10 tipov na krátke výlety z Košíc

Kam na výlet z metropoly východu? Spolu s Hyundai sme pre vás vybrali pár tipov na výlety autom podľa toho, koľko máte voľného času. Či už je to pol dňa, alebo celý víkend.

Tento článok je súčasťou seriálu “Krátke výlety”, v ktorom navštevujeme s Hyundai (autami Santa Fe, Grand Santa Fe alebo i10) pekné miesta, aby sme vám o nich napísali.

Nie je nič lepšie ako si krátkym výletom vyčistiť hlavu. Sadnúť do auta, na chvíľu opustiť mesto a zažiť dobrodružstvo. Ak celkom neviete, kam sa vybrať, poradíme vám.

Poldňové výlety

Rozhľadňa Hradová pri Košiciach

Nachádza sa na území košického lesoparku a dostať sa k nej dá pravidelnou linkou mestskej dopravy a krátkou prechádzkou po náučnom chodníku. Je vysoká 21,5 metra a ponúka široký výhľad na Košickú kotlinu. V blízkosti veže sú aj pozostatky stredovekého hradu s unikátnou trojuholníkovou baštou.

Hradová
Hradová
Hradová

Autor fotografií: Jozef Kotulič (1, 2) Bubamara (3)

Drevený kostolík v Brežanoch

Na Slovensku je až 60 unikátnych drevených kostolíkov a chrámov. Za svoj špecifický vzhľad vďačia jedinečnej stavebnej technológii, pri ktorej majstri remeselníci používali ako stavebný materiál výlučne drevo. Keď sa pozriete na chrámy zblízka, nenájdete žiadne kovové spoje, stavané boli bez použitia jediného klinca.

Od Košíc je najbližšie Kostol svätého Lukáša Evanjelistu z roku 1727, ktorý sa nachádza v obci Brežany pri Prešove. Patrí medzi najstaršie drevené kostoly na Slovensku.

Ďalšie výnimočné chrámy východného Slovenska, zapísané aj do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO nájdete v obciach Bodružal, Ladomírova, Ruská Bystrá a Hervartov. Prečítajte si viac o týchto nádherných stavbách.

Brežany

Brežany

Bodružal

Bodružal

Ladomirová

Ladomirová

Autori fotografií: Jozef Kotulič (1), Vladimír Šifra (2, 3)

Rozhľadňa Tokaj

V pôvabnej vinárskej obci Malá Tŕňa, nachádzajúcej sa v tokajskej vinohradníckej oblasti sa nachádza unikátna dvanásť metrov vysoká turistická rozhľadňa postavená v tvare vínneho suda. Vznikla v roku 2015, no odvtedy stihla za svoje netradičné architektonické riešenie pozbierať viacero ocenení. V noci je veža krásne osvetlená.

Autor fotografie: Traveltipy

Jednodňové výlety:

Najväčšie a najstaršie opálové bane na svete

Medzi obcami Zlatá baňa a Červenica, asi tridsať kilometrov od Košíc, sa nachádza jeden unikát. Opálové bane takéhoto rozsahu a s takou dlhou históriou ťažby sa nenachádzajú nikde na svete. Z týchto baní pochádza aj Harlekýn – najväčší nájdený kus drahého opálu na svete.

V 16. storočí boli známe po celom svete, no je možné, že opál sa tu ťažil už od rímskych čias. Unikátny drahý opál z týchto končín, mali v obľube aj členovia rodiny cisára Napoleona. Do 19. storočia boli tieto bane jedinou lokalitou na svete, kde prebiehala jeho ťažba. V roku 1922 bola z ekonomických dôvodov ťažba ukončená.

Momentálne je verejnosti sprístupnená trasa zo štôlne JOZEF o  dĺžke 1,2 kilometra. Na prehliadku si vyčlente približne 45 – 60 minút, rezervovať si ju môžete na tejto stránke. Návštevníci pri prehliadke uvidia vzorky opálov, rozličných minerálov, banské svietidlá, vozíky a storočie staré nástroje používané baníkmi.

pivnica
smerové tabule
kamene

Autori fotografií: Ing.Mgr.Jozef Kotulič (1, 2), Opalove bane (3)

 

 

Jaskyňa Domica

Styx bola v starogréckej mytológii rieka, po ktorej prievozník prevážal duše zomrelých do krajiny mŕtvych. Rieku Styx (alebo skôr riečku) však máme aj na Slovensku. Je dlhá 140 metrov a našli by ste ju v najväčšej jaskyni národného parku Slovenský kras, v Domici.

Tá naša pôsobí o čosi optimistickejšie. Namiesto duší po ňej na malej loďke sprievodca preváža turistov. Počas plavby tak majú čas plne si vychutnať mimoriadnú pestrosť a bohatstvo tvarov kvapľovej výzdoby, vďaka ktorým patrí Domica medzi najkrajšie jaskyne na Slovensku.

jaskyňa
jaskyňa
jaskyňa

Autor fotografií: Jojo

Krásnohorská jaskyňa

Návšteva Krásnohorskej jaskyne je pozoruhodným zážitkom už len kvôli tomu, že do nej musíte zostúpiť v špeciálnej kombinéze a nepremokavej obuvi. Na cestu si posvietite čelovkou pripevnenou na prilbe.

V jaskyni sa nachádza jeden z najväčších sintrových útvarov na svete. Nazýva sa Kvapeľ rožňavských jaskyniarov a donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší. Má úctyhodných 34 metrov a váží 2 000 ton.

 

Morské Oko

Najznámejšími vodnými plochami východného Slovenska sú jednoznačne Zemplínska Šírava a Domaša. Pokiaľ ide o prírodné jazerá, jedným za najkrajších je Morské oko, najväčšie sopečné jazero a zároveň tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku.

Nachádza sa v katastri obce Remetské Hámre a najľahšie sa k nemu dostanete z koncového záchytného parkoviska Krivec po modrej turistickej značke.

Kúpanie či rybolov sú tu však prísne zakázané. Jazero je štátnou prírodnou rezerváciou a zároveň územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

jazero
jazero
jazero

Autor fotografií: Jiří Komárek

Skanzen ukrajinskej kultúry

V okrajovej časti mesta Svidník sa nachádza expozícia v prírode, ktorá návštevníkom predstavuje  životné podmienky a duchovnú kultúru Ukrajincov a Rusínov na Slovensku.

Klenotom skanzenu je drevený chrám z Novej Polianky s bohatou interiérovou výzdobou. Zaujímavou súčasťou expozície sú okrem tradičných hospodárskych budov aj vidiecke technické stavby či verejné budovy, ktoré niekedy neodmysliteľne patrili k životu na dedine ako veterný mlyn, vodný mlyn či vodná píla, požiarna zbrojnica, obchod a škola.

Svidník
Svidník
Svidník

Autor fotografií: János Korom Dr.

 

 

Víkendový výlet:

Tihany, Maďarsko

Dedinka Tihany stojí na brehoch známeho Balatonu, na rovnomennom poloostrove, pričom v jeho vnútrozemí sa nachádza ďalšia vodná plocha – menšie jazero. V mnohých cestopisoch a turistických bedekroch je označovaná ako najkrajšia dedinka Maďarska.

Dominantou obce je benediktínske Tihanské opátstvo, ktoré pochádza z 11. storočia. V roku 1921 tu bol krátko väznený posledný habsburský cisár, Karol I.

Tihany sa od tých čias stihlo stať populárnou turistickou destináciou a dnes sa môže pochváliť najvyšším HDP v celej krajine.

Tihany
Tihany
Tihany

Autori fotografií: JP Song (1, 2), János Korom Dr. (3)

Hrad a dedina Hollókő – maďarský Vlkolínec

Ďalšia romantická dedinka v Maďarsku, ktorú sa oplatí vidieť, je dedinka Hollókő. Dostanete sa tam, ak z diaľnice odbočíte smerom na mesto Salgótarján a po niekoľkých kilometroch doľava smerom na Szécsény, kde už vás po chvíľke tabuľa nasmeruje na Hollókő.

Táto tradičná dedinka s pôvodnými sedliackými domami, ktoré sú stále obývané, bola, podobne ako náš slovenský Vlkolínec, zapísaná na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Nad obcou sa týči nádherný hrad s rovnakým názvom.

chalupy
kostol
hrad

Autor fotografií: János Korom Dr.

Veľa šťastných kilometrov

Hyundai zmení váš zážitok z jazdy. Ich nové i10 je síce malé auto, no predčí všetky očakávania. Je oveľa priestrannejšie, ako sa na prvý pohľad zdá a na túto triedu pôsobivo vybavené. Ale veď presvedčte sa sami, pozrite si stránku alebo si dajte rovno testovaciu jazdu. Prajeme vám veľa šťastných kilometrov!

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac