Konzultantka Eva Nedeľková je večná optimistka, ktorá nad ľudstvom neláme palicu. Práve naopak, prostredníctvom svojich aktivít, ktorým sa venuje v holandskom Amsterdame, chce poľudštiť digitálnu revolúciu a naučiť firmy, aby sa správali zodpovedne.

V októbri vystúpila v Bratislave na konferencii FutureNow, ktorej partnerom je aj spoločnosť O2. Deň predtým pripravila prednášku o cirkulárnej ekonomike aj pre biznis zákazníkov modrého operátora.

Takmer desať rokov žijete v holandskom Amsterdame. Ako sa vám podarilo presadiť sa v cudzine? A čoho sa má človek držať, ak chce uspieť v zahraničí?

Človek by si mal hlavne veriť a nebáť sa. Naozaj som presvedčená, že keď sa na veci pozeráme pozitívne a ideme seriózne za svojím snom, všetko sa nám podarí. To je moja mantra.

Samozrejme, aj ja som sa na začiatku bála. Prišla som sama autobusom, študentka s jednou veľkou batožinou. Vystresovať a zastrašiť ma vtedy mohlo naozaj všetko, ale pozrela som sa svojim strachom do očí, zaťala som zuby a išla ďalej.

Hovoríte, že ste do Holandska prišli ako študentka. Študovali ste najprv na Slovensku a potom ste odišli do zahraničia alebo ste tam študovali od začiatku?

Študovala som na Slovensku, šlo o klasické päťročné inžinierske štúdium a pred piatakom som začala uvažovať, čo zaujímavé by som mohla mať vo svojom životopise. Hľadala som niečo, čo by mi pomohlo uplatniť sa na našom pracovnom trhu. A tak som si vymyslela, že to bude zahraničná stáž, konkrétne pre medzinárodnú firmu, ktorá mala v Holandsku svoju centrálu.

Pred posledným ročníkom som teda bola v Holandsku a potom som si ho dokončovala čiastočne tam, čiastočne na Slovensku. Dnes je to už je takmer desať rokov a môžem s radosťou povedať, že Amsterdam sa stal mojím druhým domovom.

Po stáži a ukončení štúdia ste sa rozhodli v Holandsku zostať a dospelo to až do bodu, keď ste si založili biznis. Aká cesta viedla k vlastnému podnikaniu?

Biznis sa zakladá rôznymi spôsobmi. Niektorí ľudia si ho založia už počas školy, čo som vždy veľmi obdivovala. Ja sama som na to počas štúdia ešte nebola pripravená. Ale vždy som cítila, že jedného dňa to chcem spraviť.

Kým som naplno rozbehla vlastné podnikanie, venovala som sa popri práci množstvu bočných projektov, akými sú investičné fondy. S bratmi sme organizovali retreaty na Slovensku a investovali sme do akcií. Super skúsenosti, ale nikdy to nebolo to pravé orechové, nemala som pocit, že to boli tie správne veci.

Vedela som však, že sa chcem postaviť na vlastné nohy. Ten „heuréka“ moment prišiel asi pred dvoma rokmi, keď som našla dieru na trhu a dokonca v oblasti, ktorá pre mňa vždy bola srdcovou záležitosťou.

„Keď sa na veci pozeráme pozitívne a ideme seriózne za svojím snom, všetko sa nám podarí.“

Ste zakladateľkou dvoch spoločností – DigiLeaders a MissionC. Prvá by mala poľudštiť digitálnu revolúciu. Čo si pod tým môžeme predstaviť?

Asi každému je jasné, že v súčasnosti sa už pomaly nebavíme o ničom inom len o digitálnych technológiách. Či sa nám to páči alebo nie, technológie vstupujú do každého aspektu – od toho, čo jeme, koľko krokov za deň nachodíme, až po romantiku.

Ak chcú podniky prežiť, musia digitalizovať. Zo skúsenosti viem povedať, že môžete mať najlepšie technológie, procesy a neuveriteľný kapitál, ale keď sa nezamyslíte nad ľuďmi – ako zmeniť svoju kultúru, štýl manažmentu, nábor, komunikáciu so zamestnancami a klientmi, digitálna transformácia nikdy neuspeje. Klasický názor je, že technológie zabíjajú ľudskosť. Ja v nich naopak vidím obrovskú príležitosť vrátiť sa späť k našim hodnotám a k prírode.

Pod digitalizáciou si ale môžeme predstaviť veľa vecí. Na Slovensku sa napríklad zvyknú digitalizovať filmy z kotúčov, dokumenty z archívov, obrazy z galérií. Do toho procesu ale určite patrí oveľa viac úkonov. S čím sa pri svojej práci najčastejšie stretávate vy?

Sú to dve veci. Na jednej strane je to využívanie samotných technologických trendov, či už hovoríme o blockchaine, rôznych aplikáciách alebo o umelej inteligencii. Druhú časť tvorí digitálny kanál, ktorý nahrádza priamy predaj tovarov a služieb. Aby ich firmy mohli budovať, potrebujú pritiahnuť tie správne technické talenty.

Sú to väčšinou relatívne mladí ľudia, o ktorých je obrovský záujem a v biznise sa často hovorí o vojne o talent. Príkladom sú klasické podniky ako banky, ktorých imidž po finančnej kríze utrpel a teraz majú problém pritiahnuť vychytených developerov a dizajnérov. Všetci chcú pracovať pre Google, Apple alebo startupy. Klasické podniky musia preto poriadne popracovať na svojom imidži, meniť tvrdú korporátnu kultúru a vzťah k zamestnancom.

Ľudská stránka digitalizácie sa odráža vo dvoch rovinách. Prvou je zákazník a schopnosť rozumieť tomu, čo potrebuje, bez toho, aby to vedel on sám. Druhou sú zamestnanci, ktorí tým technológiám rozumejú. Pre obe tieto skupiny je čoraz dôležitejšie, aké je poslanie firmy okrem zarábania peňazí.

Či je zodpovedná a ako pristupuje k životnému prostrediu. Aby mali firmy v tomto svete úspech, nie sú potrebné len samotné technológie. Musia sa zamyslieť aj nad tým, čo prinášajú do života ľudí a spoločnosti. Práve preto som presvedčená, že digitalizácia má obrovský potenciál znovu sa priblížiť k našim ľudským hodnotám.

„Klasický názor je, že technológie zabíjajú ľudskosť. Ja v nich naopak vidím obrovskú príležitosť vrátiť sa späť k našim hodnotám a k prírode.“

Líši sa holandské podnikateľské prostredie od toho slovenského?

Určite áno. V Holandsku je to oveľa jednoduchšie – v podstate stačí, že máte dobrý nápad a viete, ako ho zrealizovať. Na Slovensku ešte často bojujeme s naším dedičstvom vo forme byrokracie a korupcie, čo nie je ideálne prostredie na rozvoj biznisu. A už vôbec nie mimo hraníc.

V digitálnej dobe považujem za chybu, ak trh vymedzujeme iba regionálne. Digitálny trh je svetový a Európa za Spojenými štátmi a najnovšie aj Čínou veľmi zaostáva.

Prečo to tak je? Sme stále veľmi roztrieštení a nemyslíme globálne. Každej firme a každému podnikateľovi na Slovensku, ktorí robia niečo s digitálnymi technológiami, by som poradila, aby od začiatku mysleli celosvetovo.

Vaša druhá firma MissionC sa venuje cirkulárnej ekonomike, o ktorej ste prednášali aj biznis zákazníkom O2. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o úplne odlišnú sféru podnikania. Ako sa vám darí pracovať na dvoch odlišných projektoch?

Z môjho pohľadu je to všetko prepojené a krásne to do seba zapadá. V oboch prípadoch ide o poradenské firmy a obe vychádzajú zo spoločných princípov: technológia, vplyv na životné prostredie aj na ľudí.

V DigiLeaders kladieme dôraz na technológiu a ľudí. V MissionC je naším cieľom pomôcť podnikom napojiť sa na cirkulárnu ekonomiku, nepozerať sa len rast tržieb, ale skombinovať ho s pozitívnym vplyvom na životné prostredie. Technologické riešenia sú jedným z najväčších urýchľovačov zodpovedného biznisu. Moja podnikateľská dráha sa začala firmou DigiLeaders a plynule prešla do MissionC, ktorá je teraz mojou prioritou.

Cirkulárna ekonomika sa zvyčajne spája s oblasťou environmentalistiky a odpadového hospodárstva. Zameriava sa aj na to, ako z odpadu urobiť zdroj, keďže surovín ubúda a odpadu pribúda.

Áno, ja by som ale povedala, že to nie je environmentalistika, ale ekonomika. Ako spoločnosť máme veľmi naliehavý problém – pri súčasnom tempe rozvoja a spotreby míňame oveľa viac prírodných zdrojov, než máme k dispozícii. Cirkulárna ekonomika nám ponúka praktické alternatívy na zmenu nášho ekonomického systému – ako ho spraviť efektívnejším, férovejším k ľuďom a pritom stále dosahovať zisk a rast.

Nejde teda len o nejaké „hippie“ presvedčenie, ale o nový typ hospodárstva, revolúciu založenú na sebestačnosti a oveľa rozumnejšom využívaní zdrojov. V cirkulárnom, teda kruhovom systéme sa nič len tak nevyhodí, ale znovu sa maximálne využije. Potreba ťažby zdrojov tak klesá a produkty sa využívajú čo najdlhšie.

