Aké to je obetovať Vianoce službe iným? Opýtali sme sa horského záchranára a zdravotníčky
Pre väčšinu z nás sú Vianoce symbolom pokoja a rodiny, s ktorou na Štedrý večer spoločne zasadneme k stolu. Čo však tí, ktorí k nemu nezasadnú a venujú sa práci v prospech iných?
Ako sa cítia a čo prežívajú počas Vianoc, sme sa spýtali horského záchranára aj inštrumentárky na operačných sálach.
Horský záchranár Lukáš: Rodina ma príde pozrieť do služby aj so šalátom
Lukáš Gallo pracuje už 10 rokov ako profesionálny horský záchranár v oblastnom stredisku Horskej záchrannej služby Malá Fatra. Špecializuje sa na kynológiu a pri jeho zásahoch ho vždy sprevádza pes.
Lukáš naozaj verí, že pes je najvernejší priateľ človeka. Trávi s ním všetok čas aj v práci a práve vo vianočnom období mu najviac vynahrádza to, že nie je so svojimi najbližšími. „Zoberiem si k sebe svojho parťáka – služobného psa Ajaxa a sviatkujeme na dispečingu spolu,” smeje sa Lukáš, ktorého kamaráti volajú Gali.
Ak je v práci aj na Štedrý deň a nie je práve niekde na výjazde, rodina za ním zvykne aspoň na chvíľu prísť. „A vždy prídu aj so šalátom,” pokračuje s dobrou náladou mladý milovník zimných športov, skialpinizmu a horolezectva.
Vianoce sú aj pre Lukáša, podobne ako pre väčšinu z nás, sviatkami radosti a pokoja. Tráviť ich mimo domova nie je pre neho úplne jednoduché, ale ako hovorí, človek si rýchlo zvykne a práca je aj tak už jeho druhý domov.
„Tráviť Vianoce mimo domova nie je úplne jednoduché, človek si rýchlo zvykne a práca je aj tak už môj druhý domov.“
Keď sme sa horského záchranára spýtali, ako prišlo k rozhodnutiu obetovať vlastné pohodlie, čas s rodinou a teplo domova pomoci druhým, odpovedal veľmi skromne a pragmaticky: „Viac ako pre šťastie sme tu pre bezpečnosť ľudí na horách a pre záchranu toho najdôležitejšieho – ľudského života. Takže to rozhodnutie je jasné.”
Hoci Lukáš priznáva, že ľudia, ktorí potrebujú pomoc horských záchranárov, sú rôzni a v život ohrozujúcich situáciách reagujú rôzne, väčšina z nich ich prácu oceňuje. „A to ocenenie vždy veľmi poteší,” hovorí.
Aj počas tohtoročného Štedrého dňa bude horský záchranár pracovať, večer by však mal byť so svojou rodinou. „Cez deň budem v lyžiarskej službe na zjazdovke a večer by som mal byť s rodinou a blízkymi. Teda dúfam,” uzatvára s úsmevom.
Inštrumentárka Lucia: Neberiem to ako obetovanie, ale ako samozrejmosť, ktorá ide ruka v ruke s mojím povolaním
Lucia Kuchtová pracuje v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici ako inštrumentárka na operačných sálach. To znamená, že bez jej prítomnosti sa operácia jednoducho nezačne. Po chirurgovi je najdôležitejšou osobou na sále a práve z toho dôvodu veľmi dobre pozná aj pracovné Vianoce.
Napriek tomu na tieto sviatky nezanevrela a sú pre ňu časom pokoja a pohody v kruhu najbližších. Ak sa náhodou stane, že na ňu padne služba na Štedrý deň, nenahrádzajú si ho s rodinou v iný deň. „Sme radi, keď sme všetci spolu a je jedno, ktorý deň to je. Zo začiatku to pre mňa bolo ťažšie, ale teraz to už znášam lepšie. Ale tento rok budú Vianoce naozaj pekné, lebo budem doma s rodinou,” hovorí.
„Sme radi, keď sme všetci spolu a je jedno, ktorý deň to je.“
Hoci Lucia často obetuje svoj vlastný komfort pre zdravie a život druhých, nevníma prácu počas sviatkov ako obetu. „Neberiem to ako obetovanie, ale ako samozrejmosť, ktorá ide ruka v ruke s mojím povolaním,” vysvetľuje pokorne Lucia, ktorá bola už viac ráz aj členkov zdravotníckeho tímu na festivale Pohoda.
Priznáva, že jej však padne vhod, ak sa jej pacienti poďakujú, pochvália starostlivosť v ústave alebo len prehodia zopár milých slov. „V poslednom čase to však pacienti berú ako samozrejmosť, takže ocenenie príde málokedy,” hovorí so smútkom v hlase.
Jej večný optimizmus ju však ani napriek tomu neopúšťa. Keď sa jej pýtame na milú príhodu počas niektorej vianočnej služby, odpovedá skromne: „Radostné a milé boli tie, keď všetko dobre dopadlo, napríklad sa pacientovi zlepšil zdravotný stav alebo sa zmiernili jeho bolesti. Viac mi nebolo treba.”
Strávili ste aj vy niekedy Vianoce vo svojej práci alebo ich tak trávite pravidelne? Dajte nám o sebe vedieť na našom Facebooku.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Slováci v zahraničí trávia Vianoce rôzne, v práci či v divočine s instantnou polievkou. Čo im chýba najviac?
Niektorí si s rodinou poprajú každoročne pekné sviatky iba cez telefón. Traja Slováci žijúci v zahraničí prezradili, čo im na Vianociach chýba, ale tiež prekáža.
Nie každý môže byť na Vianoce s rodinou, niektorí cestujú na sviatky do zahraničia zámerne, iných núti stráviť Štedrý večer mimo Slovenska práca.
Oslovili sme 3 mladých Slovákov, ktorí bez rodiny a tradičných Vianoc strávili niekoľko rokov po sebe a opýtali sme sa ich, ako vyzerali ich sviatočné dni ďaleko od vianočnej rodinnej pohody.
Boris: Počas Vianoc sme si s rodinou zavolali a poslali si nejakú tú lásku aspoň cez telefón
Boris momentálne žije a pracuje v rodných Košiciach, no Vianoce mimo domova a rodiny strávil hneď dvakrát po sebe.
„Prvýkrát to bolo v roku 2014, keď som mal 23 rokov. Odišiel som krátko pred Vianocami zo Slovenska s pomerne neusporiadaným životom a sviatky som vtedy strávil na ostrove Tenerife. Druhýkrát sa situácia zopakovala hneď o rok, Vianoce som vtedy ,oslavoval‘ v Londýne, kam som sa z Tenerife presťahoval už po 2 mesiacoch,” spomína.
Vianoce na Tenerife vtedy pripravovali viacerí, väčšinu ľudí videl ale po prvýkrát. „Štedrý večer som trávil s ľuďmi, z ktorých som ako-tak poznal iba kamarátku z Košíc. Ostatných v štedrovečernom kruhu som spoznal až tam a úprimne, s väčšinou z nich som si až tak nesadol,” priznáva Boris.
Zároveň dodáva, že napriek tomu mu tam atmosféra Vianoc nechýbala: „Ak by som chcel za celý ten večer a jeho prípravu niekoho pochváliť, tak by to bola dievčina z Poľska menom Karolina, ktorá pripravila takmer celú večeru sama a dokázala dať Vianociam nádych domova.”
Ďalšie Vianoce v Anglicku prežil už s kamarátmi. „Sviatky v Londýne boli už úplne iné. Pozvali ma k sebe blízki kamaráti, ktorí boli v tej dobe čerství londýnski prisťahovalci a oboch som dobre poznal. Boli to tradičnejšie slovenské Vianoce, akurát som miesto rodiny sedel pri stole s 2 ľuďmi, s ktorými som mal v tom čase najbližší kamarátsky vzťah,” opisuje.
„Pokiaľ trávite tieto sviatky 22 rokov po sebe v kruhu tých istých ľudí, tak si na to rozum aj srdce zvyknú a neubránite sa ani slzám.“
Počas celého pobytu v zahraničí bol Boris v kontakte s rodinou pravidelne, iné to nebolo ani cez sviatky.
