Možnosť študovať na prestížnych univerzitách v zahraničí odbory, ktoré u nás nie sú otvorené, rozšíriť si obzory i cestovať, je motiváciou pre mnohých mladých, ktorí pred domácimi vysokými školami uprednostnia tie zahraničné.

Inak tomu nebolo ani v prípade Veroniky Olíkovej z Martina, ktorá v júni tohto roka ukončila bakalárske štúdium v odbore International Fashion Branding na univerzite v škótskom Glasgowe a na jeseň začína s postgraduálom v odbore International Fashion Marketing.

„Hoci moja cesta k tomuto odboru bola trochu komplikovaná, svoje rozhodnutie neľutujem – štúdium spojilo môj záujem o módny priemysel, ktorý som mala odmalička a marketing, pre ktorý som sa nadchla v Bratislave,“ približuje Veronika, ktorá v minulosti zvažovala aj štúdium módneho návrhárstva či architektúru.

Štúdium v zahraničí nemusí stát tisíce

Predstavu o štúdiu v zahraničí nosila Veronika v hlave už dlho, vedela však, že náklady sú vysoké a preto túto možnosť spočiatku veľmi nezvažovala.

„Bratranec mi ale potom dal kontakt na jeho kamarátku, ktorá v tom čase študovala v Škótsku a veľmi si pochvaľovala úroveň vzdelania. Taktiež ma povzbudilo, že študentom z Európskej únie školné prepláca škótska organizácia SAAS,“ približuje Veronika, ktorá sa aj na základe týchto skutočností následne odhodlala podať si prihlášku.

Na školu v Škótsku sa hlásila dvakrát. Keďže prvý raz to nevyšlo, študovala rok marketingovú komunikáciu v Bratislave. Druhý pokus už bol úspešný, no tesne pred odletom dostala Veronika pochybnosti o správnosti svojho rozhodnutia.

„Nakoniec som to však riskla a oplatilo sa,“ teší sa Veronika.

Štúdium v zahraničí so sebou prináša aj nutnosť osamostatniť sa a prijať fakt, že so svojou rodinou sa nebudete stretať tak často ako zvyčajne. Táto skutočnosť najmä v začiatkoch robila starosti aj Veronikiným rodičom.

„Na jednej strane sme boli hrdí a nadšení – bola to veľká výzva a úprimne sme sa tešili z toho, že ju dcérka prijala. Na druhej strane nadšenie a radosť sem-tam striedal strach zmiešaný s určitou dávkou smútku. Nie z toho, či zvládne štúdium, pretože vieme, že je naozaj šikovná, skôr nám s blížiacim sa termínom odchodu začalo dochádzať, že ju naozaj nebudeme fyzicky sprevádzať a pomáhať jej s adaptáciou, že bude každý deň naozaj odkázaná výlučne na seba – aj cez víkendy či počas choroby,“ približuje Veronikina mama Jana.

Najťažšie je zvládnuť prvý polrok

Za najťažšie obdobie považuje Veronika prvý polrok, keď si musela zvyknúť na všetko nové – od nových ľudí a nového prostredia cez odlišný spôsob výuky a jazyk až po neustály dážď, na ktorý si nezvykla doteraz.

„Zrazu som bola na odkázaná sama na seba a už som sa nemohla spoliehať na mamu, ktorá mi poviem, ako vybaviť všetky úrady, banku či lekára. Doteraz si pamätám, ako som prvé mesiace dúfala, že na mňa niekto prehovorí po slovensky a autobusom som cestovala so zapnutou navigáciou, lebo som nikdy nevedela, kde vystúpiť,“ spomína Veronika na ťažké začiatky.

Rovnako náročné bolo prijať skutočnosť, že sa nemôže len tak zbaliť, nasadnúť na vlak a byť za 2,5 hod. doma v Martine.

Hoci Veronika žije v Glasgowe už viac ako štyri roky, našla si tu skvelých kamarátov, ktorí sú jej oporou a aj v budúcnosti plánuje zotrvať v zahraničí, momenty, keď zatúži po blízkosti rodiny, prichádzajú aj teraz.

„Stále sú situácie ako choroba či ťažké obdobie, keď sa človeku cnie po domove a objatí blízkeho. Svoje rozhodnutie odísť do zahraničia však neľutujem, je to skvelá škola života, ktorá ma naučila zodpovednosti, schopnosti zachovať si chladnú hlavu, otvorenosti a rešpektu voči odlišným kultúram a zvykom,“ hovorí.

Každodenný kontakt pomáha spracovať dojmy z nového

Všetky dôležité životné momenty, úspechy aj ťažšie chvíle, tak Veronika spolu so svojou rodinou prežíva na diaľku.

„Keď som prišla do Škótska, tak večerné skypovanie bolo skoro na dennom poriadku. Hoci som už z Bratislavy mala skúsenosť, že nebývam s rodičmi pod jednou strechou, hovory domov mi pomáhali spracovať všetky tie pocity a dojmy z nového a nepoznaného a zároveň som nemala pocit, že som vyčlenená z diania v našej rodine,“ opisuje študentka.

Postupom času si obe strany začali zvykať na to, že nie je doma a frekvencia telefonovania sa znížila na približne dvakrát týždenne.

„Keďže som väčšinu času mimo domova, spoločné chvíľky s rodinou sú pre mňa o dosť vzácnejšie.“

V kontakte však rodina ostáva dennodenne v rámci rodinných Whatsapp skupín (v jednej sú len Veronikini rodičia a súrodenci, v druhej aj širšia rodina), v rámci ktorých zdieľajú bežné zážitky, radosti aj problémy.

Rodičia spolu so súrodencami prišli Veroniku počas jej štúdia aj zopárkrát navštíviť. „Bola to skvelá alternatíva, keď som nemohla prísť domov ja a zároveň príležitosť pochváliť sa, ako a kde žijem a študujem,“ približuje Veronika.

Vďaka životu v cudzine si spoločné chvíle vážia viac

Veľká fyzická vzdialenosť podporuje podľa Veronikinej mamy aj častejší virtuálny kontakt, v ktorom ale nie je priestor na zbytočné hádky.

„Keď spolu telefonujeme, je veľa vecí dávno vyriešených, uprataných, resp. strávených a je fajn, keď môžeme svoje zážitky i spôsoby riešenia rôznych situácií rozdiskutovať. Niekedy je pohľad na vec spoza dvoch brehov mláky obohacujúci pre obe strany. A možno vzácnosť toho, že teraz sme v jednom priestore naraz spolu, nás lepšie vedie k vypočutiu toho druhého,“ opisuje vzájomnú komunikáciu Jana.

Veronika a jej najbližší mali vždy veľmi dobrý vzťah, dlhodobý pobyt v zahraničí však rodinu ešte viac stmelil.

„Keďže som väčšinu času mimo domova, spoločné chvíľky s rodinou sú pre mňa o dosť vzácnejšie, a keď som na Slovensku, snažím sa stráviť čo najviac času práve s nimi,“ vysvetľuje. Rovnaký názor zastáva aj jej mamina.

„Myslím si, že si veľmi vážime spoločné rodinné chvíle a nepovažujeme ich za samozrejmosť, preto sú pre nás akoby sviatkom.“

Veronikina mama si zároveň uvedomuje aj trochu iný rozmer vzťahu rodičov a (dospelého) dieťaťa. „Akoby bol viac vyrovnaný, zladený, zrelší. Vieme, že sa môžeme na seba navzájom spoľahnúť, že si vieme byť oporou, dať povzbudenie a takisto aj priestor na vlastné rozhodnutia,“ uzatvára.

Odišlo vaše dieťa študovať do zahraničia alebo si váš blízky našiel prácu za hranicami?

So Strieborným O2 Paušálom získate za 20 € neobmedzené volania aj SMS do všetkých sietí v rámci EÚ a k tomu balík 500 MB dát s bonusom na nový telefón vo výške 96 € alebo 1 GB dát, vďaka ktorým s nimi budete stále v kontakte.