oslovil vás tento telefón? Nezabudnite, že každé zariadenie z ponuky O2 môžete mať k akémukoľvek O2 Paušálu na začiatok od 2 €. Z ponuky modrého operátora odporúčame vylepšený Zlatý alebo Platinový O2 Paušál, ktoré teraz prinášajú 10, resp. 25 GB dát.

Pohyb Rozhovor Viac pohybu pre deti

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

30. 4. 2021; Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.