Musíme naučiť deti nevzdávať sa a nahlas hovoriť o svojich snoch, vraví Tomi Kid Kovács

Vyspovedali sme nášho najúspešnejšieho profi boxera Tomiho Kida Kovácsa a zaujímalo nás, ako zvláda prácu s problémovými deťmi a čo by poradil ľuďom, ktorí sa ráno budia so zlou náladou.

Vyspovedali sme nášho najúspešnejšieho profi boxera Tomiho Kida Kovácsa a zaujímalo nás, ako zvláda prácu s problémovými deťmi a čo by poradil ľuďom, ktorí sa ráno budia so zlou náladou.

Minulý rok si ukončil svoju profi kariéru. Čo ťa momentálne zamestnáva najviac?

Najviac sa snažím venovať sa mládeži ako tréner, mentor a zároveň manažér. Veľmi dôležitou súčasťou môjho života je projekt Vyboxuj si svoj sen. Naším cieľom je vybudovať Akadémiu Tomiho Kida pre mladých športovcov, ale aj pre talenty zo sociálne slabších podmienok. Od 4. 3. 2017 som tiež prezidentom Slovenskej boxerskej federácie – je to obrovská zodpovednosť a zároveň časovo veľmi náročná pozícia. Je to práca, ktorej výsledky sa dostavia až postupom času, a tvrdo pracujem na tom, aby sme pozdvihli úroveň slovenského boxu čo najvyššie. Okrem toho momentálne spolupracujem so spoločnosťou O2 Slovakia na viacerých projektoch pri príležitosti jej 10. výročia.

Čo je na práci s deckami najťažšie? Majú predsudky? Čo urobíš ako prvé, keď stojíš pred cudzími deťmi a chceš si čo najrýchlejšie získať ich pozornosť a dôveru?

Najkrajšia práca je s najmenšími deťmi, ktoré práve začínajú so športom. Ich pozornosť si treba získať hrou, súťažami, kde môžu vyhrať, treba ich pochváliť a udržať v nich nadšenie. Ťažké sú situácie, keď sú v rodine dieťaťa vážne problémy, prípadne mu chýba rodinné zázemie. V mnohých prípadoch musím zastúpiť rolu druhého rodiča a to je obrovská zodpovednosť. A veru už aj malé deti majú predsudky. To je však spôsobené okolím, v ktorom sa pohybujú, a vyjadreniami, ktoré počujú od svojich rodičov a známych.

Určite sa ti stalo, že sa k tebe prihlásia tínedžeri, ktorí sa chcú vedieť lepšie biť, aby obstáli vo svojom okolí. Ako dlho väčšinou trvá vysvetliť mladému človeku rozdiel medzi sebaobranou, športom a bezhlavým mlátením sa na ulici?

Keď decká vstúpia do telocvične, hneď zistia, že tu sa pracuje na vysokej úrovni. V mojej telocvični trénujú v prvom rade vrcholoví športovci, ktorí sú vzorom pre mladších a nových. Tréning je otázka veľkej zodpovednosti, výdrže, odhodlania. Každý, kto k nám príde, má nejakú motiváciu, takže hneď po prvom tréningu zistíme, kto tam je kvôli športu.

Človek v mladom veku má v génoch nastavené automaticky odporovať starším a autoritám. Vieš už po toľkých rokoch rýchlo odhadnúť, čo bude platiť na ten-ktorý druh vzdoru, alebo ťa ešte decká zvyknú prekvapiť?

Je to rôzne, ku každému treba pristupovať individuálne, niekedy je to nekonečný boj, ale staviam sa k tomu pozitívne a vo väčšine prípadov uspejem.

Väčšinou si ty v pozícii učiteľa. Stane sa ti ešte niekedy, že po stretnutí máš pocit, že tie deti naučili niečo nové teba?

Každý človek na svete ma môže naučiť niečo nové.

Čo by sa všeobecne mohli dospelí učiť od detí? Na ktorú časť dieťaťa v sebe najčastejšie zabúdajú?

Od detí sa môžeme učiť veľmi veľa. Hlavne tej úprimnosti.

„Najkrajšia práca je s najmenšími deťmi, ktoré práve začínajú so športom.“

Čo, naopak, najviac chýba dnešným deťom?

To, že nemajú cieľ. Rýchlo sa vzdávajú a nevedia rozprávať o svojich snoch. To ich musíme naučiť.

Aká je podľa teba momentálne najväčšia výzva, pred ktorou v súčasnosti stoja mladí Slováci?

Všetko chcú dosiahnuť čo najjednoduchšie. Za svojimi neúspechmi hľadajú chyby v iných ľuďoch, no mali by si nastaviť zrkadlo, lebo len my sami môžeme dokázať veľké veci a nikto iný to za nás neurobí.

Stáva sa ti, že niekedy emočne vybuchneš a hovoríš si „toto by som už nemal“? Ako premýšľaš v krízových situáciách, aby si si zachoval chladnú hlavu? Čo by si odporučil človeku, ktorý sa ráno zobudí s plným fúrikom zlej nálady?

Nestáva sa mi to, som vyrovnaný človek. A ľudia, ktorí sa už budia so zlou náladou, by mali byť hlavne vďační za to, že sa vôbec mohli zobudiť a začať ďalší pekný deň. Mali by sa pozrieť do zrkadla a obzrieť si človeka, ktorý tam stojí. Keď sa im páči, že sa pozerajú na nahnevaného, zamračeného človeka, tak budú mať taký život. Keď sa usmejú, mali by si uvedomiť, že je úplne iné dívať sa na človeka, ktorý je nahnevaný, a na príjemného a usmiateho človeka.

Podľa toho, ako si to oni sami ráno nastavia, budú mať celý deň, týždeň, rok, život. Nič nie je také zlé, ako si to človek pripúšťa. Vždy môže byť niečo horšie, ale netreba brať všetko negatívne. Vždy si v probléme musíme nájsť pozitívnu stránku. Aj to zlé nás môže naučiť niečomu novému, pozitívnemu.

Daj jednu dôležitú radu do minulosti svojmu 15-ročnému, 20-ročnému a 30-ročnému ja.

V každom veku je dobré mať cieľ, ktorý nás posúva vpred.

Aké máš plány okrem svojej akadémie? Zvažuješ ešte niekedy návrat do ringu?

Chýba mi to, zvažujem vstúpiť do ringu, ale už len v rámci iného projektu, nie ako profi boxer. To je už za nami a máme pred sebou mnoho iných plánov. Venujeme sa najmä mládeži, chceme pritiahnuť viac detí do boxerských telocviční. A ako prezident SBF spolu so svojím tímom pracujem aj na tom, aby sa slovenský box dostal na olympijské hry.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac