10 skvelých slovenských umelcov, ktorí nám robia v zahraničí dobré meno

Aj na Slovensku máme hudobníkov, ktorí patria k svetovej špičke.

Zbierajú prestížne ocenenia, chvália ich svetové média, koncertujú po celom svete a ich hudbu používajú v najslávnejších hollywoodskych filmoch. Vybrali sme niekoľko príkladov slovenských hudobníkov, vďaka ktorým svet vie, kde na mape hľadať Slovensko.

Sendreiovci

Hans Zimmer, jeden z najlepších skladateľov filmovej hudby na svete, precestoval celú Európu, aby do filmu Sherlock Holmes našiel tu pravú rómsku hudbu.

Zimmera možno nepoznáte po mene, no jeho hudbu ste počuli už v mnohých filmoch. Oscarový skladateľ zložil hudbu napríklad k Pirátom z Karibiku, Gladiátorovi, Leviemu kráľovi, trilógii o Temnom rytierovi, Interstellaru, Počiatku, či k Poslednému samurajovi.

Nakoniec mu pri hľadaní do oka padla kokavská kapela Sendreiovci. Z ich hudby bol nadšený natoľko, že za nimi osobne pricestoval na Slovensko a po zoznámení ich pozval na nahrávanie soundtracku.

Sendreiovci vystúpili aj na premiére filmu v Londýne pred hviezdami ako Robert Downey Jr., Jude Law či Noomi Rapace.

Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK)

Profesionálne hudobné teleso SĽUK má za sebou takmer 70 rokov existencie a za tú dobu prezentovalo tradičné slovenské ľudové umenie vo viac ako 60 krajinách sveta na tisíckach predstavení pred miliónmi divákov.

Na jeho úspechoch sa podieľalo množstvo významných umelcov ako Juraj Kubánka, Alexander Moyzes, Ján Cikker či Eugen Suchoň. Celá tvorba SĽUKu je však kolektívnou spoluprácou množstva profesionálov, od tanečníkov cez choreografov, skladateľov a výtvarníkov až po odborných pracovníkov z oblasti folkloristiky či pedagógov. Výsledné dielo je už dnes natrvalo zapísané do európskeho kultúrneho dedičstva.

Štefan Kocán

Rodák z Dolného Dubového pri Trnave patrí k špičke medzi opernými basovými interpretmi. Vystupoval v najprestížnejších operných sálach sveta, na pódiach milánskej La Scaly, londýnskom Royal Opera House či newyorskej Metropolitnej opery, kde debutoval v úlohe Kráľa vo Verdiho Aide.

Odvtedy tu vystupuje pravidelne ako Sparafucile v Rigolettovi, Ferrando v Trabadúrovi, Ramfis v Aide či Veľký Inkvizítor v Don Carlosovi. V SND ho môžete vidieť v úlohe Komtúra v Mozartovej opere Don Giovanni.

Cluster ensemble

Keď slovenská kapela Cluster ensemble na koncerte v Košiciach interpretovala hudbu jedného z najznámejších svetových skladateľov, Philipa Glassa, jej autor sedel priamo v hľadisku. Po jej vypočutí bol natoľko nadšený, že šestici slovenských hudobníkov rovno ponúkol nahratie skladby vo vlastnom vydavateľstve.

Album si získal pochvalné recenzie po celom svete, napríklad britský denník Guardian mu udelil štyri hviezdičky z piatich.

Adriana Kučerová

Jedna z najúspešnejších slovenských sopranistiek. Študovala na VŠMU v Bratislave a Národnom konzervatóriu v Lyone. Spomedzi množstva ocenení, ktoré získala, patrí medzi najvýznamnejšie 1. miesto spolu s ďalšími tromi cenami na prestížnej opernej súťaži Hansa Gabora vo viedenskom Belvedere z roku 2005.

Vystupovala na javiskách vo Viedni, v Paríži, Ravenne, Mníchove, Varšave, na prestížnom Salzburskom festivale i v slávnej milánskej La Scale. V SND zosobňuje úlohu Paminny v Mozartovej Čarovnej flaute a postavu Rosiny v opere Barbier zo Sevilly od Giaacchina Rossiniho.

The Ills

Slovenská kapela The Ills je výnimočným zjavom nielen na slovenskej hudobnej scéne. Hrajú shoegaze a post rock, preslávili sa hlavne v zahraničí a za zrelú kapelu v tomto žánri ich považujú aj svetové médiá.

S výbornými ohlasmi sa predstavila ako prvá slovenská kapela na islandskom festivale Iceland Airwaves a na významných “showcase” festivaloch Eurosonic a Ment, kde sa kapely prezentujú pred dôležitými profesionálmi z brandže. K špičke žánru ich prirovnal Vic Galloway, redaktor BBC, pochvalne sa o nich vyjadrili v magazíne Clash či rádiu NPR.

Lúčnica

Lúčnica funguje už od roku 1948 a v súbore sa počas takmer 70-ročnej existencie vystriedalo už viac ako 2000 ľudí, ktorí krajinu reprezentovali vo vyše 60 štátoch Európy, Ázie, Afriky, Ameriky a Austrálie.

Tanečníci, a najmä nádherné tanečnice z Lúčnice, vystupovali aj pred kráľovnou Alžbetou II. či na chýrnom newyorskom Broadwayi. Vtedy o nich písali aj v New York Times ako o jednotke medzi európskymi súbormi. Skrátka, ešte dlho bude platiť veta, že každý chce tanečnice z Lúčnice.

Celeste Buckingham

Finalistka druhej série Česko Slovenskej Superstar americko-švajčiarskeho pôvodu zožala v zahraničí viacero úspechov. V roku 2013 bola nominovaná na objav roka v hudobných cenách Radio Disney Music Awards v USA.

S pesničkou Crushin‘ My Fairytale sa dostala do prestížneho rebríčku magazínu Billboard medzi hviezdy ako Justin Bieber, Selena Gomez či Rihanna. Jej klip hrali na MTV a jednu z jej piesní použili aj do filmu Gods of Egypt.

Laco Déczi

Najznámejší džezový trúbkár pochádza zo Slovenska. V roku 1985 emigroval do USA, kde sa mu podarilo presadiť na džezovej scéne a vystupovať s mnohými džezovými osobnosťami ako Elvin Jones, Bill Watrous, Junior Cook, Dave Weckl či Sonny Costanzo.

Dalibor Karvay

Dalibor Karvay už od detstva disponoval mimoriadnym talentom na hudbu. Na husle začal hrať už ako trojročný, ako osemročný mal verejný koncert so Slovenskou filharmóniou a odvtedy zbiera jeden úspech za druhým.

Hral pre princa Charlesa aj pre pápeža Jána Pavla II. S významnými svetovými dirigentmi a s renomovanými orchestrami vystupoval na pódiách po celej Európe, v Ázii, Južnej a Severnej Amerike.

Všetci skvelí umelci sa nám do zoznamu nezmestia, vy ich však môžete začať objavovať sami. Vyrazte si za živou kultúrou do divadla alebo na koncert.

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac