Ľudstvo má problém spracovávať odpad, ktorý samo vytvorí. Dostáva sa do vody, do pôdy a tiež do vzduchu. Práve znečistené ovzdušie má na svedomí zdravie a životy miliónov ľudí po celom svete. Pár múdrych hláv z firmy Graviky Labs však prišlo na spôsob, ako recyklovať aj niečo také nevyužiteľné, ako sú spaliny z výfukov áut.
Vymysleli totiž zariadenie s názvom Kaalink, ktoré zbiera nečistoty z výfukov, ktoré sa po očistnom procese dajú využiť na výrobu atramentu do fixiek. Špina tak nekončí v pľúcach ľudí, ale môže sa zmeniť na umenie. Pozrite sa ako:
Kaalink dokáže za 45 minút spaľovania zachytiť toľko čiastočiek, že vystačia na 30 mililitrov poriadne čierneho atramentu. Podľa výrobcu je výsledný produkt rovnako bezpečný ako ten, ktorý sa bežne predáva v obchodoch.
Páčil sa vám článok?
Slabé
(No Ratings Yet)
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Slovensko je malá, no čo do počtu prírodných a kultúrnych unikátov nesmierne bohatá krajina. Na také malé územie pripadá viac ako 1 600 minerálnych prameňov, okolo 200 vodopádov a vyše 6 200 jaskýň (vrátane kratších jaskýň previsového charakteru). Máme deväť národných parkov, vyše dvesto národných prírodných rezervácií či pralesy európskeho významu, kde rastú stromy staršie ako 200 a viac rokov.
Zaujímavosť: Slovensko má najviac jaskýň na obyvateľa v Európe.
Čo sa týka kultúrnych pamiatok, celkovo je v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR registrovaných takmer 15 tisíc pamiatkových objektov a viac ako 32 tisíc pamiatkových predmetov. Z toho šesť kultúrnych pamiatok a dve prírodné pamiatky boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Zostaviť zoznam z takého veľkého počtu pamiatok bolo náročné. Preto sme si okrem tohto výberu si v ďalších článkoch posvietili aj na divy v jednotlivých krajoch. Vráťme sa však k miestam, ktoré by podľa nás mal poznať každý. Toto je sedem divov Slovenska podľa Sódy.
Banská Štiavnica a jej technické pamiatky
Centrum Banskej Štiavnice turistom ponúka viac než 360 historických pamiatok. Vďaka bohatej minulosti a zachovalej meštiackej architektúre bolo mesto v roku 1993 zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Láka množstvo domácich aj zahraničných turistov – na ospalé prechádzky po historickom centre, ľahkú turistiku po okolitých lesoch, alebo rannú kávu v čajovni Klopačka s jedným z najkrajších výhľadov v meste.
Tajchy – umelé vodné nádrže, ktoré v okolí Banskej Štiavnice stavali prevažne v 17. a 18. storočí ako efektívny zdroj vodnej energie pre potreby banskej ťažby a úpravy rúd. Vďaka bystrému technickému umu inžinierov, ktorí vytvorili na svoju dobu jedinečnú vodohospodársku sústavu sa dnes môžu miestni obyvatelia a turisti v lete okúpať v tajchoch s krištáľovo čistou vodou.
Najrýchlejší mobilný internet 4G LTE si vďaka novej sieti od O2 môžete naplno vychutnať už v 2019 z 2927 obcí na Slovensku. Viac informácií
Z pôvodných šesťdesiatich navzájom prepojených nádrží sa zachovala asi tretina a tá je zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Okrem kúpania sa využívajú aj na rybačku a člnkovanie, v zime zase na korčuľovanie. Medzi tie najobľúbenejšie patria Počúvadlo, Horný Hodrušský tajch, Vindšachta, Klinger, Kolpašský tajch v Banskom Studenci či Richňavský tajch, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný a postupne sa napĺňa vodou.
Ochtínska aragonitová jaskyna
Keď v roku 1954 náhodou pri razení geologickej prieskumnej štôlne narazili pracovníci prieskumu na neznámu jaskyňu, ešte netušili, aký skvost sa im pre budúce generácie podarilo objaviť.
Dnes je Ochtínska aragonitová jaskyňa jednou z mála sprístupnených aragonitových jaskýň na planéte. Miesto, kam jazdia turisti z celého sveta.
Jej výzdoba je celosvetovo unikátnym prírodným fenoménom. Na rozdiel od iných jaskýň, kde nájdete stalaktitové a stalgmitové kvapľové formy, aragonit sa tu formuje do akýchsi kríčkov, trsov či vejárikov, ktoré sa rozvetvujú na všetky strany. Najstaršie formy majú takmer 140 tisíc rokov a už sa nemenia, mladšie formy ešte stále rastú.
