V poslednej dobe sa na tému Mars veľa diskutovalo. Vlnu záujmu verejnosti vyvolali najmä správy o objavení vody a svoj podiel na popularizácii vesmírneho programu nesú aj hollywoodske sci-fi novinky Gravitácia, Interstellar či Marťan.

NASA sa snaží o preskúmanie povrchu červenej planéty už dekády.

V súvislosti s cieľom poslať na Mars ľudskú posádku a jej prípadnou kolonizáciou v budúcnosti, je nutné rozlúsknuť viacero vedeckých orieškov a jedným z tých základných je odpoveď na otázku – čo budú ľudia jesť na planéte, kde nič nerastie.

Testovacie „vesmírne sklenníky“

Preto sa vedecké tímy po celom svete sústredia na vytvorenie „vesmírneho skleníka“, ktorý umožní astronautom pestovať jedlo, a čo je podstatnejšie, bude produkovať kyslík.

Samozrejme nejde o bežný skleník, ale skôr o komplexný systém, ktorý v malom kopíruje biosféru Zeme. Lampy nahrádzajú slnečné svetlo, hydroponicky pestované rastliny spotrebúvajú oxid uhličitý vytvorený ľuďmi a vytvárajú kyslík, ktorý zase dýchajú astronauti.

Kompostovacia jednotka zbiera vodu z bio odpadu po astronautoch a odumretých rastlinkách. Iné zariadenie kondenzuje vodnú paru a vytvára pitnú vodu.

Firma z Košíc chystá s Rusmi vesmírne pestovanie

Jakub Ptačin sa bol pozrieť, ako firma Croptech vyvíja v Bratislave a Košiciach automatické riešenia pre poľnohospodárstvo.

čítať viac

Výskumný tím Univerzity v Arizone podobný skleník vyvíja už osem rokov.

Ak viete po anglicky, pozrite si video, v ktorom vedci z univerzity hovoria o vývoji tzv. lunárneho sklenníka.

Všetko musí fungovať v dokonalej harmónii. Množstvo vody, ktoré rastliny vyprodukujú by malo zodpovedať množstvu, ktoré astronauti vypijú. Počet rastlín musí byť dostatočný na vyprodukovanie dostatku kyslíka a jedla.

Aké budú prvé plodiny na Marse?

O tom, ktoré plodiny by ako prvé mohli s človekom doputovať na Mars, rozhodne pomer ich výživovej hodnoty k náročnosti na pestovanie. Aktuálne sa testuje bazalka, sladké zemiaky, jahody či paradajky.

Do hry vstupujú aj iné premenné. Napríklad relatívne vysoké úrovňe radiácie a gravitácia, ktorá je na Marse oproti tej zemskej zhruba tretinová.

No na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) si už dvaja ruskí kozmonauti vypestovali šalát aj bez gravitácie, takže by snáď nemala hrať nejakú zásadnejšiu rolu. Minimálne v tomto prípade.

Prvé testy s pestovaním života na Marse chce NASA spustiť v roku 2021 pomocou ďalšieho vyslaného robotického vozidla, ktorý ponesie asi dvesto semiačok nenáročnej rastlinky Arábkovky (Arabidopsis), s obľubou využívanej pre výskum genetiky.

Stane sa tak pravdepodobne prvým mnohobunkovým organizmom pochádzajúcim zo Zeme, ktorý vyrastie, bude žiť a zomrie na inej planéte.