Krása šperkov ju očarila už v ranom detstve a svojej vášne sa nevzdala ani v dospelosti. V šperkoch Petry Toth ožíva tradícia a symbolika slovenského folklóru v modernej podobe. Porozprávali sme sa s ňou o jej inšpirácii, vnímaní folklóru, ale aj budovaní úspešnej značky v odvetví, kde je veľká konkurencia zahraničných mien.

Bol to vraj jej osud. Petru Toth lákali šperky už odmalička. Profesionálne sa im však začala venovať až po skončení strednej školy a vybudovala úspešnú značku šperkov, ktoré nosia mnohé známe osobnosti a klientky z celého sveta.

Jej súčasná tvorba sa vyznačuje tým, že vychádza zo slovenského folklóru. Ten ju začal inšpirovať najmä po tom, ako sa presťahovala s manželom z Bratislavy na vidiek. „Kúpili sme si starý vidiecky 100 ročný dom s vinohradom, začala som študovať našu ľudovú kultúru a zbierať fotografie krojov, z ktorých sa inšpirujem pri tvorbe šperkov. Naučili sme sa vyrábať vlastné víno a žiť viac spätí s prírodou a našimi koreňmi,” vysvetľuje Petra, čo ju priviedlo k jej inšpirácii. Odvtedy prešlo takmer 10 rokov.

Nevyčerpateľný zdroj inšpirácie

Keď človek vychádza z folklóru, je veľmi ľahké skĺznuť k akejsi prvoplánovosti a naivite. Petra však svoje šperky vyrába tak, aby boli súčasné a moderné. „Sama módu obdivujem a chcem, aby boli moje šperky nositeľné pre rôzne príležitosti, k súčasným šatám a na každú príležitosť,” hovorí.

S folklórom si väčšina z nás spája najmä hudbu a tanec. Avšak, ako inšpirácia pre šperky má aj jeho vizuálna časť čo ponúknuť – kroje, výšivky, maľby, ale aj nábytok. „S obdivom študujem ornamenty na krojoch a hneď si vizualizujem, ako by sa dali pretransformovať do šperkov,” dodáva.

Keď sme sa Petry pýtali, čo považuje za kvalitný šperk, odpovedala takto: „Určite od neho očakávam kvalitu, originalitu, a aby bol zároveň nositeľný. Presne toho sa držím aj pri svojej tvorbe. „Nie som zástanca umeleckej tvorby, ktorá je určená len do galérií, šperky musia ožívať na ich nositeľkách,” vysvetľuje.

Materiálovo nie je nejako vyhranená, primárne však používa kov, ktorý podľa jej slov dodáva šperkom nádych luxusu. Medzi jej obľúbené patrí mosadz a oceľ, ktorú potom galvanizuje. Pri svojej najnovšej kolekcii šperkov Mileva použila galvanizáciu ružovým zlatom. „V každej kolekcii používam nové materiály a vždy sa snažím posúvať a inovovať či už po technologickej alebo výtvarnej stránke,” dodáva.

Zaujímavé je, že aj keď sú Petrine šperky medzi ženami obľúbené, nezameriava sa na rôzne cieľové skupiny. Vyrába ich totiž pre seba. „Všetky svoje šperky aj sama nosím, som svojou cieľovkou, s ktorou sa stotožňujú ženy okolo tridsiatky, sú sebavedomé, rozhodné a vedia hľadať dobré veci.”

Vo svojej tvorbe si prešla viacerými fázami, no folklór ju chytil najviac, pretože sa s ním dá neustále pracovať, o čom svedčí aj to, že už ma rozpracovaných päť ďalších kolekcií s touto tematikou. „Štúdium našich krojov je pre mňa nevyčerpateľná studnica inšpirácie. Akonáhle začnete kroj rozoberať na fragmenty, zistíte, že je v ňom nekonečné množstvo námetov,” hovorí Petra o svojej inšpirácii.

V poslednej kolekcii vychádzala napríklad z čatajskej výšivky, konkrétne z obrusov, ktorých výšivka je podľa jej slov naozaj unikátna, či už svojou farebnosťou, alebo technikou vyšívania. „Nie každá výšivka sa dá pretransformovať do šperkov, čatajský ornament je výnimočný vizuálnym prevedením a ideálne mi zapadal do témy, ktorú som chcela vyjadriť. Tou témou bola láska a materstvo,” dopĺňa.

Pestrosti folklóru Petra pripisuje aj momentálny nárast jeho popularity. Jeho vplyvy vidieť v rôznych oblastiach – v gastronómii, móde, dizajne, dokonca dnes beží v televízii folklórna talentová súťaž. „No keď som pred 10 rokmi začínala, veľa ľudí ma od tejto témy odhováralo. Mysleli si, že je to archaické, nemoderné, akoby z múzea,” spomína Petra.

Bez marketingu to nejde

Výroba šperkov však nie je len o námetoch a inšpirácií, ale z veľkej časti aj o propagácii svojej značky. Petra má na trhu už stabilné meno, no v začiatkoch to vôbec nebýva jednoduché.

„Keď sme zhruba 10 až 12 rokov dozadu chodili ponúkať naše výrobky obchodníkom, hovorili nám, že sú to síce krásne, ale chcú len svetové značky,” spomína. Napriek tomu to nevzdala, a našla si vlastnú cestu ako preraziť. Svoje prvé šperky predávala cez vlastný internetový predaj.

Na druhej strane, ani na internetových portáloch, cez ktoré sa dnes dajú predávať ručne robené veci, to nie je o nič jednoduchšie. „Medzi konkurenciou, ktorá tam je, je ťažké preraziť a vyniknúť,” hovorí. Avšak, aktuálne trendy podľa nej začínajú malým výrobcom hrať do kariet, keďže slovenské dizajnové produkty sú čoraz žiadanejšie.

Nestačí sa však zviditeľniť jednorazovým úspechom, ale na svojej značke treba neustále pracovať. „Keď sa mi niečo podarí, nikdy sa z toho neteším viac ako 10 sekúnd a vždy k tomu zodpovedne pristupujem s otázkou, čo môžem zlepšiť a na čom môžem pracovať,” prezrádza.

Aj keď je šperkárka, samotná výroba jej zaberá zhruba pätinu pracovného času. Zvyšok pracovnej doby venuje marketingu. „Po vytvorení kolekcie, ktorej výroba trvá približne trištvrte roka sa venujem len predaju, prezentácii a marketingu“ hovorí.

Kým vznikne kolekcia šperkov, sú to hodiny kreslenia za stolom. Nápady prichádzajú, ale často aj končia v koši. Niekedy tento osud stretne aj hotové výrobky. „Stane sa napríklad, že keď zhmotníne svoju ideu do materiálu, zrazu zistíme, že v kove, a s tým množstvom kryštálov, sú náušnice príliš ťažké,” vysvetľuje.

Kým sa kolekcia dokončí, všetky šperky musia prejsť záverečným sitom, aby všetko ladilo, ako má. „Niektoré kusy sa nakoniec do celej kompozície kolekcie nehodia, takže sa buď presunú na neskôr, alebo sa úplne vypustia,” dodáva. K týmto návrhom sa neskôr vracia a zaraďuje ich do ďalších kolekcií.

Na otázku, aký cieľ si dala do budúcnosti so záhadným úsmevom odpovedá: „Mám pravidlo, že o svojich cieľoch dopredu nikdy nehovorím, som v tomto veľmi poverčivá“.