Spišský hrad
Je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, spolu s ďaľšími významnými pamiatkami v okolí – Levočou, kostolom v Žehre či Spišskou Kapitulou.
Hrad bol vybudovaný už v 12. storočí na vzácnom travertínovom brale. Opustený bol až na konci 18. storočia v dôsledku požiaru. Ak teda medzi jeho obyvateľov nepočítame súčasných hradných pánov – rozkošné svište, ktoré sa usídlili nádvorí.
Ak by ste tam v blízkej dobe šli, tak si okrem krásnej hradnej veže, povšimnite aj „dieru“, ktorá sa nachádza poblíž. Bola tu vysekaná cisterna, vďaka preťaženému podlažiu sa však zrútila už na začiatku 13. storočia.
Na hrade sa nachádza aj vzácny a krásny trojpodlažný románsky palác, ktorému hrozí zrútenie. S jeho rekonštrukciou by sa malo začať už túto jeseň.
Tatranský národný park
Najmenšie veľhory sveta, aj takýto prívlastok si nesú Vysoké Tatry, najobľúbenejšia turistická destinácia na Slovensku. Ročne Tatranský národný park navštívia milióny turistov, ktorí si sem chodia vychutnať najmä turistiku po chodníčkoch dlhých dokopy viac ako 600 kilometrov.
Územie Vysokých Tatier bolo za národný park vyhlásené v roku 1949, TANAP je teda najstarším národným parkom na Slovensku. Rozprestiera sa na ploche 73 800 hektárov. Nájdete tu viac ako 100 plies, niekoľko vodopádov, viac ako 1 300 druhov kvitnúcich rastlín a vyše stovky druhov živočíchov, z ktorých niektoré druhy ako kamzík vrchovský tatranský či hraboš tatranský sú endemitné, teda nevyskytujú sa nikde inde na svete, než na tomto malom kúsku krajiny.
Spolu s národným parkom na poľskej strane Tatier patrí od roku 1993 k Biosferickej rezervácii UNESCO.
Vlkolínec
Malebná podhorská liptovská vieska Vlkolínec (dnes miestna časť Ružomberka) je doslova klenotom ľudovej architektúry a predstavuje najzachovalejšiu pamiatkovú rezerváciu tohto typu na Slovensku.
Prekrásne starobylé drevenice dopĺňajú hospodárske budovy a stavby ako je drevená rumpálová studnička z roku 1860 či historická zrubová zvonica z 18. storočia. V roku 1993 bol zapísaný i do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Bojnický zámok
Jeden z najkrajších zámkov nielen na Slovensku, ale možno aj v Európe stojí na travertínovej kope v srdci Bojníc. Na tomto mieste stál už od 12. storočia stredoveký hrad, ktorý bol neskôr rozšírený a prestavaný na renesančný zámok. Jeho definitívnu prestavbu na súčasný neogotický štýl podľa vzoru francúzskych zámkov v údolí rieky Loire, nariadil až posledný šľachtický majiteľ zámku – gróf Ján František Pálfi na konci 19. Storočia.
Od roku 1994 sa na prelome apríla a mája na Bojnickom zámku pravidelne koná jeden z najúspešnejších produktov slovenského turizmu – Medzinárodný festival duchov a strašidiel. Ide o jedno z najväčších podujatí svojho druhu na svete, ktoré navštívi pravidelne približne 50 tisíc návštevníkov. Vydarený 24. ročník je za nami, ale ak ste fanúšikom príbehov, sveta fantázie a rozprávkovej atmosféry, v júni si určite nenechajte ujsť udalosť s podobným nádychom – Rozprávkový zámok.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Neďaľeko baníckeho mestečka Dobšiná, na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj, nájdete výnimočnú jaskyňu ako vystrihnutú z rozprávky o kráľovstve z ľadu.
Dobšinská ľadová jaskyňa je unikátna najmä svojou polohou. V žiadnej inej jaskyni v Európe sa pri takej nízkej nadmorskej výške nevyskytuje toľko ľadu, miestami až s hrúbkou 26,5 metra.
Zaujímavosťou je, že to bola prvá elektricky osvetlená jaskyňa v Európe, jedna z prvých na svete. Ešte pred sedemdesiatimi rokmi bolo možné sa tu celoročne korčuľovať, neskôr tu trénoval aj známy krasokorčuliar Karol Divín.
A jedna menšia rada. Pred vstupom do nej sa radšej teplo oblečte a nezabudnite na pevnú obuv. Najmä v letných mesiacoch je prechod z tepla do prostredia, kde sa teplota pohybuje medzi – 3,8 do + 0,5 °C, ozjastnou skúškou pre organizmus.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