„Domov som chodil viac-menej len raz za polroka, no Skype sme mali zapnutý pravidelne. Snažili sme sa aspoň raz za týždeň. Počas Vianoc sme si s rodinou zavolali a poslali si nejakú tú lásku aspoň cez telefón. Nemyslím však, že sme si len kvôli tomu, že bolo obdobie Vianoc, volali oveľa viac, ako zvyčajne,” hovorí.
Borisovi na Vianociach v zahraničí najviac chýbal čas s rodinou. „Chýbal mi pocit domova a toho, že pri sebe máte niekoho blízkeho. Vianoce pre mňa nie sú o tom, že je niekde napísané, že sa v tento deň musíte rozplakať, ak nie ste s rodinou, ale pokiaľ trávite tieto sviatky 22 rokov po sebe v kruhu tých istých ľudí, tak si na to rozum aj srdce zvyknú a neubránite sa ani slzám. No a potom tu je, samozrejme, mamina kapustnica,” dodáva s úsmevom.
Vzťah k Vianociam sa po jeho skúsenosti v zahraničí nezmenil. „Stále sa na ne pozerám rovnako, chcem ich tráviť v kruhu blízkych, na pár dní vypnúť, stretnúť spolužiakov zo strednej, s ktorými sa už 8 rokov stretávame vždy okolo Vianoc, no a celé to uzavrieť vstupom do nového roka, keď si chcem dať aspoň 12 predsavzatí, aby bolo zase na čo celý rok kašlať,” uzatvára Boris.
Silvia: Otec mi pošle viac fotiek vianočného jedla a povie – toto si mohla teraz jesť
Silvia bude Vianoce mimo Slovenska tráviť aj tento rok.
„Bude to už tretíkrát, pretože sa dlhodobo zdržiavam na ostrove Bali v Indonézii. Pracovne sa venujem obsahovému marketingu, a teda prácu s tímom realizujem online. Moja práca mi umožňuje, že môžem pracovať na diaľku, a teda najmä v chladnejších mesiacoch sa na Slovensku nezdržiavam. Vo voľnom čase sa venujem najmä surfingu a cestovaniu, a to je dôvod, prečo teraz bývam na Bali,” vysvetľuje sympatická Slovenka.
Vianoce na Bali sa Silvia v minulosti snažila zorganizovať v slovenskom štýle. „Minulý rok som v dome, kde som bývala, zorganizovala štedrovečerné posedenie pre slovenských kamarátov, ktorí boli na návšteve na Bali. Snažili sme sa pripraviť podobnú večeru tej klasickej slovenskej, ale nie veľmi sa nám to podarilo,“ spomína.
„Mali sme zemiakový šalát a rybu, bola to však ryba z oceánu a nie kapor. Okrem toho sme mali zákusky, ale boli všetky kupované, lebo na Bali nemám rúru na pečenie. Po slovenskej večeri som absolvovala ešte večeru s medzinárodnými priateľmi, teda s tými, ktorí oslavujú Vianoce. Každý priniesol niečo tradičné na jedenie, takže sme sa poriadne prejedli a nevládali si ani zatancovať na pripravený hudobný program,“ smeje sa Silvia.
„Najviac mi určite chýba rodinná pohoda, špeciálne momenty pri Štedrej večeri a rozbaľovanie darčekov po nej.“
Na to, že je Silvia neustále niekde vo svete, si jej rodina už zvykla. „Počas vianočného dňa si zavoláme a poprajeme si dobrú chuť k večeri, ale nemyslím si, že by sme boli v kontakte viac ako inokedy. My sme v kontakte pomerne často, takže na Vianoce je to asi ako v iné dni.
Možno otec pošle viac fotiek vianočného jedla a vraví mi – toto si mohla teraz jesť,” hovorí Silvia. Zároveň dodáva, čo jej chýba na Vianociach mimo domova: ,,Najviac mi určite chýba rodinná pohoda, špeciálne momenty pri Štedrej večeri a rozbaľovanie darčekov po nej. Okrem toho všetky možné koláče a zákusky mojich starých mám.”
Vianoce na Bali strávila Silvia vždy príjemne, no tradičné slovenské jej predsa len chýbajú. „Cítim, že to, že budem tráviť Vianoce tretíkrát za sebou v Ázii, mi trochu uberá na ich špeciálnej funkcii a atmosfére, ktorú tu nezažijem. Na budúci rok by som chcela byť na Slovensku a pripomenúť si naše tradície a stráviť viac času s rodinou,” uzatvára.
Vlado: Štedrý večer v Austrálii som strávil mimo civilizácie, v divočine s instantnou polievkou
Vlado na Slovensku nežije už 8 rokov, na Vianoce mimo rodiny si už zvykol.
„Prvýkrát som strávil sviatky mimo Slovenska vo Švajčiarsku. Pracoval som vtedy v hoteli, potom som bol 3 roky v Austrálii, neskôr som sa vrátil naspäť do Švajčiarska, teraz som v Berlíne, takže vianočné sviatky som strávil na rôznych miestach,” hovorí Vlado, ktorý trávil Vianoce mimo domova najmä kvôli práci.
„Keďže pracujem v turizme, pracovať budem aj tento rok a práve preto si veľmi neuvedomujem, že vôbec Vianoce sú,” dodáva.
Štedrý večer trávil za tie roky rôzne. „Prevažne som bol v práci, ale napríklad počas Vianoc a Silvestra v Austrálii som bol na túre a jeden Štedrý večer som strávil pri stane úplne niekde mimo civilizáciu, v divočine so spacákom a namiesto štedrovečerného kapra som mal instantnú polievku. Bolo to krásne a veľmi fajn,” spomína na svoje netradičné sviatky.
„Minulý rok som strávil Vianoce vo Švajčiarsku, kde som už mal nejakých kamarátov, ktorí ma pozvali na vianočnú večeru. V rámci večere sme mali napríklad aj fondue,” spomína Vlado.
Rodičia skutočnosť, že je ich syn v zahraničí, prežívajú dobre. „Mám 2 malých bratov, ktorí stále žijú s nimi, takže jeden človek určite chýbal, ale myslím, že to neprežívali nejako extra emotívne,” hovorí Vlado.
Dodáva, že kontakt s rodičmi sa líši od toho, kde sa práve nachádza. „Keď som bol napríklad v Austrálii, čo je úplne iný koniec sveta a je tam 10-hodinový časový posun, tak ten kontakt sa nenadväzoval tak jednoducho,“ hovorí.
„Vždy som aspoň napísal SMS alebo som sa rýchlo pripojil na internet, zavolal a poprial pekné sviatky, pretože si myslím, že to je dôležité. Keďže som teraz v Európe, tak je to úplne iné, keďže nemám už ani roaming. Hocikedy zavolám ja alebo oni mne,” opisuje Vlado komunikáciu s rodinou.
„Vidím výzdoby, vidím ľudí, že z toho šalejú a nakupujú, ale mne to absolútne ako Vianoce nepríde – necítim tú atmosféru, necítim to teplo domova, teplo rodiny, nevidím svojich rodičov, nevidím svojich bratov.“
Vianoce znamenajú pre Vlada najmä čas s rodinou: „Pre mňa Vianoce boli, sú aj vždy budú o kruhu rodiny. Stále, keď myslím na Vianoce, na pravé Vianoce, tak je to naozaj mama, otec, bratia, kapor a zemiakový šalát. Keďže väčšinu sviatkov pracujem alebo som niekde úplne inde, tak mne ani nepríde, že sú Vianoce,“ hovorí.
„Vidím výzdoby, vidím ľudí, že z toho šalejú a nakupujú, ale mne to absolútne ako Vianoce nepríde – necítim tú atmosféru, necítim to teplo domova, teplo rodiny, nevidím svojich rodičov, nevidím svojich bratov,” približuje.
„Môj vzťah k Vianociam sa po rokoch v zahraničí nezmenil. Stále som konzervatívny, rodinne zmýšľajúci vianočný človek, ale myslím si, že moje Vianoce sa veľmi zmenili. Vianoce pre mňa sú naozaj dedina a rodina. Napríklad momentálne v Berlíne je to úplne šialené. Všetko, čo sa deje okolo Vianoc, všade ozdoby, ľudia. Tu je to dosť chaotické a vôbec to nereprezentuje tú moju predstavu o Vianociach, akú som mal,” uzatvára Vlado.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
