Vypočujte si desiatku notoricky známych piesní, ktoré si nás získali.
Zdieľať
4. 3. 2019;Autor: Tomáš Paulík, Foto: Shutterstock
Na Slovensku si máme, čo sa hudobnej ponuky týka, naozaj z čoho vyberať. Už od 30. rokov minulého storočia sa u nás začala rozvíjať populárna hudba a o spevákov, speváčky a kapely nikdy nebola núdza. Niektoré piesne sa stáli notoricky známe a sú známe dodnes.
A práve z nich sme pre vás pripravili 10 mimoriadne populárnych pesničiek, ktoré sú obľúbené naprieč všetkými generáciami.
František Krištof Veselý – Len bez ženy
Karol Duchoň – V dolinách
Elán – Kráľovná bielych tenisiek
Lojzo – Anča, si drahá ako Volvo
Team – Reklama na ticho
Metalinda – Slnko nevychádzaj
Richard Müller – Po schodoch
No Name – Žily
Jaro Filip – Cez okno
Robo Grigorov – Ona je madona
Páči sa vám melódia pesničky Ona je madona? Teraz sa jej len tak rýchlo nezbavíte. Aj vďaka novej reklame od O2, v ktorej Dano Heriban so svojou kapelou spieva o benefitoch O2 Internetu na doma.
Aby vám doma bolo stále do spevu ako zvieratkám v novej reklame od O2, stavte na spoľahlivý neobmedzený O2 Internet na doma. Môže byť váš už za 10 € mesačne a bez ďalších poplatkov. Dostupnosť internetu na svojej adrese si môžete overiť na tomto mieste.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Od tanga cez Bratislavskú lýru až k hip-hopu. Takto sa vyvíjala hudobná scéna na Slovensku
Zdieľať
4. 3. 2019;Autor: Juraj Čurný, Foto: Archív Juraja Čurného, YouTube
Odborník na hudbu Juraj Čurný vybral najdôležitejšie momenty vývoja slovenskej hudobnej scény.
Tento článok je súčasťou špeciálu Sódy o slovenskej hudbe. Jeho vznik inšpiroval záznam koncertu Korben Dallas, ktorý sa nakrúcal len smartfónmi. Pozrite si ho na tomto mieste.
Môj obľúbený bonmot hovorí, že futbal a populárna hudba na Slovensku majú tri spoločné znaky:
1. Každý tomu rozumie.
2. Slovenský futbal a slovenská populárna hudba sú (úplne) zlé, kým v zahraničí je to naopak.
3. Ľudia v oboch oblastiach zarábajú nezaslúžene veľké peniaze.
Je to vlastne pochopiteľné, pretože obe oblasti zasahujú takmer celú populáciu a v prípade populárnej hudby na každodennej úrovni. Napriek negatívnemu podtónu bonmotu si myslím, že ľudia majú slovenskú populárnu hudbu radi.
Rovnako ako vo futbale (obľúbený vs. neobľúbený klub, resp. hráč) aj v populárnej hudbe boli, sú aj budú nekonečné debaty ohľadne obľúbeného vs. neobľúbeného interpreta, resp. žáneru.
Slovenská populárna hudba má za sebou ani nie storočnú históriu a v súčasnosti už dospela do štádia, keď je „konkurencieschopná“ so scénami štátov s porovnateľnou demografickou a ekonomickou silou.
Skúsme si urobiť skrátenú hodinu dejepisu venovanému slovenskej populárnej hudbe.
Slovenské tango a zlaté časy operety
Zrod slovenskej populárnej hudby sa priamo viaže k temperamentnému latinsko-americkému tancu tango. V tých časoch vládol práve tento tanec tanečným podnikom a skladatelia do jeho podoby komponovali pesničky, ktoré mali potenciál stať sa z dnešného pohľadu hitmi.
Za úplne prvé nahrávky slovenskej populárnej hudby sa považujú skladby Dita a Nepovedz dievčatko nikomu, ktoré v roku 1934 naspieval operný spevák Štefan Hoza a ktoré vyšli spolu aj na singli.
Čoskoro nastúpila éra pôvodných operiet, ktoré nadväzovali na tradíciu viedenskej či budapeštianskej scény. Zrodili sa prvé dve nespochybniteľné hviezdy slovenskej populárnej hudby – skladateľ Gejza Dusík a predovšetkým spevák František Krištof Veselý, ktorého nám začiatkom tretieho tisícročia nádherným spôsobom pripomenul Milan Lasica s orchestrom Bratislava Hot Serenaders.
Dôležité mená:
Skladatelia: Gejza Dusík
Textári: Pavol Braxatoris, Otto Kaušitz
Interpreti: František Krištof Veselý, Janko Blaho
Socialistický realizmus a tanečné orchestre
Nastolenie totalitného komunistického režimu sa muselo odraziť aj v populárnej hudbe. Dobová cenzúra z predchádzajúceho obdobia bola nahradená tvrdo vynucovaným systémom kultúry socialistického realizmu, ktorá v zmysle vtedajšej ideológie tvrdo potláčala hudobné vplyvy „z nepriateľského Západu“ a autorom nanucovala hudobné vzory zo Sovietskeho zväzu.
Ako „buržoázny prežitok“ bola navyše oficiálne odmietnutá aj dovtedajšia produkcia (nielen) v oblasti populárnej hudby. Slovo džez sa dostalo na index a „kapitalistickú“ populárnu hudbu mala nahradiť „socialistická“ estrádna hudba zložená z častušiek a budovateľských piesní.
S postupným a veľmi pozvoľným uvoľňovaním ideologických obmedzení začala slovenská scéna dobiehať svetový vývoj a v prvom rade vývoj na českej hudobnej scéne. Dominantnou formou sa stal model sólového speváka a tanečného orchestra, ktorý vznikol pod hlavičkou bratislavského rozhlasu a neskôr aj novovytvorenej stálej scény Tatra kabaretu, neskôr Tatra revue (dnešné Štúdio L+S).
Dôležité mená:
Dirigenti: Pavel Polanský, Vieroslav Matušík
Skladatelia: Ján Siváček, Pavol Zelenay, Karol Elbert
Interpreti: Jozef Kuchár, Melánia Olláryová
Bratislavská lýra a vznik vydavateľstva Opus
Napriek trvalej snahe najskôr rozhlasu a neskôr aj televízie v oblasti populárnej hudby malo pre slovenskú scénu obrovský až skokový význam, že od roku 1966 sa každoročne konal festival populárnej piesne Bratislavská lýra.
Počas troch dní sa Bratislava stala ozajstným hlavným mestom československej hudobnej scény. Navyše to bola jedna z mála možností, keď mali (česko)slovenskí fanúšikovia možnosť vidieť vystúpenia zahraničných umelcov zo Západu.
Práve konfrontácia s českou hudobnou scénou aj s nedosiahnuteľným zahraničím prirodzene posúvali slovenskú populárnu hudbu vpred. S nástupom rockovej vlny, reprezentovanej na slovenskej scéne trojicou zakladateľov Hammel, Varga, Ursiny, sa postupne veľké tanečné orchestre dostávali do úzadia a interpreti tradičného popu si vytvorili vlastné sprievodné skupiny, ktoré mali pop-rockové obsadenie.
Za definitívny zlom prechodu od tanečných orchestrov k pop-rockovým skupinám sa považuje víťazstvo skupiny Modus na Bratislavskej lýre 1977 s pesničkou Úsmev. Nová generácia navyše viac-menej striktne odmietala poslovenčené domáce verzie zahraničných hitov a dôsledne pracovala s vlastným autorským materiálom.
Nemenej dôležitý význam mal aj vznik vydavateľstva Opus začiatkom 70. rokov, pretože vznikla nielen kultúrna, ale aj obchodná platforma na vznik a šírenie slovenskej produkcie, nezávislej od „blahosklonnosti“ pražskej centrály vydavateľstva Supraphon.
Dôležité mená:
Skladatelia: Pavol Hanzely, Ali Brezovský, Braňo Hronec, Ján Lehotský
Textári: Kamil Peteraj, Boris Filan, Ján Štrasser, Ľuboš Zeman, Milan Lasica
Interpreti: Dežo Ursiny, Pavol Hammel, Collegium Musicum, Fermáta, Karol Duchoň, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová, Marcela Laiferová, Modus
Zlatá éra slovenskej populárnej hudby
Definitívny nástup novej generácie interpretov prišiel začiatkom 80. rokov. Jej symbolom sa stala skupina Elán, ktorá na najbližšie desaťročie ovládla domácu scénu a to vo federálnom česko-slovenskom rozmere, a svoje výnimočné postavenie dokazuje dodnes.
Z liahne Modusu sa osamostatnili Marika Gombitová a Miro Žbirka, nastúpila nová generačná hviezda Peter Nagy a čoskoro po ňom Robo Grigorov, Banket, Tublatanka a v závere dekády aj Team.
Slovenská televízia vytvorila viaceré platformy na vznik videoklipov (so všetkými dobovými finančnými aj ideologickými obmedzeniami) prostredníctvom hitparád Triangel alebo 5xP. Aj prostredníctvom nich sa slovenská hudobná scéna v 80. rokoch vyrovnala českej a v mnohých smeroch (predovšetkým v kategórii moderne znejúcej pop-rockovej pesničky) ju aj predbehla.
