Výrobu vianočných ozdôb v Čadci nepoložila revolúcia, ani konkurencia z Číny

Výrobné družstvo Okrasa už od roku 1954 vyrába v Čadci sklenené vianočné ozdoby. Každý jeden kus sa ručne vyfúkne aj namaľuje.

Výrobné družstvo Okrasa už od roku 1954 vyrába v Čadci sklenené vianočné ozdoby – až doteraz sa každý jeden kus ručne vyfúka aj namaľuje. Družstiev ostalo na Slovensku len málo. O dôvod viac, aby sa s predsedníčkou družstva Annou Ostružiarovou porozprával Jakub Ptačin.  

Meníte doma vianočné ozdoby každý rok, keď s nimi pracujete? 

Nie každý. Ale máme zaužívané, že posledných asi 10 rokov máme benefit pre našich zamestnancov, že im urobíme veľmi pekné 35-kusové sady. Dostanú k tomu aj nejaké figúrky a sú tým pádom vystrojení aj na Vianoce. Vlani sme si vyrobili takú červeno-bielu kolekciu, tak tú som mala aj na stromčeku.

Nemáte to teda tak, že ako predsedníčka družstva musíte mať najkrajší stromček v okolí 100 kilometrov od Čadce?

(smiech) Nie, nie…

Anna Ostružiarová

Majú Slováci tendenciu si kupovať vaše výrobky, pretože sú slovenské?

Myslím si, že časť obyvateľstva sa k slovenským výrobkom vracia.

A akými cestami sa vedia dostať k vašim výrobkom?

Máme podnikovú predajňu tu v areáli, dávame do jedného obchodného reťazca a veľa menších obchodníkov chodí k nám, nakúpia u nás a ďalej to distribuujú. A dá kúpiť aj cez internet – cez náš eshop.

Koľko toho predáte cez internet?

Je to nejakých 8 percent z celkového predaja.

A viete vy predpokladať, čo sa bude páčiť ľuďom túto sezónu alebo ďalšiu?

Máme dizajnérske oddelenie, kde sa vymýšľajú nové vzory. No a samozrejme podľa módnych trendov robíme aj škálu farieb tak, aby sa páčila nášmu klientovi.

Vzory

Kto je vaša konkurencia? Vyrába ešte niekto na Slovensku alebo v okolitých krajinách vianočné ozdoby?

Na Slovensku len malé firmičky. V okolitých krajinách sa samozrejme vyrába –  Česká republika, Poľsko… Najväčšiu konkurenciu máme ale z Číny. Aj keď si myslím, že naši obchodní partneri sa už prikláňajú k tomu, že nepotrebujú kúpiť veľký kontajner rovnakého druhu z Číny, ale kúpia si menej a viac druhov.

A aj v okolitých krajinách sa všetky ozdoby robia ručne alebo majú na to stroje?

Okolie robí všetko ručne. Jedine guľôčky sa dajú fúkať strojovo, ale kto už pozná vianočnú ozdobu, tak zistí, že je strojová. My to nerobíme.

Aby si ľudia vedeli predstaviť – koľko motívov na vianočných ozdobách ste už urobili?

To sú desaťtisíce. Kebyže to máme všetko dať do miestnosti so vzorkami, tak sa nám nezmestia ani všetky výrobky, ktoré vyrábame. Je toho veľa.

Za rok sa tu vyrobí koľko ozdôb?

Okolo tých troch až štyroch miliónov kusov.

Okrasa Čadca - Výroba

A do ktorých krajín idú?

Celá Európa, Amerika.

Vidíte rozdiely vo vkuse? Je nejaký rozdiel napríklad Európou, Amerikou a Slovenskom?

Je – vo farebnej škále. Napríklad Amerika má ako vianočné farby bielu, zelenú, červenú.  Keď si zoberieme Rakúsko, tak to má zlatú, zlatohnedú a bielu. Taliansko je rôznorodé, tam ide viac farieb…

… a my sme červení?

Ani nie, sú rôzni ľudia. Napríklad vlani sa veľa predávalo bielej, tá šla na dračku.

Veľmi dobre sa predávala červená kombinácia s bielou.

Ale máme napríklad kombináciu čiernu so zlatou, o ktorej sme si mysleli, že sa nepredá. V móde pri obliekaní bolo ale veľa čiernej, tak sme si povedali, že vyskúšame. A predalo sa aj to. Je to tu rôznorodé.

Výroba ozdôb

Vaša firma má viac ako 60 rokov. Čo je najdôležitejší faktor toho, že stále dokážete presvedčiť klientov, aby vám verili?

Najdôležitejšie je to, že výrobok dodáme v kvalite, akú požadujú, a dodáme ho v termíne. A tiež si myslím, že sa snažíme jednať ľudsky.

A ako sa družstvo zmenilo za posledné roky?

Predtým tu pracovalo okolo 350 ľudí, po revolúcii sa to menilo. Napríklad rok 2000 bol pre nás veľmi dobrým a prelomovým. Roky 1999 až 2002 boli najlepšie roky v histórii. A približne odvtedy je trend klesajúci. Prirodzeným úbytkom zamestnancov nám ubúda aj tých zamestnancov, ktorých pre súčasnú výrobu potrebujeme. Takže teraz máme dostatok zamestnancov, aby sme mohli vyrobiť zákazky, ktoré máme.

A nerozmýšľali ste nad tým, že družstvo pretransformujete? Čo sú výhody toho, že ste družstvo?

Úvahy sú rôzne, ale zatiaľ nemeníme.

A výhody? Možno to, že ľudia, ktorí pracujú a sú členmi družstva, tak by im malo viac záležať na produkcii. Viac sa informujú, ako to družstvu ide, koľko máme zákazok, koľko máme financií na účte a podobne. Možno ak by sme boli iná forma firmy, tak by ten záujem taký nebol.

A možno aj kvalita tej práce sa na tom odzrkadľuje. Ak som členom družstva, tak tým pádom aj výrobok musí byť kvalitnejší, musím ho robiť s láskou, aby sa páčil ľuďom.

Maľovanie

A je nejaký rozdiel medzi tým ako fungujete vy a ako bežné firmy?

Možno organizačný proces je zložitejší. Ak niečo riešite, musíte to prejednať s predstavenstvom družstva, máme tu kontrolnú komisiu, komisiu starostlivosti o členov a pracovníkov, takže vlastne skoro všetky veci sa s nimi prejednávajú.

A členovia družstva v tých procesoch majú aké slovo?

Raz ročne máme členskú schôdzu a to, čo riešime počas roka s predstavenstvom, tak tam ich o všetko informujeme.

A je tá štruktúra v niečom jednoduchšia?

Napríklad že nemáme žiadnych riaditeľov – obchodného, personálneho a neviem akého – a pod tým ešte vedúceho, podvedúceho a podobne. U nás sa na riadení podieľa pár ľudí, takže zodpovednosť je väčšia, ale informácie sa predávajú rýchlejšie. Ak niečo treba, tak si rýchlo vieme povedať.

Fúkanie ozdôb

Čo pre vás znamená férové podnikanie?

Férové podnikanie je pre mňa to, aby sme mali vyplatených zamestnancov, zaplatené odvody, aby sme boli féroví k našim dodávateľom a zaplatili za tovar, ktorí nám dodajú.

A z ľudského hľadiska?

Pre mňa je dôležitý určite osobný kontakt. Napríklad máme odberateľov aj dodávateľov, s ktorými vlastne vôbec nemusíme mať písomné zmluvy. Rešpektujeme sa. To, čo povie jedna strana, rešpektuje druhá strana a to platí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac