Powered by O2
Dobré dáta

10 slovenských divadiel, v ktorých hviezdia slovenskí seriáloví herci

Hrať postavičky v televíznych seriáloch nie je vrchol ich hereckého umenia. Oveľa viac si výkony známych slovenských hercov vychutnáte v divadle.

3. 4. 2017; Autor: Sóda, Foto: Laurinc Studio

Dedinskí opilci, afektované paničky či zúfalé matky. Súčasných slovenských hercov poznáme najmä vďaka televíznym seriálom a zábavným šou, väčšina z nich však to najlepšie, čo vie, predvádza v divadle.

Je preto čas vstať z gauča a pozrieť si ich herecké umenie naživo a v plnej paráde. Pripravili sme pre vás zoznam predstavení z divadiel po celom Slovensku, kde účinkujú herci a herečky, ktorých poznáte z televízie.

Ján Koleník – Slovenské národné divadlo v Bratislave

Ján Koleník je momentálne jedným z najvychytenejších seriálových hercov. Preslávila ho postava Masláka v Paneláku, účinkoval tiež v kriminálnom seriáli Za sklom, v rodinných seriáloch ZOO a Divoké kone. Je tiež hlavnou postavou aktuálnej historickej detektívky 1890.

Od roku 2004 má trvalý angažmán v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Držiteľa viacerých divadelných ocenení si môžete pozrieť ako baču Ondreja v slovenskej klasike Bačova žena. V dráme účinkuje po boku ďalších známych hercov – Alexandra Bártu, Diany Mórovej, Kamily Magálovej či Márie Kráľovičovej.

Lukáš Latinák – Divadlo Astorka v Bratislave

Latinák Slovákom utkvel najmä ako policajt Hurka z komediálneho seriálu Profesionáli. Za sebou má aj účinkovanie v mnohých ďalších obľúbených seriáloch – Panelák, Keby bolo keby alebo Horúca krv. V prvom rade je však vynikajúcim divadelným hercom.

Spolu s ďalšími z partie „chalaňov“ (Marián Miezga, Róbert Jakab a Juraj Kemka) účinkuje v divadle Astorka Korzo ’90 v groteske Na koho to slovo padne. Na hre sa zasmejete určite ešte viac než na ktoromkoľvek televíznom sitkome.

Splň výzvu Táne Pauhofovej a získaj dáta zadarmo. Viac info

Zuzana Šebová – La Komika

V novom divadle známeho režiséra Karola Vosátka La Komika pravidelne účinkuje Zuzana Šebová. V televízii známa z dvojice Cuky a Luky alebo ako krčmárka Tereza z Hornej Dolnej.

V La Komike ju môžete vidieť v komédii Modelky II, ktorá je pokračovaním mimoriadne úspešnej hry Modelky. V divadle okrem Šebovej pôsobí aj Slávka Halčáková, Michaela Čobejová alebo Štefan Martinovič.

Barbora Švidraňová – Mestské divadlo Žilina

Zlatokopku Karin Kučerovú hrá v Búrlivom víne, účinkovala aj v komediálnom seriáli Atletiko Cvernofka či kriminálke Mesto tieňov. Divákom je známa aj vďaka účinkovaniu v zábavnej šou Tvoja tvár znie povedome.

Absolventku muzikálového herectva VŠMU môžete vidieť spievať a hrať ako Noru v hudobnej inscenácii Hana (Hommage a Hegerová). Hra je poctou speváčke Hane Hegerovej, ktorá začínala svoju profesionálnu dráhu v 50. rokoch minulého storočia práve na doskách žilinského divadla.

Gabriela Marcinková-Mihalčínová – Prešovské národné divadlo

Drzá sestrička Miroslava Donutila v seriáli Doktor Martin alebo týraná Linda z Tajných životov účinkuje v Prešovskom národnom divadle, nezávislom profesionálnom divadle fungujúcom od roku 2013, ktoré je držiteľom Ceny Stana Radiča ako Objav roka na festivale Kremnické gagy.

V pôvodnej slovenskej inscenácii Deň keď zomrel Gott hrá v Prešove aj po boku Petra Brajerčíka alias Lacka z Hornej Dolnej.

Kristína Turjanová – Divadlo Andreja Bagara v Nitre

Diváci ju poznajú z Ordinácie v ružovej záhrade, Paneláku, no najmä ako majiteľku nemocnice Ritu z Búrlivého vína. Milovníkom divadla je však známa aj ako divadelná herečka. Hosťuje na Novej scéne či v Divadle Astorka. Stále angažmán má v divadle Andreja Bagara v Nitre, kde hrá už od svojich 15 rokov.

Do konca apríla ju máte šancu vidieť v hlavnej úlohe drámy Gazdiná roba. Okrem nej v hre účinkujú aj ďalšie známe televízne herečky – Eva Pavlíková a Daniela Kuffelová. V nitrianskom divadle pôsobí tiež herec Martin Nahálka, ktorý je momentálne známy úlohou žandára v historickom seriáli 1890.

Alena Ďuránová – Štátne divadlo Košice

Alena Ďuránová je známa vďaka účinkovaniu v seriáloch Búrlivé víno, Divoké kone či ZOO. Objavila sa aj v kriminálnom seriáli Za sklom či sitkome Sekerovci. Od roku 2000 pôsobí v Štátnom divadle Košice.

Držiteľku divadelnej ceny Dosky 2000 v kategórii Objav roka v súčasnosti môžete vidieť v niekoľkých predstaveniach košického divadla. Hlavnú postavu Amber hrá v ocenenom predstavení Moje baby od írskej autorky Elaine Murphy.

Jana Oľhová – Slovenské komorné divadlo Martin

Jana Oľhová pravidelne účinkuje v slovenských filmoch aj seriáloch. Na televíznych obrazovkách sa objavila napríklad v Búrlivom víne, komediálnych seriáloch Zita na krku, Profesionáli alebo v kedysi populárnej Ordinácii v ružovej záhrade. Ženskú väzenkyňu stvárnila v seriáli Odsúdené.

Od roku 1988 je členkou súboru Slovenského komorného divadla v Martine. Aktuálne ju môžete vidieť v dramatizácii knihy držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič. Dráma Vojna nemá ženskú tvár je zložená z autentických výpovedí žien, ktoré sa aktívne zapojili do bojov počas druhej svetovej vojny, v Martine ju hrajú od začiatku januára.

Vladimír Jedľovský – Divadlo Jána Palárika v Trnave

Účinkuje najmä v seriáloch verejnoprávnej televízie. Aktuálne v Tajných životoch, predtým si zahral v seriáli Kolonáda či Mesto tieňov. Jeho hlas sa všetkým spája s postavou Dr. Housa. Jeho domovským divadlom je Divadlo Jána Palárika v Trnave.

Ak máte chuť na slovenskú klasiku, určite do Trnavy zájdite na Ťapákovcov od Boženy Slančíkovej Timravy. Jedľovský v komédii o lenivej rodine hrá postavu rechtora, jeho manželku zas známa herečka Tatiana Kulíšková.

Michal Kubovčík – Radošinské naivné divadlo

Policajt z Hornej Dolnej, ale aj množstvo komických postáv zo zábavnej šou Kredenc, to je Michal Kubovčík. Absolvent bratislavskej VŠMU pôsobil v divadle Ludus, Divadle Andreja Bagara v Nitre či v Túlavom divadle.

V súčasnosti je členom Radošinského naivného divadla a účinkuje vo viacerých aktuálnych predstaveniach. Napríklad v horkej komédii Stanislava Štepku s názvom To nemá chybu. Divadlo so svojimi predstaveniami cestuje po celom Slovensku, preto máte šancu vidieť Kubovčíka a spol. aj v blízkosti svojho bydliska.

Všetky dobré slovenské divadelné predstavenia sa do zoznamu nezmestia, vy ich však môžete začať objavovať sami. Vyrazte si za živou kultúrou do divadla alebo na koncert, určite to bude príjemná zmena.

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac