Fotoreport: Radosti aj starosti vidieka bez príkras

Výber obrazov fotografa Maťa Bystrianskeho z okolia Detvy.

Dá sa im zavidieť pokoj, no život na vidieku rozhodne nie je jednotvárny. Formát je síce čierno-biely, obsah ale hýri farbami. Maťo Bystriansky dokumentuje ľudí a ich emócie v ich prirodzenom prostredí. Zachytáva ich presne tak, ako žijú, bez príkras.

Séria fotografií “Slovenskí dedinčania” je malý výber obrazov, ktoré poukazujú na život ľudí z dedín v celej svojej kráse. Kultúra, duchovný život, radosti aj strasti.

Martin Bystriansky je slovenský fotograf, venujúci sa dokumentárnej fotografii. Mnohé z jeho projektov sa zameriavajú na ľudí a krajinu v okolí Detvy, odkiaľ pochádza a kde v súčanosti aj žije.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Paraglajdista či študenti, čo sa „zdržali v škole“. Takýchto ľudí stretnete čakajúc na prvý a posledný vlak

Hlavná stanica zavčas ráno a neskoro v noci sú dva odlišné svety. Boli sme ich zdokumentovať s telefónom Huawei P9 Lite.

Išli sme zdokumetovať a porozprávať sa s ľudmi z prvého a posledného vlaku. Do týchto podmienok sme sa vybavili telefónom Huawei P9 Lite.

 

Ľudia, ktorí cestujú prvým vlakom

Je štvrť na štyri ráno, teplota mierne prekročila päť stupňov nad nulou a všetci pravdepodobne čakajú na prvý vlak. Všetci v zime vonku, pretože do budovy sa ešte polhodinu nedá dostať. „Uzávera stanice. V čase od 0:00 do 3:45 je stanica uzatvorená!“ prívetivo sa prihovára oznam na vchodových dverách.

Pred stanicou sa háda skupina ľudí, obďaleč potichu sedia dve ženy a okolo nich sa prechádza ktosi v kapucni.

Hlavná stanica
Hlavná stanica
Hlavná stanica
Hlavná stanica

Pristupujem k mužovi s kapucňou, potom si sadám k fajčiarovi a vyspovedám aj trojicu mladíkov, ktorí mi skákali do záberov. Úlohou je zistiť, kam cestujú a či chodia na ranný vlak pravidelne.

Jedni mali za sebou ťažkú noc, ďalším sa od únavy zatvárajú oči uprostred vety a iní vyzerajú, že deň ešte len začína. Jedno však majú spoločné – každý sa chce rozprávať.

Lukáš, Tiffany a Zdenka
Z veselej trojice cestoval len Lukáš. Vlakom išiel do Pezinka, kde prestúpil na autobus a pokračoval do Modry. Cestuje takto pravidelne, niekedy aj s dvojicou dievčat. Často totiž pracujú do noci, predovšetkým v piatky a soboty. On predáva tričká kapely Smola a hrušky, Tiffany je ich kuchárka a Zdenka vokalistka. Prvým vlakom zvyknú cestovať z rôznych miest Slovenska.

 

Tomáš
Nešiel síce prvým možným vlakom, ale nemal kde byť, tak sa prišiel zohriať na stanicu. Bolo to pre neho prvýkrát, preto netušil, že budova bude zatvorená. A tak čakal, kým otvoria a kým mu o 4:44 pôjde vlak do Pustých Úľan.

 

Matúš
Matúš išiel z “katedrovice” žurnalistiky. Cestoval do Ivanky pri Dunaji, kde má internát. Nebola to pre neho prvá cesta ranným vlakom, občas sa zvykne „zdržať“. Tentokrát sa rozhodol písať článok, pretože už párkrát sa mu podarilo zaspať a nevystúpiť na svojej zastávke.

 

Miro
Miro je tiež denný študent žurnalistiky a prvým ranným vlakom cestoval do Malaciek prvýkrát. Nebyť beánií, tento zážitok by nemal. A nebyť práce na ďalší deň, išiel by ešte neskôr. Častejšie ako ranným vlakom však zvykne chodiť posledným o 23:16. Predovšetkým vtedy, keď sa mu podarí v škole „zostať dlhšie“.

 

Beáta a Anna
Aj pre Beátu a Annu bola cesta prvým ranným vlakom premiéra. Jedna išla do Trnavy, druhá na Oravu. V Bratislave boli oslavovať kamarátkine narodeniny. Mali chuť na kávu a chceli sa ísť zohriať do non-stopky, nič také však nenašli. A tak sedeli, mrzli a kamarátke posielali selfie.

 

Martin
Prvým vlakom cestuje pravidelne. Občas úmyselne a občas vtedy, keď nestihne posledný. Ušiel mu už viackrát, preto musel čakať do 4:11. Vlakom chodí každý druhý deň z Piešťan do Bratislavy, odtiaľ autom do práce do Viedne.

Večerná cesta späť mu neprekáža, za horšie považuje, že stanica vtedy nie je otvorená. Aj teraz mal chuť na kávu, namiesto toho len objímal minerálku.

 

Ľudia, ktorí cestujú posledným vlakom

Prísť na stanicu večer o jedenástej je ako ocitnúť sa v klube na party. Zažijete všetko.

Spiaceho muža v nelichotivom stave, syčiaci zvuk otvárajúcich sa plechoviek aj mladíka, ktorý si mýli stroj na minerálky s hracím automatom a keď náhodou nevyhrá, tak hodí peniaze kamsi voľne okolo seba a odíde.

Hlavná stanica
Hlavná stanica
Hlavná stanica
stanica
paraglajdisti
Hlavná stanica
Hlavná stanica
Hlavná stanica

Peniaze sa ešte ani nestihnú dokotúľať a už ich zbiera postávajúca skupinka chalanov, ktorí krátko predtým dopíjali posledné kvapky kávy z plastového pohára. A vypili by ich všetky, keby do nich nevrazilo ponáhľajúce sa dievča. Okrem nej utekalo na vlak množstvo ďalších ľudí.

Práve beh je spolu s nechuťou na rozhovory spoločným znakom väčšiny osôb, ktoré cestujú posledným vlakom.

Dano
Posledným vlakom o 23:45 chodeva dosť často, pretože do Bratislavy dochádza do práce. Cestuje zhruba päťkrát do týždňa, a keď mu vyjde poobedná smena, tak končí o desiatej. Do Malaciek tak odchádza až večer. Nebaví ho to, ale nič iné mu vraj neostáva.

 

Bez mena
Na meno som sa zabudol spýtať, no k ceste do Prešova sme sa dostali hneď. Ponáhľal sa za malou sestrou, ktorá mala narodeniny. Cesta posledným vlakom bola pre neho výnimka, väčšinou chodí okolo piatej. Vtedy sa zvykne hrať na počítači, teraz cestu plánoval využiť na spánok.

 

Matúš
Matúš prišiel na Slovensko po dlhej dobe v zahraničí. V Bratislave bol pozrieť kamarátku, preto to vyšlo na posledný vlak. Bežne však chodí do Trnavy počas dňa.

 

Miška
Cesta nočným vlakom bola pre ňu premiéra. Na ďalší deň o deviatej ráno ju v Košiciach čakalo pracovné stretnutie, tak išla deň vopred. Za normálnych okolností sa presúva vlakom počas dňa, preto bola celkom zvedavá, čo sa bude diať v noci a či vôbec niečo.

 

Tomáš
Vlakom cestuje pravidelne do Žiaru, avšak posledným len málokedy. Väčšinou iba vtedy, keď nestihne vlak cez deň, čo sa stalo aj tentokrát. Má v pláne čítať si knihu a nastaví si aj budík, ak by náhodou zaspal.

 

Martin
Martin pracuje vo Švajčiarsku, no domov do Banskej Bystrice prišiel z Indie. Bol tam na expedícii lietať. Robí paragliding a tento rok boli vo výške 4 200 m n. m. Strávili tam štyri dni v búde, ktorú postavili pastieri z kameňov.

Zo stanice má ako jediný celkom odlišnú fotku, pretože dvíhať 35-kilový batoh sa mu celkom nechcelo.

 

Fotené Huawei P9 Lite

Keďže toto bol prvý telefón s veľkým displejom, s ktorým som fotil, celkom som si to vychutnával. Dobre sa vďaka tomu komponovali zábery a poslúchalo aj ostrenie. Čakal som, že výsledok bude dobrý len na obrazovke telefónu, ale fotografie majú dostatočnú kvalitu aj v počítači. Môže byť.

Mário Šmýkal je reportér na voľnej nohe zameriavajúci sa na príbehy ľudí. Čím nebežnejšie, tým lepšie. Snaží sa objavovať nové témy, napríklad o trojnásobnom pokuse o samovraždu, z operácie lebečnej kosti alebo o tom, ako podáva ruku človek bez rúk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac