MateBook X nie je len prvý notebook značky Huawei, ale pravdepodobne rovno jeden z najlepších laptopov súčasnosti.
Zdieľať
20. 12. 2017;Autor: Sóda, Foto: Huawei
“Dokonalosť sa nedosahuje vtedy, keď už nie je možné nič dodať, ale vtedy, keď nie je možné nič odobrať,” nechal sa svojho času počuť spisovateľ Antoine de Saint Exupéry. Vývojári v Huawei tento citát pravdepodobne nepoznajú, no dizajn ich najnovšieho laptopu ho vystihuje dokonale.
Štíhly elegán
Huawei MateBook X rozhodne neplytvá zbytočným priestorom. Práve naopak. Laptop má mušiu váhu a každý jeho detail ide až na hranu možností. Klávesnica a obrazovka veľká skoro ako papier formátu A4 takmer pretekajú cez okraje. Celokovové telo ani na najhrubšom mieste neprekročí 12,5 milimetra.
Šírka tak akurát postačuje na to, aby sa k notebooku dali pripojiť slúchadlá. Napriek minimalizmu je ale konštrukcia notebooku pevná a kov má dostatočnú hrúbku, takže sa nijako pri práci neprehýba.
Byť popredu nemusí byť výhoda
Práve kvôli spomínanému úzkemu telu počítač disponuje iba dvomi konektormi USB-C po oboch stranách a jackom na slúchadla na ľavej strane. Viac sa už na notebook pre jeho rozmery skrátka nezmestilo.
Porty typu USB-C sú celkom určite predzvesťou budúcnosti, ale dnes ešte stále mnoho zariadení takýmto konektorom nedisponuje, takže bez pribalenej redukcie na HDMI, USB-B a VGA sa v podstate nepohnete z domu. Mierne zamrzí aj to, že na nabíjanie slúži iba USB port na ľavej strane.
Vrcholom dizajnu je displej
Vec, ktorú na MateBook X treba zvlášť vyzdvihnúť je displej. Obrazovku o veľkosti 13 palcov a s rozlíšením 2 560 × 1 440 pixelov (3:2) sa podarilo zázračne prilepiť na rozmery notebooku, ktorý ma bežne rozmery obrazoviek o dva palce menšie. Pritom je veľmi dobre chránený tvrdeným sklom Gorilla Glass. Obraz je krásne jemný a detailný, veľmi dobre viditeľný zo všetkých pozorovacích uhlov.
Tichá voda brehy myje
Srdcom Huawei MateBook X je procesor Intel Core i5 s dvomi jadrami, ktorý nie je chladený ventilátorom, ale pasívnym chladením. Vďaka nemu ide notebook úplne tichúčko. K tomu pripočítajme 4 GB operačnej pamäte a SSD disk s kapacitou 256 GB a výsledný výkon je viac ako pôsobivý.
Huawei MateBook X sa tiež môže pochváliť až desiatimi hodinami výdrže batérie, za čo vďačí nielen úspornému hardvéru, ale predovšetkým veľkej batérii s kapacitou 5 449 mAh. Čerešničkou na torte je audio systém Dolby Atmos. Poteší však aj podsvietená klávesnica a snímač odtlačkov prstov.
MateBook X je prvým pokusom z dielne Huawei a treba povedať, že dopadol nad očakávania. Výrobca priniesol na trh ultra tenký laptop so šikovným dizajnom za veľmi rozumnú cenu. Ak takto vyzerá začiatok, bude zaujímave sledovať, aké ďalšie novinky bude v budúcnosti značka prinášať.
Huawei MateBook X získate spolu s paušálom od O2 na začiatok iba za 2 eurá.
HUAWEI
Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Každodenné používanie notebooku v škole aj pri práci kladie na techniku nemalé nároky. Oslovili sme preto tých, ktorí dni trávia za počítačom, aby si vyskúšali a zhodnotili notebook Huawei MateBook X.
Študent Samo: MateBook X je ľahký a tichý, môžem ho nosiť stále so sebou
„Ako študent štvrtého ročníka architektúry a zároveň zamestnanec architektonického štúdia využívam počítač takmer nonstop. Ráno s ním vstávam a popri raňajkách a káve mi beží seriál či nahlas pustená hudba. V škole ho využívam na prednáškach aj pri konzultáciách svojich prác.
Tu má MateBook X výhodu, pretože je ľahký a tichý, takže ho môžem mať vždy so sebou v ruksaku a jeho váha sa rovná váhe jedných väčších skrípt. Často sa tiež stretávame so spolužiakmi aj mimo pôdy školy, v kaviarni, v lete v parkoch a konzultujeme, radíme sa, keď robíme na spoločných zadaniach. Práve vtedy ocením jeho ľahkosť a výdrž batérie.
Najmä v skúškovom období trávim veľa času na byte. Potrebujem používať architektonické programy, ktorých mám často otvorených viac naraz. Tu som zachytil, že MateBook X už mierne zaostáva. Nie je sa čo čudovať, s tým má problém už aj môj notebook, ktorý je vyskladaný presne podľa mojich potrieb.
Veľkosť MateBooku X a uhlopriečka 13’ sú v tomto prípade už na škodu. Pri práci architekta potrebujem veľké plochy, aby som videl každý detail. To však rieši napríklad externý monitor.
Všeobecne MateBook X hodnotím ako perfektný notebook, ideálny spoločník na cesty. Viem si predstaviť fungovať s ním ako s notebookom, ktorý využívam vyslovene na prenášanie, na prezentáciu svojich prác v škole alebo u klienta, na konzultácie projektov či pri cestovaní.
Doma by ho však musela suplovať mašina, ktorá utiahne niekoľko procesovo náročných programov naraz, k tomu prehrávanie hudby a prehliadač v mnohých otvorených oknách na hľadanie potrebných vecí k práci.“
Manažér Oliver: Výkonný pomocník na pracovných stretnutiach s klientmi
„Na MateBook X by som si vedel zvyknúť veľmi rýchlo najmä pre jeho minimálnu hmotnosť. Laptop potrebujem so sebou nosiť celý deň, a to je často aj pri ľahších modeloch náročné. Keď som nosil MateBook X, párkrát som sa zľakol, že som ho zabudol – vôbec som necítil, že ho v taške mám.
Na dlhšiu prácu v kancelárii mi je síce malý, no na pracovných stretnutiach mi vďaka svojej rýchlosti veľmi pomohol. Je veľmi svižný, na nič netreba čakať, a to šetrí čas a nervy ako mne, tak klientom. Displej nie je najväčší, no je jasný a ani v kaviarni sme nemali problém efektívne pracovať.
MateBook X je určite perfektnou voľbou na cesty – je malý, ľahký a výkonný. Pracovať na ňom nonstop alebo robiť s ním grafiku by som asi pre jeho malé rozmery nechcel, ale na prečítanie článku, posielanie e-mailov či pracovné stretnutie je ideálny, hlavne ak sa potrebujete neustále presúvať.“
Huawei MateBook X získate spolu s paušálom od O2 na začiatok iba za 2 eurá.
HUAWEI
Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
