Na Slovensku nájdeme stovky miest, ktorých sláva a lesk sa skrýva pod prepadnutými stropmi a vrstvami prachu. V niektorých prípadoch by stačilo málo a schátrané budovy či zanedbané verejné priestory by sa mohli premeniť na miesta, kde to žije.

Toto je len zopár príkladov krásnych budov, ktoré by si zaslúžili nielen náš obdiv a záujem, ale aj investíciu a ruku architekta:

Trnavský cukrovar

Hoci sme v posledných rokoch svedkami rekonštrukcií bývalých industriálnych priestorov na živé kultúrne centrá, neplatí to pre bývalú pýchu Trnavy – miestny cukrovar s dominantným vysokým komínom.

Kedysi bol najväčším cukrovarom v celom Rakúsku-Uhorsku. Postavili ho koncom 19. storočia a jeho výstavba zamestnala až 500 ľudí. V roku 1899 takmer celý zhorel, následne prešiel rekonštrukciou a pomaly sa rozširoval. Dokonca v ňom bola zriadená aj prvá súkromná telefónna prípojka v rámci celej Trnavy.

Cukrovar fungoval do roku 2005, v tomto roku sa niektoré jeho časti stali národnými kultúrnymi pamiatkami. V rozsiahlom komplexe dnes sídlia sklady firiem. S jeho podobou sa však nič nerobí.

Liečebný dom Machnáč

Liečebný dom Machnáč v kúpeľnom meste Trenčianske Teplice bol kedysi nádhernou funkcionalistickou stavbou. Postavili ho v 30. rokoch 20. storočia pre Pojišťovnu soukromých úředníku v Prahe.

Autorom je známy český architekt Jaromír Krejcar. V čase svojho vzniku bol Machnáč jednou z najdrahších stavieb v Československu. V minulosti sa na bielej fasáde sa vynímali modré rámy okien a červené zábradlia balkónov. V roku 1996 sa stal národnou kultúrnou pamiatkou, no o päť rokov neskôr ho zatvorili.

Výnimočná stavba s veľkorysým interiérom a terasou na streche už žiaľ nie je ozdobou kúpeľného mesta a jej zašlý lesk už obdivujú iba architektonickí nadšenci.

Pamätník SNP v Krpáčove

Pamätníkov hrdinom druhej svetovej vojny či SNP máme po Slovensku mnoho, väčšinou ich však nájdeme v centrách miest. Pamätník SNP v Krpáčove (okr. Brezno) je však iný, lebo sa rozprestiera uprostred lesa, na mieste, kde sa v októbri 1944 stiahla brigáda po bránení Banskej Bystrice.

Z veľkolepého diela akademického sochára Jaroslava Kubičku vybudovaného v roku 1976 je však pomaly rozpadávajúca sa ruina. Obec nemá peniaze na rekonštrukciu a ani štát neinicioval opravu tejto národnej kultúrnej pamiatky.

Ludwigov mlyn v Bratislave

Hoci v Bratislave rastú nové bytovky a business centrá ako huby po daždi, na mnohé významné architektonické pamiatky sa zabúda. Takým miestom je aj Ludwigov mlyn v blízkosti Trnavského mýta.

Mlyn nesie meno obchodníka so sviňami Gottfrieda Ludwiga, ktorý prišiel do Bratislavy v roku 1850. V meste choval prasatá, aby ich mal čím kŕmiť, kúpil starý mlyn, v ktorom pripravoval potravu pre zvieratá a tiež mlel obilie pre zákazníkov.

Mlyn prebudoval a v roku 1880 sa stal prvým bratislavským parným mlynom s trvalým elektrickým osvetlením. Energiu preň mu vyrábalo vlastné dynamo.

Ludwigov mlyn s areálom dnes patrí medzi technické stavby zaradené v zozname pamätihodností mesta Bratislava. Mlyn poznačil požiar aj bombardovanie počas druhej svetovej vojny a zachovala sa z neho len časť.