Je skvelé, že aj na Slovensku vznikajú filmy, ktoré hovoria o skutočnostiach, ktoré ľudí trápia, a o ktorých sa nie vždy hovorí nahlas. O príbehoch, ktoré ľudia žijú a ktoré občas bolia. Presne to sú príbehy, ktoré treba vyrozprávať.

Slovensko opäť raz presvedčilo, že dobré filmy na netvoria iba na západe. Štáb, ktorý pracoval na filme Čiara, bol napoly slovenský, napoly ukrajinský. Kriminálny príbeh o ukrajinských pašerákoch je historisky prvou slovensko-ukrajinskou koprodukciou.

Štáb bol pre domácich zážitkom

Filme na autentickosti pridalo najmä to, že sa nakrúcal v prostredí, ktoré sa na nič nehrá. Východosloveská obec Tibava sa stala na niekoľko dní prechodným domovom veľkého štábu.

Príchod filmárov a hercov spôsobil v malej dedinke na pár dní rozruch, a tak sa poschádzali miestni z blízka i ďaleka. Nasávali atmosféru, rešpektovali, že keď režisér a ľudia z produkcie zakričia „Tichooo“, a napokon skonštatovali, že nakrútiť film nie je také jednoduché, ako to vyzerá v televízii či v kine.

Rýchlo tiež prišli na to, že aj televízne hviezdy sú len obyčajní ľudia z mäsa a kostí, ktorí im ochotne dajú podpis alebo sa pristavia na kus reči. Niektorí z domácich dokonca sami dostali možnosť objaviť sa aj pred kamerou ako komparz.

Nakupovať chodia za hranice

Na východe Slovenska filmárom miestni okrem skutočných príbehov zo života na hranici (niekedy komédií, inokedy trilerov), hovorili aj o tom, ako sa chodí nakupovať na Ukrajinu. Prezradili, čo je tam lacnejšie, čo sa oplatí kúpiť, a koľko toho možno na Slovensko priniesť.

Nákupy na Ukrajine však nie sú také, ako keď si odskočíme na nákup z Bratislavy do Rakúska či zo severného Slovenska do Poľska. Tu je iná hranica. Tu je Schengen.

Lacný kraj aj malé platy

Filmovanie Čiary bolo plné kontrastov. Moderný Užhorod, veľkosťou pripomínajúci  Košice, ale aj malé dedinky, ktoré vyzerali, ako keby sa tam zastavil čas. Nablýskané chrámy i smetisko vedľa cintorína.

Nad nízkymi cenami sa bratislavskí herci a štáb čudovali až dovtedy, dokým nezistili, koľko domáci zarábajú. Aj vďaka dňom stráveným v realite východu pochopili všetko, čo opisuje samotný film.

Pašovanie ešte stále existuje

Príhody, ktoré domáci prezradili potvrdzujú, že film Čiara nie je o žiadnych nereálnych rozprávkach. Práve naopak. Šikovný scenárista Peter Balko vykreslil pomery na miestach blízko Schengenskej hranice veľmi hodnoverne.

Pašovanie, prevádzanie alebo mafia, predstavujú pre niektorých z nás minulosť alebo vzdialený východ. Pre niektorých Slovákov sú to témy, s ktorými sa stretávajú dodnes.

Hlavnú úlohu vo filme stvárnil Tomáš Maštalír, ktorý v kruhu svojich najbližších zohráva nenahraditeľnú rolu starostlivého dôverníka, ale aj zásadového a nekompromisného vodcu. Pokojné spolužitie dvoch prelínajúcich sa svetov sa však začne otriasať, keď novovybudovaná hranica Schengenského priestoru spôsobí nárast nervozity z nejasnej budúcnosti.

Príbeh o kriminálnej skupine, ktorá pašuje cigarety cez slovensko-ukrajinskú hranicu si môžete v týchto dňoch pozrieť v kinách.