Firmy sa do tohto môžu zapojiť napríklad využívaním odpadu ako vstupného materiálu, väčším podielom stále lacnejšej slnečnej a veternej energie alebo budovaním digitálnych platforiem na zdieľanie produktov. Veď veci nemusíme vlastniť, môžeme si ich požičať alebo prenajať. Z toho majú výhody spotrebitelia, firmy aj príroda.

Ako sa vám darí udržiavať si optimizmus popri práci, ktorá je spojená s problémami životného prostredia?

Trvalo udržateľný rozvoj vôbec nemusí byť strašiak, ale niečo sexi. Najmä keď nám cirkulárna ekonomika prináša lepšiu kvalitu života a možnosti rastu pre podniky.

Problémy si čoraz viac uvedomujeme aj ako jednotlivci a meníme svoje spotrebiteľské správanie. Každý si môže nájsť svoju cestu v rámci svojich možností – od nákupu lokálnych produktov cez dôraz na kvalitu a nie kvantitu, recykláciu či oblečenie z druhej ruky. A viete, aké je úžasné, keď sa s vami ľudia dajú do reči, lebo sa im páči váš obnoviteľný pohárik na kávu alebo farebná recyklovaná fľaša na vodu? Sú to nádherné príležitosti vysvetliť tému na niečom jednoduchom a peknom a zasadiť tak v mysliach semienko zmeny.

V prípade nášho súčasného klienta už zopár kolegov chodí s podobnými fľašami, pohárikmi a dokonca aj náramkami, ktorých kúpou prispievame na čistenie mora od plastov. Je úžasné vidieť to. Raz by som mala vypočítať, koľko plastu sme vďaka tomu ušetrili (smiech).

Rozprávame sa pri príležitosti konferencie FutureNow. Okrem prednášky o cirkulárnej ekonomike pre biznis zákazníkov spoločnosti O2 ste boli súčasťou panelovej diskusie a viedli ste jeden workshop. Na čo ste sa v nich zamerali?

Bola som súčasťou diskusného panelu úžasných ľudí. Našou úlohou bolo zamyslieť sa nad tým, ako digitalizácia ovplyvňuje budúcnosť zamestnávania a talentov. Preberali sme zaujímavé aj kontroverzné témy, napríklad či sú mileniáli naozaj až takí odlišní a či musíme stimulovať diverzitu v oblasti technológií alebo nie.

So svojou biznis partnerkou Andreou Orsag sme okrem toho viedli workshop o inováciách – o tom, či je možné vytvoriť vo veľkých firmách startupovú kultúru a čo sa naopak dokážu startupy naučiť od korporácií.

Čo robíte, keď nepracujete? Ako oddychujete?

Vlastné podnikanie má pre mňa hlboký význam a nevnímam ho ako prácu. Súčasná ekologická a sociálna situácia je vážna a predstavuje najväčší problém, ktorému sme ako ľudstvo doposiaľ čelili. Môcť byť súčasťou jej riešenia nie je pre mňa práca, ale zmysel všetkého. Keď nepracujem, moja energia musí ísť von nejako inak.

Milujem šport – hlavne v exteriéri, dokážem sa na hodiny stratiť pri maľovaní obrazov, rada trávim čas s úžasnými ľuďmi, ktorí sú v mojom živote, veľa čítam a chodím do prírody. Veľmi si cením čas sama so sebou, keď vypnem telefón aj hlavu a ponorím sa do vnútorného sveta energie a kreativity.

Zvyknete aj Vianoce tráviť na Slovensku?

Väčšinou áno, ale posledné dva roky som prišla až po sviatkoch a veľmi mi to chýbalo. Takže tento rok budem určite doma na Slovensku. Rodina, medovníčky, sneh a hory, to sú pre mňa tie najlepšie Vianoce.

O konferencii FutureNow

Inovačná a technologická konferencia FutureNow preniesla Slovensko už druhýkrát do blízkej budúcnosti. Podujatie sa konalo 24. októbra v Bratislave, pričom jedným jeho partnerov bola aj spoločnosť O2. Organizátormi sú medzinárodná sieť coworkingových priestorov HubHub a Neulogy. Spolu predstavili nový koncept konferencie zameranej na budúcnosť dát, vzdelávania a práce. Podujatiu predchádzal dvojdňový festival plný prednášok a workshopov. Okrem toho sa pod jeho strechou opäť uskutočnila súťaž startupov Startup Awards, tentokrát nielen zo Slovenska, ale z krajín celej strednej Európy. Na podujatí vystúpilo takmer 30 speakrov, medzi nimi napríklad spolutvorca známej online služby Skype Jonas Kjellberg, Kateřina Gábová z Kiwi.com či priekopníčka v oblasti umelej inteligencie Kriti Sharma zo Sage.