Jaroslav Ľupták je investičný manažér vo firme Neulogy Ventures, ktorá investuje do slovenských startupov.

Jednou z ich investícii je aj Croptech – firma, ktorú Jakub Ptačin navštívil v rámci svojej série videí o férovom podnikaní.

To bola príležitosť aj na to, aby sa porozprával o tom, ako sa na Slovensku robia investície do začínajúcich firiem ako Croptech.

Prečo ste sa rozhodli investovať do Croptechu? Čím vás zaujali?

V prvom rade my sme Croptech sledovali dlhodobo. Zakladateľa Martina Paľu som spoznal už na Technickej univerzite. Venoval sa umelej inteligencii a jeho „záhradka“ bol taký bočný projekt. A nás to veľmi zaujalo. Ten bod zlomu prišiel vtedy, keď okolo seba začal tvoriť tím ľudí a začali byť kompletní. A posledná vec bola veľká vízia – ich cieľ jedného dňa pestovať potraviny vo vesmíre.

Študentov ako on stretávate asi dosť. Čo musíte vidieť u takého študenta, aby ste si povedali, že z neho niečo bude?

Tak v prvom rade záleží od toho, že na akom študijnom programe tí študenti študujú. Skupina okolo profesora Sinčáka v Technickej univerzite v Košiciach je v podstate na svetovej úrovni.

A ďalšia vec je tá, že ten človek musí mať schopnosť motivovať ďalších podobne schopných ľudí, ktorí doplňujú jeho schopnosti, aby s ním pracovali na jeho projekte.

Je dostatok takých ľudí na Slovensku?

Myslím si, ich je porovnateľne s ostatnými krajinami. My investujeme zhruba do 1 až 2 percent zo všetkého, čo vidíme. A podobne je to aj s ľuďmi. Vo všeobecnosti je takých ľudí teda málo.

Ako dlho trvá, kým človek dokáže, že je vhodná investícia a má potenciál?

Je to veľmi individuálne. Niekedy na to treba roky, aby som s tými ľuďmi trávil čas a sledoval ich projekt, ako sa vyvíja. A možno aj ich mentoroval – dával im nejaké kontakty, sprostredkoval nejaký biznis a vytvoril vzťah.

A sú tiež projekty, kde sa dokážeme rozhodnúť za hodinu, že toto je ten správny tím a toto je projekt, do ktorého chceme investovať. Takých je určite menej a musia už mať pokrytú aj technickú aj biznisovú stránku. A musia byť v naozaj zaujímavom trhu – teda takom, ktorý sa dynamicky vyvíja, kde sa dejú fúzie, akvizície, a kde je možnosť pre investora, aby zhodnotil svoju investíciu.

Stačí dobrý nápad v dobrom odvetví?

Ten nápad je naozaj iba pár percent úspechu, lebo my vidíme veľa nápadov – a vidíme veľa rovnakých nápadov. A vidíme veľké rozdiely v ich exekúcii.

Ak má CEO nejaký nápad a mohol by byť zaujímavý, mal by v prvom rade veľa googliť a mal by zistiť, aké sú ďalšie služby alebo produkty, ktoré sú podobné.

A mal by si nájsť aj nepriamu konkurenciu – čo jeho klienti používajú momentálne na to, aby vyriešili problém, ktorý majú alebo uspokojili svoju potrebu.

Vy ako potenciálny investor viete startupu pomôcť ešte aj predtým ako sa rozhodnete, či do neho investujete?

Vo veľa prípadoch. Väčšinou ide hlavne o to, že ich vieme zoznámiť s investormi, ktorí investujú pred nami. Sú to napríklad angel investori – súkromní investori, ktorí vedia startupom ponúknuť finančné prostriedky medzi 10 do 50 tisíc eur, kým my typicky investujeme od tých 50 tisíc eur až do 2 miliónov.

My si startupy tiež overujeme tým, že chceme, aby niečo predali veľkej firme z nášho portfólia alebo spriatelenej spoločnosti, ktorá má problém a oni ho riešia. Tým pádom im vieme pomôcť s prvým klientom a na druhej strane si overíme to, že či tá technológia dáva zmysel a či ju vedia predať.

A čo je potom úloha investora, keď sa už rozhodne investovať? Je to iba o tom, že im donesiete v igelitke 200 tisíc eur – chlapci tu máte, míňajte a potom po roku sa porozprávame?

Nie. My v podstate ten projekt sprofesionalizujeme. Začneme sa s nimi zaujímať o to, ako majú napríklad mať pokrytú právnu stránku svojho podnikania. Práva duševného vlastníctva sú veľmi dôležité v našom biznise, na čo veľmi málo ľudí myslí.

Ďalej sú to veci ohľadne financovania. Nie všetko sa financuje z peňazí investora, ale sú tam aj možnosti financovať to z bankových úverov. Máme dobré kontakty na banky.

A tou najväčšou požiadavkou startupov sú vždy ľudské zdroje. Potrebujú excelentných kvalitných ľudí, ktorých si už môžu dovoliť, keďže majú peniaze z investície. Keď chcú robiť projekty na svetovej úrovni, tak potrebujú skutočne tých najlepších ľudí. Nezáleží na tom, že sú na Slovensku alebo sú v Amerike, alebo kdekoľvek na svete.

Vstupujete nejako do riadenia?

Áno, pomocou dozornej rady. To znamená, že máme pravidelné stretnutia, kde startup reportuje svoj vývoj a zároveň dáva na nás požiadavky – napríklad keď potrebuje kontakt v nejakej korporácii alebo sa rieši fundraising ďalšieho investičného kola.

Našim cieľom vo väčšine prípadov je s tými startupmi prejsť istý čas a zhodnotiť našu investíciu. To sa deje tak, že im pomôžeme nájsť ďalšieho investora, ktorý zainvestuje možno 5 až 10-násobok toho, čo sme investovali my.

Majú sa startupy báť investora?

Musí byť v tom nejaká chémia. Musíme si so zakladateľmi rozumieť aj po ľudskej stránke.

Keď k nám príde zakladateľ, tak je v podstate vo svojej firme diktátor. Keď získa investora, tak prestane byť diktátorom. Nestratí síce kontrolu nad svojou firmou, ale stratí úplnú kontrolu.

Už nie je samovládca, ale musí vysvetliť, prečo spravil také strategické rozhodnutie ako spravil. Väčšinu ľudí to  posunie dopredu a berú oveľa vážnejšie rozhodnutia vo firme, ale zároveň nie všetkým to vyhovuje. Niektorí chcú byť bez kontroly, ktorú niekedy investor so sebou prináša.

Kedy je správny čas na investora?

Základné pravidlo podľa mňa je to, že ten zakladateľ by mal pred investíciou spraviť všetko to, na čo nepotrebuje peniaze. Ak má nápad, je programátor a chce naprogramovať mobilnú aplikáciu, mal by dokopy dať tím, spraviť prototyp a až keď vyčerpal všetky možnosti, mal by začať fundraisovať prvé kolo.

Ak na začiatok, na získanie prvých zákazníkov a dokončenie produktu, im stačí niekde medzi 20 až 50 tisíc euro, tak vtedy odporúčam osloviť nejakého anjelského investora.

Ak je to niečo, čo ste videli v zahraničí a chcete to priniesť na Slovensko, tak vtedy je lepšie mať súkromného investora, ktorý nepotrebuje hneď z firmy odísť, ale možno chce ďalších 20 až 30 rokov brať z firmy dividendy.

Venture kapitál – aký poskytujeme my – hľadá naopak škálovateľné biznisy, ktoré majú globálny potenciál. Tu ide naozaj o to, aby v krátkom horizonte 5 až 10 rokov sme dostali buď tú firmu na burzu, alebo ju predali nejakej veľkej spoločnosti, ktorá má o technológiu záujem.

Čo najhoršie sa môže stať vášho pohľadu pri startupe?

Z nášho pohľadu – že stratíme svoju investíciu.

Toto je ale naozaj veľmi častá otázka. Keď chodím po univerzitách po Slovensku, tak študenti sa ma ako investora často pýtajú, čo sa stane, keď startup zahynie. Zoberieme im byt alebo bicykel, čo majú?

Rizikový kapitál funguje tak, že náš biznis model ráta s tým, že veľká časť našich investícií neprežije ďalšie dva roky. My s tým rátame. To riziko si dokážeme rozložiť na veľa projektov. Tie projekty, ktoré budú veľmi úspešné, pokryjú náklady na tie ostatné, ktoré zlyhali. Takže z nášho pohľadu sa nič tragické nedeje.

Veľa ľudí má takú dilemu, či naozaj ísť zo svojho zamestnania do startupu alebo nie a čo sa stane, keď za 10 až 12 mesiacov dôjdu peniaze. Dajú výpoveď vo svojej dobre platenej práci a čo potom? Moja odpoveď je vždy taká, že do nášho portfólia pribúdajú stále nové a nové firmy, ktoré potrebujú ľudí ako si ty. Myslím, že títo ľudia po kariérnej stránke nebudú mať problém sa uplatniť v budúcnosti.