Od čias neskorého stredoveku sa v Európe vojenské konflikty odohrávali takmer nepretržite. Neskôr síce celoeurópsky mier ľudia poznali, nestihli si však naň nikdy poriadne zvyknúť – každá generácia, žiaľ, poznala vojnu.

Nepretržité obdobie mieru v Európe je výsledkom spoločného úsilia. Odkazuje na desaťročia mravenčej práce ľudí, ktorí prispeli svojou prácou nielen k lepšiemu životu Európanov, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právo voľne cestovať či pracovať v celej EÚ, ale aj k väčšej spravodlivosti a bezpečnosti na území EÚ.

Nestalo sa tak však zo dňa na deň. Pozrite sa, aké míľniky EÚ zaznamenala, aby sa dostala do súčasnej podoby a aby nám umožnila využívať výhody, ktoré dnes ponúka.

1950 – Francúzi navrhli Európske spoločenstvo uhlia a ocele

Prvým krokom, ktorý viedol k integrácii EÚ, bola Schumanova deklarácia. Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman vo svojom prejave navrhol založenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Tento prejav sa odohral 9. mája v roku 1950, a na jeho základe tento deň oslavujeme ako Deň Európy.

1952 – Založenie ESUO znamenala koniec rivality

Kto v minulosti kontroloval výrobu uhlia a ocele, ten bol schopný viesť vojnu. Preto sa niekdajší úhlavní nepriatelia dohodli, že sa budú o spoločnú produkciu týchto surovín deliť.

Práve spolupráca namiesto rivality v týchto odvetviach viedla k tomu, že zjednotená Európa sa začala uberať cestou mieru.

Zakladajúcimi štátmi Európskeho spoločenstva boli Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko, ktoré medzi sebou podpísali takzvanú Parížsku zmluvu. Jej cieľom bolo zabezpečiť diplomatickú, a tým pádom aj hospodársku stabilitu v západnej Európe po druhej svetovej vojne, čo umožnilo krajinám zamerať sa na rast zamestnanosti a prosperity.

1957 – Vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS)

Podpisom takzvaných Rímskych zmlúv už spomínaných 6 zakladajúcich členov založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európa sa otvorila myšlienke budovania colnej únie. Začali sa vytvárať podmienky pre voľný pohyb tovarov, práce, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi.

Rímske zmluvy znamenali začiatok spolupráce aj v iných oblastiach ako uhlie a oceľ. Pribudlo poľnohospodárstvo, doprava, vznikol Európsky sociálny fond a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom).

Touto zmluvou sa odštartoval skutočný proces európskej integrácie, vďaka ktorej si dnes môžeme hľadať prácu kdekoľvek a dovážať takmer čokoľvek z ktorejkoľvek krajiny patriacej do EÚ.

1968 – Európa bez cla

Clá medzi členskými štátmi prestali existovať. Vďaka tomu sa z EÚ neskôr mohol stať najväčší obchodný blok na svete.

Dnes každú minútu do EÚ vojde 4 200 ton tovarov. Jednotný colný systém zjednodušuje pohyb v rámci Európy, zamedzuje pohybu nebezpečných tovarov či bojuje proti aktivitám organizovaného zločinu a podvodom.

V súčasnosti colná únia vyzerá takto:

1986 – EÚ má svoju oficiálnu identitu

Pred budovou Európskej komisie bola za tónov Ódy na radosť z Beethovenovej 9. symfónie vztýčená európska vlajka.

Vlajka symbolizuje EÚ a tiež spoločnú identitu a jednotu Európy. 12 zlatých hviezd na modrom podklade zosobňuje ideál jednoty, solidarity a harmónie medzi Európanmi (počet hviezd nesúvisí s počtom členských štátov Únie, je to zvolený fixný počet symbolizujúci jednotu).

1993 – Vznik Európskej únie a kritériá pre vstup nových členov

Európske spoločenstvá sa oficiálne premenovali na EÚ a zároveň boli zadefinované kritériá (tzv. Maastrichtské kritériá), ktoré musí každá krajina splniť, ak sa chce stať jej súčasťou.

Dobudovaný bol aj jednotný trh – začala platiť voľnosť pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu.

1995 – Schengenská dohoda vstúpila do platnosti

Schengenská dohoda, na ktorej sa krajiny dohodli už v roku 1985, vstupuje o 10 rokov neskôr do platnosti. Vďaka tomu mohli obyvatelia Francúzska, Nemecka, Belgicka, Holandska, Luxemburska, Španielska a Portugalska slobodne cestovať. Postupne sa pridali ďalšie členské štáty, Slovensko v roku 2007.

Vďaka tomu dnes cestujeme do krajín EÚ bez čakania na hraničných priechodoch a iba s občianskym preukazom.

2002 – Euro sa stáva oficiálnou menou 12 členských krajín

Franky, guldeny, marky a ďalšie lokálne meny krajín eurozóny zmizli z obehu. O sedem rokov neskôr, v roku 2009, vstupuje do eurozóny aj Slovensko. Tým pádom máme stabilnejšiu menu a nemusíme riešiť výmenné kurzy pri cestovaní do krajín eurozóny.

2004 – Slovensko pristupuje k Európskej únii

Spolu s ďalšími 9 štátmi, prevažne z bývalého východného bloku, vstúpilo do EÚ aj Slovensko.

2009 – Lisabonská zmluva vstupuje do platnosti

Lisabonská zmluva upravila vnútornú organizáciu Európskej únie a má za cieľ urobiť EÚ demokratickejšou, jednotnejšou a transparentnejšou s globálnym zásahom.

2012 – EÚ získala Nobelovu cenu za mier

Vyše šesť desaťročí mieru, demokracie a ochrany ľudských práv.

2016 – historicky prvé predsedníctvo Slovenska

Každý polrok vedie Európsku úniu iný členský štát. Dňa 1. 7. 2016 prevzalo Slovensko svoje historicky prvé polročné predsedníctvo v Európskej únii. Počas šiestich mesiacov bolo Slovensko tvárou a hlasom EÚ v rôznych oblastiach politky.

2019 – Voľby do Európskeho parlamentu

V roku 2019 sa môžete aj vy vyjadriť k budúcnosti v Európe priamym hlasovaním v celoeurópskych parlamentných voľbách. Budeme voliť 13 zástupcov, ktorí budú reprezentovať Slovensko v Európskom parlamente na ďalších 5 rokov.

Vyberať si môžete spomedzi Slovákov na kadidátkach slovenských politických strán. Okrem výberu strany môžete, rovnako ako v národných voľbách, využiť preferenčný hlas na podporu konkrétneho kandidáta, ktorého by ste chceli vidieť v Európskom parlamente. Viac o inštitúcii Európskeho parlamentu sa dozviete na tejto webstránke.

Pokoj a sloboda nie sú samozrejmosť

Európska únia stojí v súčasnosti pred mnohými výzvami, s ktorými sa bude musieť vysporiadať. Je to však spolok krajín, ktorý už má za sebou výborné výsledky a je dostatočné silný a fungujúci na to, aby na dianie vo svete nie len reagoval, ale ho naďalej formoval.

EÚ je najväčšia ekonomika sveta, ktorá je zároveň jedným z „ostrovov” vysokej životnej úrovne a mieru. To všetko dnes berieme ako samozrejmosť, ale všetko mohlo byť inak, nebyť kontinuálnej ľudskej snahy počas desiatok rokov.