Odrazilo sa to na státisícových predajoch najúspešnejších albumov, ako aj na čoraz významnejších zastúpeniach slovenskej scény v ankete popularity Zlatý slávik.
Dôležité mená:
Skladatelia: Vašo Patejdl, Július Kinček
Textári: Daniel Mikletič, Martin Sarvaš
Interpreti: Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Elán, Peter Nagy, Banket, Robo Grigorov, Tublatanka, Team, Vidiek, Lojzo
Nové pomery, fenomény eurodance a Repete, nové hviezdy pop-rocku
S politicko-ekonomickou zmenou sa nanovo definovali pomery a možnosti slovenskej populárnej hudby. Po rozpade spoločného česko-slovenského štátu sa stratilo federálne mediálne prostredie, čo spôsobilo, že bolo oveľa ťažšie presadiť sa v „druhom“ teritóriu.
Vydavateľstvo Opus stratilo na význame a jeho úlohu prevzali prioritne slovenské pobočky najväčších svetových vydavateľstiev, resp. ich pražských zastúpení. K hviezdam 80. rokov pribudli zástupcovia novej generácie, ktorá už profesijne nezažila socialistické obmedzenia a vo svojej tvorbe prirodzene nadviazala na svojich generačných predchodcov.
Slovensko v 90. rokoch zaznamenalo aj dve mohutné módne vlny. Kým tá eurodanceová, reprezentovaná predovšetkým menami ako Maduar, MC Erik & Barbara či Lobby, nakrátko ovládla domácu scénu, ale pomerne rýchlo „odplynula“, retronostalgický formát Repete Ivana Krajíčka vo forme televíznej „hitparády pre starších a pokročilých“ vrátil na takmer celú dekádu do hry generáciu 70. a 80. rokov a vytvoril aj nové (Robo Kazík, Jadranka).
Dôležité mená:
Skladatelia: Jaro Filip
Textári: Peter Uličný, Daniel Hevier, Vlado Krausz, Jozef Urban
Interpreti: Pavol Habera, Richard Müller, Hex, Gladiator, Made II Mate, IMT Smile, No Name, Jana Kirschner, Polemic, Iné kafe, Slobodná Európa
Talentové súťaže, nové technológie, nástup hip-hopu
Nové technológie, internet (predovšetkým YouTube) a iPod, zmenili systém šírenia populárnej hudby. Úloha vydavateľstiev sa z aktívnej edičnej činnosti postupne premenila na servisno-distribučnú, rádiá a (hudobné) televízie nahradil internet.
Súčasne začalo vznikať viacero nezávislých značiek, ktoré podľa vzoru svojich britských predchodcov z 80. a 90. rokov začali okolo seba združovať interpretov mimo prevládajúceho pop-rockového modelu. Najvýraznejšie sa v tomto smere vyprofilovalo vydavateľstvo Slnko Records.
Spolu s týmito zmenami sa popri kontinuálne rozvíjajúcej pop-rockovej podobe slovenskej populárnej hudby začal masívne presadzovať aj hip-hop. Žáner, ktorý vedome odmietol „promo sprostredkovateľskú“ úlohu rádia a televízie a vďaka necenzurovanému slovníku sa preorientoval výlučne na internet a živé vystúpenia.
Postupne sa hip-hop začína čoraz viac včleňovať aj do hlavného pesničkového prúdu definovaného „nenávideným“ termínom mainstream. S príchodom televíznych talentových súťaží (predovšetkým Superstar) prišla aj nová generácia interpretov, pre ktorých bolo účinkovanie v nich odrazovým mostíkom k vlastnej kariére.
Dôležité mená:
Skladatelia/producenti: Creative Music House (Kachút, Graus, Zubák), Peter Pann, Tomi Popovič
Interpreti: Horkýže slíže, Desmod, Misha, Zuzana Smatanová, Tina, Dara Rolins, Korben Dallas, Lavagance, Para, Kontrafakt, Rytmus, Majk Spirit, Kali, Separ, Kristína, Mária Čírová, Peter Cmorik, Celeste Buckingham, Emma Drobná, Adam Ďurica
A na záver jedno poznanie. Základom populárnej hudby (a nielen tej slovenskej) bola, je aj bude pesnička, ktorú si dokážu spievať aj generácie, ktoré v čase jej vzniku neboli na svete.
Od mladosti je ako hudobný redaktor, moderátor a producent spájaný s hudbou. Pôsobil vo viacerých hudobných vydavateľstvách, slovenských rádiách aj ako hovorca Slovenského futbalového zväzu či PR manažér Art Film Festu. Sú mu blízke rebríčky rôzneho druhu, v súčasnosti ich zostavuje aj pre hudobnú reláciu Chart Show.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
