Powered by O2
Lifetech

7 smartfónov s dobrým fotoaparátom

Z ponuky O2 sme pre vás vybrali zariadenia s najkvalitnejšou fotovýbavou.

6. 5. 2019; Autor: Ivan Štubniak, Foto: Archív výrobcov

Boli časy, keď fotoaparáty v mobilných telefónoch slúžili len ako doplnok. Dnes už sú rozhodovacím kritériom pri výbere nového smartfónu. Do popredia sa čoraz viac derú výrazy ako ohnisková vzdialenosť alebo svetelnosť, čo v minulosti bolo výsadou len drahších kompaktov alebo zrkadloviek. Dnešné smartfóny už dokážu vytvoriť ostré a kvalitné fotografie v noci a bez statívu alebo zachytiť vďaka stabilizácii obrazu skvelé momentky.

Či už ide o kvalitu snímača, šošovku, alebo softvérové funkcie, najsilnejšími hráčmi zvyknú byť vlajkové lode jednotlivých značiek. Rozdiely medzi súpermi sú minimálne a každý výrobca má čo ponúknuť svojim zákazníkom. Aby sme vám zjednodušili rozhodovanie, vybrali sme pre vás sedem smartfónov s najlepšími fotoaparátmi.

Huawei P30

Čínsky výrobca vyrazil minulý rok dych mnohým fanúšikom novinkou P20 s troma fotoaparátmi. Tohtoročný model P30 má rovnaký počet fotoaparátov, ale väčší displej s menším výrezom v jeho hornej časti.

Hlavný fotoaparát má rozlíšenie 40 Mpx so svetelnosťou f/1,8 a s novým senzorom, v ktorom sa zmenilo rozloženie pixelov. Huawei vďaka tomu sľubuje až o 40 % lepšiu svetelnosť oproti predchodcom. Druhý širokouhlý objektív má rozlíšenie 16 Mpx a svetelnosť f/2,2. Posledný z trojice objektívov má síce najnižšie rozlíšenie, iba 8 Mpx, no až trojnásobné optické priblíženie. Ako jediný z trojice je vybavený optickou stabilizáciou obrazu.

S takouto hardvérovou výbavou urobíte kvalitné fotky aj pri slabom osvetlení. Pri ovládaní fotoaparátu môžete využiť jeden z niekoľkých prednastavených režimov fotenia. Asistovať vám bude umelá inteligencia, ktorá všetky parametre nastaví tak, aby ste urobili čo najkvalitnejší záber. Ak sa považujete za skúseného fotografa, môžete prepnúť fotoaparát do manuálneho režimu a všetky parametre nastaviť podľa vlastného uváženia.

Čo by vášmu Huawei P30 nemalo chýbať?

Huawei Mate 20 Pro

Najväčší smartfón z dielne čínskeho výrobcu disponuje troma fotoaparátmi, na ktorých Huawei spolupracoval so spoločnosťou Leica.

Tento raz monochromatický snímač nehľadajte. Môžete sa však tešiť na širokouhlé zábery a makro fotky s úžasnými detailmi. Huawei Mate 20 Pro vyniká hlavne skvelým portrétovým módom. S vysokou svetelnosťou primárneho fotoaparátu (f/1,8) môžete pokojne fotiť aj v noci. Ostré zábery urobíte aj bez statívu, priamo z ruky.

Pri fotení si môžete vybrať niektorý z prednastavených režimov alebo manuálny režim. Aj pri Huawei Mate 20 Pro sa môžete spoľahnúť na pomoc umelej inteligencie pri nastavovaní vhodných parametrov.

Čo by vášmu Huawei Mate 20 Pro nemalo chýbať?

iPhone XS

Fotoaparáty v iPhonoch v minulosti čelili veľkej kritike. Vyzerá to tak, že Apple si spätnú väzbu fanúšikov vzal k srdcu, pretože iPhone dnes patrí k najlepším fotosmartfónom na trhu.

Najnovší model iPhone XS má duálny fotoaparát s rozlíšením 12 Mpx a svetelnosťou f/1,8 a f/2,4. Oba snímače sú vybavené optickou stabilizáciou obrazu. Vďaka ním urobite ostré a kvalitné fotky aj pri slabšom osvetlení. Jeden z fotoaparátov funguje aj ako teleobjektív a umožňuje fotiť detaily aj z väčšej vzdialenosti.

Nesmieme zabúdať na vynikajúci portrétový mód ani na veľmi obľúbený HDR režim. S iPhone XS sa môžete tešiť na novú funkciu Smart HDR, ktorá automaticky vystavia fotografiu z niekoľkých záberov so správnym nastavením farieb, ako aj ovládanie hĺbky fotografie.

