Aj vy sa stále bojíte odhodlať na cesty? Pozrite si príbehy týchto Slovákov a zistite, ako na to

Cestovanie láka mnohých, nie každý sa však na cesty naozaj odhodlá. Pripravili sme pre vás 4 príbehy mladých Slovákov, ktoré môžu byť skvelou motiváciou vydať sa konečne na cesty.

O tom, čo našincov na cestovaní zlákalo, aj ako po skúsenostiach nadobudnutých v cudzine vnímajú Slovensko, sme sa porozprávali so skúsenými travel blogermi, vedkyňou pracujúcou v zahraničí a majiteľom coworkingu na Gran Canarii.

Zuzka a Peťo z blogu Lens between us: Rodičia nám cestovanie prajú, sami cestujú čoraz viac

Zuzka a Peťo sú vďaka svojmu blogu Lens between us známi po celom svete, no málokto vie, že táto sympatická dvojica pochádza zo Slovenska. Na svet sa pozerajú najradšej cez objektív a svetovej obľube sa teší najmä ich súkromný fotoprojekt, v rámci ktorého zachytávajú na cestovateľských fotkách seba navzájom.

Obidvaja sa zhodujú na tom, že do zahraničia ich ťahala najmä túžba cestovať, objavovať nové kultúry a vyskúšať si život v inej krajine. „Zuzka cestovala a žila už predtým kade-tade a keď sme sa dali dokopy, rozhodli sme sa vyskúšať si Austráliu. Najprv sme tam šli na rok, ale ostali sme vyše 3 a čochvíľa sa tam znovu aspoň na určitý čas chystáme vrátiť. Akonáhle človek vyskúša cestovať, stáva sa na cestovaní celkom závislý, aspoň v našom prípade to tak je,” hovorí Peťo.

Zuzky a Peťa sme sa spýtali aj to, ako ich neustále cestovanie vnímajú ich najbližší. „Veľmi nám to prajú a prostredníctvom nás zažívajú všetky tie veci s nami. Naši rodičia tiež celkom radi a čoraz viac cestujú. Je krásne mať tú možnosť objavovať, mať tú slobodu a možnosť voľby, kam chceme ísť a čo robiť,“ hovoria.

Život bez cestovania si nevedia predstaviť a zároveň sa zhodujú, že ich vzťah k Slovensku sa po skúsenostiach v zahraničí zmenil. „Vieme oceniť veci, ktoré nájdeme iba tu a hlavne si človek uvedomí, že doma nie je tak zle a že sa tu dá žiť na celkom dobrej úrovni. Na druhej strane si veľmi rýchlo všimnete tie rozdiely vo veciach, ktoré nie sú na Slovensku úplne ideálne, najmä čo sa týka fungovania systému. Hlavne, keď to môžeme porovnať s ostatnými krajinami. Ale doma bude vždy doma,” dodávajú.

Majiteľ coworkingu v zahraničí Peter: Oveľa viac vnímam, aká je Slovensko prekrásna krajina

Dizajnéra Petra to vždy ťahalo do teplých krajín a v roku 2013 si splnil svoj sen. V slnečnej Gran Canarii založil Surf Office, coworkingový priestor pre digitálnych nomádov a freelancerov, ktorí sa tam okrem práce venujú aj surfovaniu. Dnes má Surf Office 5 pobočiek, spája ľudí z celého sveta a na tých, ktorí trávia väčšinu dňa v kancelárii, pôsobí ako vysnívaný raj.

Petra sme sa spýtali, čo ho nakoplo splniť si sen za hranicami. „Moja motivácia ísť mimo Slovenska spočívala hlavne v spoznávaní miest, ľudí a kultúry. Otvorilo mi to kopec príležitostí. Chcel som tiež nejaký čas žiť v krajinách, kde sa nenosia zimné čapice,” hovorí s úsmevom.

Priznáva, že jeho vzťah k rodnej krajine sa po skúsenostiach v zahraničí zmenil: „Oveľa viac vnímam, aká je Slovensko prekrásna krajina a koľko super zaujímavých vecí tu máme. Že sme ako národ strašne ufrflaní a pritom sa tu máme parádne. Viac takisto porovnávam slovenskú mentalitu s mentalitou iných krajín a uvedomujem si rozdiely, ktoré som kedysi tak dobre nevidel.”

Vedkyňa Dominika: Chcela som vidieť a vedieť, čo robia iní vedci vo svete

Vedkyňa a hudobníčka Dominika Truban vyštudovala 2 vysoké školy – biochémiu a medicínu. Dnes pôsobí na Floride, na jednej z najprestížnejších kliník v USA, kde sa venuje neurobiologickému výskumu. Napriek tomu, že za veľkou mlákou získava prax,  ktorú by jej veda na Slovensku zrejme neposkytla, tvrdí o sebe, že je pyšná Slovenka a jej vzťah k rodnej krajine sa po skúsenostiach v zahraničí prehĺbil.

K ceste do zahraničia ju nakopala túžba získať nové poznatky. „V prvom rade profesné, chcela som vidieť a vedieť, čo robia iní vedci vo svete. A netrvalo dlho, aby som pochopila, že ma práca v zahraničí neobohacuje len o pracovné, ale aj životné skúsenosti – o nové vône, chute, priateľstvá, vízie a chápanie diverzity sveta ako takého,” hovorí mladá vedkyňa.

Dominiky sme sa spýtali, ako jej prácu za veľkou mlákou vnímajú rodičia, ktorí v jej veku také možnosti nemali. „Možno to chápu práve preto a maximálne ma podporujú. Je to smutné, keď oslavujeme Vianoce cez Skype, ale celá moja rodina chápe, že ma momentálne najviac posúvajú skúsenosti zvonku, a keby som nemala možnosť rozvíjať sa v tomto smere, bola by som nešťastná,” rozpráva o podpore zo strany najbližších.

Slovensko vraj kedysi brala ako samozrejmosť, no jej vzťah k rodnej krajine sa postupom času zmenil. „Teraz cítim oveľa väčšiu príslušnosť k svojej domovine. Som nesmierne pyšná na to, že som Slovenka. Chýbajú mi naše vrchy, hory, vôňa vzduchu, ročné obdobia. Chýbajú mi halušky a mamin slivkový koláč. Predtým som Slovensko brala ako takú dieru a teraz si plne uvedomujem, aké máme krásy a potenciál,” zamýšľa sa Dominika.

Zuzana z blogu Travel minded people: Cestovanie je pre mňa únik z každennej rutiny

Za blogom Travel minded people stoja dvaja ľudia, Slovenka Zuzana a jej priateľ, Austrálčan Brendon. Blog tejto symatickej dvojice cestovateľov vznikol ako miesto pre zápisky z ich spoločných ciest po celom svete. Ich zámerom bolo a stále je cestovať najmä lacno, spoznávať miestnu kultúru, ľudí a zároveň si v jednotlivých krajinách osvojiť nové remeslá a zručnosti.

„Nakopla ma túžba vidieť to, o čom som dovtedy len počúvala a mala šancu vidieť jedine z médií. Príbehy ľudí, ktorí cestovali po svete a žili v rôznych krajinách, boli také silné, že sa jednoducho nedalo odolať. Bola som presvedčená o tom, že aj keď nemám 100 % plán, je to niečo, čo musím sama zažiť a kde ma moje srdce ťahá,” hovorí o motivácii cestovať mladá Slovenka.

To, že by nemala možnosť objavovať iné krajiny, si Zuzana nevie ani len predstaviť. „Cestovanie je pre mňa únik z každennej rutiny, či už je to víkend v horách, alebo iba jednodňový výlet. Dáva mi pocit radosti, inšpirácie a celkového uvedomenia si, že žijeme na tejto úžasnej planéte, ktorú si musíme vážiť a objavovať jej krásy,” vysvetľuje.

Zároveň priznáva, že rodičom doma chýba: „Na jednej strane chcú, aby som sa usadila a bola ,dospeláʼ, ale verím tomu, že sú radi, že sa zakaždým viem o seba postarať a každý jeden cestovateľský zážitok ma posúva ďalej a učí ma novým veciam.”

Na rodnú krajinu napriek všetkým cestovateľským skúsenostiam nedá dopustiť. „Stala som sa hrdou Slovenkou, najmä keď stretávam mnoho ľudí z iných krajín a úprimne 90 % z nich nevie, kde Slovensko je. Čo ma na jednej strane vážne škrie, pretože sú medzi nimi dokonca aj ľudia z Holandska, Nemecka či Francúzska. Vnímajú nás ako jednu z tých krajín niekde vo východnej Európe,” približuje cestovateľka.

„Som hrdá na to, odkiaľ som a po precestovaní niekoľkých krajín si človek uvedomí, aké je Slovensko super. A nemusia to byť nevyhnutne chudobnejšie krajiny. Stretla som sa so situáciami, keď ma krajiny ako USA, Kanada či dokonca Austrália prinútili povedať, že Slovensko je naozaj zlaté,” uzatvára Zuzana.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Tisíce Slovákov dnes prekročili štátnu hranicu bez povolenia

A vy ste pravdepodobne boli jedným z nich. Aj keď ste hranice Slovenska prekročili iba symbolicky – prezeraním zahraničných stránok na internete.

Vedeli ste, že ak by ste krajinu pred novembrom 1989 opustili neoprávnene, mohli ste stratiť slobodu a skončiť vo väzení až na 5 rokov? Alebo ste mohli byť priamo pri pokuse o prechod hraníc zastrelený?

Sloboda nie je samozrejmosť

Prejsť slobodne hranice republiky pri ceste do zahraničia za novými cestovateľskými zážitkami, návštevou rodiny alebo nákupmi v pohraničí nie je samozrejmosť. Je to sloboda, ktorú sme si vybojovali 17. novembra 1989.

Preto O2 aj tento rok symbolicky na jeden deň obnovilo virtuálnu železnú oponu na našich štátnych hraniciach. Všetci zákazníci O2 preto v tento deň pri prvej návšteve zahraničnej stránky s využitím O2 internetu uvidia nasledujúci odkaz:

Virtuálna železná opona sa tento rok rozprestiera naprieč mnohými médiami. Od webových stránok cez sociálne média a profily influencerov až po rádio a špeciálnu SMS-ku. Tá zákazníkov upozorní na neslobodu, ktorá nás zväzovala za socializmu.

Ako to všetko začalo?

Začiatky revolúcie sa spájajú s tisíckami vysokoškolákov, ktorí pri príležitosti Medzinárodného dňa študentov vyšli 17. novembra 1989 do pražských ulíc, aby si uctili protihitlerovský odpor svojich predchodcov a zároveň vyjadrili nespokojnosť s neslobodou socialistického režimu.

Pochod študentov bol násilne ukončený zásahom polície na Národní tříde. Tento agresívny akt štátu proti jeho občanom prebudil desaťročia letargickú spoločnosť.

Správa o útoku na študentov sa rozniesla po celej republike a v priebehu niekoľkých dní začali masívne protesty vo viacerých mestách Československa.

Nežná revolúcia

Študenti, divadelní herci, disidenti aj bežní občania sformovali dve občianske hnutia – Občanské fórum v Prahe a Verejnosť proti násiliu v Bratislave.

Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Gampe

Tieto združenia spustili legendárne diskusné večery v divadlách a v uliciach a začali formovať občiansky odpor. Ľudia vystrašení príchodom tankov v roku 1968 sa zrazu odvážili výjsť do ulíc a na námestia.

Napriek tomu, že okolo Československa sa režim rúcal režim za dramatických udalostí, táto revolúcia zaslúžene získala prívlastok Nežná alebo Zamatová, pretože sa obišla bez agresie a výstrelov.

Známa sa naopak stala svojou ľudskosťou, vtipom a obrovskou solidaritou.

Sloboda sa ťažko získa, ale ľahko stratí

Je pekným historickým okamihom, že rovnaký dátum – 17. november – sa stal symbolom boja proti dvom tyraniám, ktoré sme zažili.

Nacizmus aj socializmus boli v tento deň konfrontované a oba režimy nakoniec padli. Sloboda sa ťažko získava, no ľahko sa stráca. Niekedy stačí iba spohodlnieť a zabudnúť, čo sa dialo.

Šírme odkaz 17. novembra

„Kampaň k 17. novembru sme sa rozhodli vytvoriť, pretože cítime zodpovednosť za miesto, v ktorom pôsobíme,“ vysvetľuje šéfka marketingovej komunikácie O2 Lucia Petrášová.

„Znalosť histórie je nevyhnutným predpokladom toho, aby sme vedeli odhaliť dezinformácie a manipuláciu, ktoré patria k častým praktikám extrémistov. Využitie nášho mediálneho priestoru je tou ,kvapkouʼ, ktorou vieme a chceme prispieť k zmene,“ dopĺňa.

Z rôznych prieskumov však vyplýva, že súčasná mladá generácia o revolúcii, živote pred ňou a najmä uvoľnení a možnostiach, ktoré so sebou priniesla, veľa nevie.

Preto sme sa na odkaz 17. novembra rozhodli nadviazať sériou článkov, v ktorých poukazujeme na jej neodškriepiteľný prínos a všetko to, čo si Slováci vydobili počas revolučných dní.

Jedným z najdôležitejší prínosov Nežnej revolúcie bolo otvorenie hraníc a možnosť cestovať. S cestovateľmi, blogermi a ľuďmi, pre ktorých je cestovanie neodmysliteľnou súčasťou životov, sme sa rozprávali o tom, ako si prostredníctvom ciest po svete plnia svoje sny.

Môcť slobodne vyjadriť svoj názor verejným vyhlásením alebo napríklad prostredníctvom textu piesne nebolo pre 17. novembrom možné. Preto sme sa s ľuďmi, pre ktorých je dnes možnosť otvorene a často aj kriticky hovoriť o verejných veciach, bližšie pozreli na slobodu prejavu.

Vyjadriť svoju osobnosť aj prostredníctvom vzhľadu je pre mnohých prirodzené, pred novembrom 1989 však spoločnosť mnohé prejavy vôbec neakceptovala. Mladých mužov s dlhšími vlasmi napríklad zastavovali príslušníci Verejnej bezpečnosti. Preto sme sa rozhodli hlbšie pozrieť aj na život dnešných ľudí, ktorí sú v uliciach na prvý pohľad neprehliadnuteľní.

Slobodný trh, možnosť podnikať a vyvážať svoje produkty aj mimo krajinu u nás pred novembrovými dňami neexistovali. Pozreli sme sa preto bližšie na slovenských podnikateľov, ktorým sa podarilo presadiť aj v zahraničí.

V čase socializmu okrem základných slobôd ľuďom chýbali aj mnohé veci dennej potreby, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť a život bez nich si nevieme predstaviť. Výber z nich prinášame v našom ďalšom článku.

Hýbateľom novembrových udalostí boli najmä študenti, za ktorých sa postavili mnohí pedagógovia. S vysokoškolským profesorom Valérom Mikulom, ktorý sa do týchto dní sám zapojil, sme sa pozhovárali nielen o novembrových dňoch, ale aj o tom, ako sa revolúcia dotkla štúdia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac