Gemer je nádherná a autentická krajina, kde sa stretáva stredné Slovensko s východným. Jej časťou sú aj tri doliny rozbiehajúce sa z Plešivca. Vyhĺbené sú riekami Slaná, Štítnik a Muráň a na ich dnách ležia železničné trate postavené ešte v časoch monarchie, aby sa horniny vyťažené z miestnych baní a drevo vyťažené z miestnych lesov dostali k svojim dobovým zákazníkom. Osobné vlaky po týchto koľajniciach nejazdia už takmer pätnásť rokov, cesta po nich však môže byť základom vášho itineráru.
Krajina Gemera je odlišná kvôli svojmu krasovému pôvodu. Takmer kolmé steny sú ukončené rovnými a mierne zvlnenými planinami. Na ich krajoch stojíte v úrovni mrakov, ktoré plávajú cez doliny. Takmer stredomorská fauna a flóra, tvárna hornina prederavená ako ementál a Revúca, Jelšava, Štítnik, Nižná Slaná, Dobšiná a mnoho ďalších miestopisov.
Prvá trať vedúca až do Dobšinej, je z roku 1874 a pôvodne viedla až z Plešivca. Cestou miniete zaniknutú dedinu Gombasek, ktorú pripomína lom rovnakého mena, pred Rožňavou ešte stihnete Brzotínske skaly. Až od Rožňavy sa v neskoršom období začínala lokálna trať, ktorá prechádzala stanicami v rožňavskom katastri – mesto, predmestie a Nadabula.
Nasledujúca zastávka Betliar je plná stavieb a atribútov významného uhorského rodu Andrássy. Ale možno ste neprišli blúdiť trestuhodne krásnou, možno ste v dejepise a histórii boli premiantom a na Gemer vás ťahá priemyselné dedičstvo.
Priemyselné dedičstvo Gemera
Huta Etelka, kino Baník, areál závodu Siderit a celá banská kolónia sú neďaleko Nižnej Slanej. V dedine nájdete osobné banské múzeum pána Vandrášika v niekdajšej obecnej škole. Celý čas sa točíte okolo rieky Slaná, alebo Sajó, vyššie po jej toku je Gočovo a Vlachovo s ďalším kaštieľom rodu Andrássy.
Dobšiná je celkom veľká konečná, s vodnou nádržou rovnakého mena na juhu a s vodnou nádržou Palcmanská maša (alebo aj Dedinky) na severe, ale až po zdolaní Dobšinského kopca.
Vošli ste do vesmíru plného nezameniteľných miest. Gemer je dlhodobo zanedbávaným regiónom, ktorého sužuje ekonomická a v mnohých miestach aj mobilitná segregácia. Návštevník z veľkého mesta prvoplánovo cíti iný čas, ale oveľa viac by mal cítiť pokoru.
Pokoru k ľuďom, ktorí žijú častokrát v nepredstaviteľnom existenčnom tlaku. Preto okamžite na mieste miňte vaše zdroje na vstupné, spomienkové predmety a literatúru, v potravinách, reštauráciách a krčmách. A najmä hovorte s miestnymi.
Naspäť v Plešivci
Druhá trať sa začne odvíjať úzkou dolinou a aj keď po Štítnik miniete Paškovú a Kunovu Teplicu, vyplatí sa vám zastaviť v oboch. Najmä druhú dedinu v poradí symbolizuje obrovský biely komín s panelákom a futbalovo-športový areál prvoligových rozmerov.
Štítnik je historickým centrom s adekvátnymi pamiatkami a neadekvátnou starostlivosťou o ne. Niekdajší vodný hrad má dnes vysušené bariny a o nový život v ňom sa starajú ľudia z organizácie Concordia, medzi ktorých patrí aj hrdý pokračovateľ tradícií miestnych kováčskych cechov Dušan Klimo.
Štítnik je zároveň aj cestnou križovatkou, z ktorej sa dostanete na obe vedľajšie železničné trate skratkami cez kopce. Tú východnú, ktorá cez Honce, Rakovnicu, Rožnavské Bystré a Rudnú ústi do stanice Rožňava mesto si budete chcieť vziať domov a tú západnú, ktorá vedie okolo Ochtinskej aragonitovej jaskyne až do Jelšavy, tiež.
Na priecestí a rázcestí uvidíte Roštár len z diaľky, koľajnice vás okolo starej pálenice zavedú cez Ochtinú a Rochovce až do Slavošoviec. Obrázok troch zvonov si pamätáte zo všetkých školských zošitov a boli pre vás v minulosti vyrobené v miestnych tlačiarňach.
Stará pôvodná továreň, založená pred dvesto rokmi, už nestojí, ale zostala po nej vodná nádrž a umelý vodopád. Pán Sajenko, niekdajší riaditeľ Slavošovskej základnej školy sa dnes stará o rodný dom Pavla Emanuela Dobšinského. Odkazy na jeho rozprávky sú rozprestrené po celej dedine. Či už v podobe autobusových zastávok alebo malého parku pred Slavošovským tunelom, špecifickým technickým dielom.
V čase druhej svetovej vojny, keď po Mníchovskej dohode južná časť Slovenska pripadla Maďarsku, vznikol plán prepojiť existujúce slovenské mestá traťou, ktorú dnes voláme Gemerské spojky. Malo ísť o sústavu tunelov a viaduktov spájajúcich Slavošovce s Jelšavou a Lubeníkom a potom Revúcu s Tisovcom.
Plán sa začal realizovať a časti jeho diel boli pred koncom vojny dostavané. Povojnové udalosti vrátili obsadené časti vtedajšiemu Československu a rozostavaná trať stratila svoj zmysel. Slavošovský tunel, alebo tunel pod Homôlkou má 2 400 metrov, za ním, na druhej strane kopca nasleduje Koprášsky tunel, ktorý sa takmer rovno napája na viadukt za dedinou Magnezitovce. To je však už strana poslednej doliny, do ktorej sa dostanete opäť z Plešivca.
Mamutie závody a umelé kopce
Najzápadnejšia trať z pohľadu Východného pobrežia je aj najdlhšia. Ponad Gemerskú Hôrku a zákrutou do Hucína sa dostanete do novej krajiny, ktorá je od prvých dvoch dolín viditeľne odlišná, obzor sa začína zmenšovať a krajina predlžovať.
Gemerský Milhosť a Jelšavská Teplica sú zastávky v spojenej dedine Gemerské Teplice. V jednej z nich obajvíte opustený kostol a keď sa vyberiete do neďalekých Šivetíc, nájdete ďalší, spolu s neskororománskymi stavbami.
Čaká vás Jelšava a Lubeník. Mestá mamutích závodov, ktoré za necelé storočie existencie zmenili krajinu. Umelé kopce a drobné pohoria navŕšené zo spracovanej rudy schovávajú cestu do spomínaných Magenzitoviec.
Nasledujúca Revúca je mimo Rožňavy najväčším mestom ležiacim na týchto troch tratiach. Od Jelšavy ju oddeľuje vodná nádrž v Revúckej Lehote a Mokrá Lúka a od Muráňa, konečnej stanice, dedina Muránska Dlhá Lúka.
Muránska planina je už samostatný svet, tak ako je Gemer pre tieto samostatné svety samostatným vesmírom.
Michal Hudák: Pochváľte sa, čo je pekné vo vašom meste
Ste hrdý na svoje mesto? Nahrajte fotku miesta spolu s komentárom na stránku dobredata.o2.sk a pravého lokálpatriota odmeníme voľnými dátami navyše.