Ktoré príslušenstvo k iPhone XS by vám nemalo chýbať?

Samsung Galaxy S10

Aj najnovšia vlajková loď Samsungu stavila na viac snímačov na zadnej strane smartfónu. Samsung nemení to, čo funguje. Práve preto ponechal jednému z fotoaparátov variabilnú clonu f/1,5 a f/2,4. Pri automatickom režime sa clona upraví podľa aktuálnych svetelných podmienok.

Druhý ultraširokouhlý senzor s rozlíšením 16 Mpx má zorné pole až 123 stupňov. Tak ako pri konkurencii, tretí objektív je teleobjektív s rozlíšením 12 Mpx. Vďaka nemu máte k dispozícii dvojnásobný zoom s optickou stabilizáciou obrazu.

Aj pri Samsungu sa môžete spoľahnúť na asistenciu umelej inteligencie pri vytváraní fotografií. Rozpoznáva scény a automaticky upraví nastavenie fotoaparátu. Pre nočné zábery môžete použiť špeciálny nočný režim, s ktorým urobíte ostré fotky aj bez statívu.

Ktoré príslušenstvo sa hodí k Samsungu Galaxy S10?

Motorola G6

Ak chcete so smartfónom robiť kvalitné fotky, ale odrádza vás cena vlajkových lodí, ideálnym kompromisom bude Motorola G6. Lenovo pri značke Motorola zvolilo cestu čistého Androidu, čo mnohým používateľom vyhovuje. Výhodou je najmä absencia niektorých predinštalovaných aplikácií od výrobcu alebo úpravy rozhrania fotoaparátu.

Hlavnému 12 Mpx fotoaparátu sekunduje 5 Mpx pomocník, ktorého primárna funkcia je na určovanie hĺbky fotografie. Slovo dostáva aj pri vytváraní fotografií s rozmazaným pozadím. Za danú cenu dokáže vytvoriť veľmi pekné zábery pri dostatočnom osvetlení. Pri horších svetelných podmienkach už budete pri fotkách pozorovať šum.

Pre skúsenejších fotografov ponúka Motorola G6  manuálny režim na úpravu expozície, zaostrenia, dĺžku uzávierky, vyváženia bielej či ISO. Nechýba HDR režim ani režim vyrezávanie, ktorý oreže fotografovaný objekt a odstráni pozadie.

Ktoré príslušenstvo pristane vašej novej Motorola G6?

Sony Xperia XZ2 Premium

Sony dlho odolávalo trendu duálneho fotoaparátu, no nakoniec sa ho predsa len rozhodlo vyskúšať. A urobilo dobre. Pokrok v oblasti fotoaparátu vidno pri každom novom smartfóne Sony a XZ2ka im aktuálne kraľuje.

Kombinácia hlavného farebného a sekundárneho monochromatického snímača umožňuje získavať viac svetla. Zábery sú vďaka skladaniu obrazu detailné a ostré. Pri horších svetelných podmienkach vám pomôže softvérová stabilizácia obrazu.

Aj Sony využíva umelú inteligenciu na vytvorenie čo najlepšieho záberu. Fotoaparát automaticky rozpozná fotografovanú scénu. Dostupný je aj manuálny režim alebo HDR.

Čo by vašej novej Xperii XZ2 Premium nemalo chýbať?

Samsung Galaxy Note 9

Samsung svoje modely Note cieli primárne na zákazníkov, ktorí využívajú smartfón ako pracovný nástroj. Fotoaparáty však nestavia na vedľajšiu koľaj. Práve naopak, duálny fotoaparát Samsung Galaxy Note 9 môžeme považovať za špičku.

Fotoaparáty vychádzajú z Galaxy S9+, no výrobca im pridal niekoľko funkcií navyše. Svetelnosť primárneho fotoaparátu je hybridná. Môže sa meniť z f/1,5 na f/2,4, čo zabezpečuje špičkové fotografie cez deň aj v noci. Práve počas večerných alebo nočných záberov využijete optickú stabilizáciu a statív môžete nechať doma.

Bez inteligentnej identifikácie scény by to nebolo ono. Samsung Galaxy Note 9 dokáže vo väčšine prípadov správne identifikovať fotografovaný objekt a prispôsobiť tomu nastavenie fotoaparátu. V režime Pro tieto nastavenia nechá na vás a dokonca vám umožní ukladanie fotografií vo formáte RAW.

Čo by vášmu Samsung Galaxy Note 9 nemalo chýbať?

Získajte mesiac poistenia zadarmo

Spoločnosť O2 ochráni váš nový telefón práve vtedy, keď je najzraniteľnejší. Ak si teraz v O2 poistíte svoj nový smartfón, prvý mesiac máte O2 Poistku zadarmo.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac