9 slovenských atrakcií, ktoré z vašej dovolenky spravia nečakané dobrodružstvo

Túžite sa na chvíľu stratiť vo svete ilúzií, pohladiť tigra, okúpať sa v morskej vode, odhaliť záhadu alchymistu či vojsť do rozprávky? Neuveríte, čo všetko sa dá na Slovensku zažiť.

S blížiacim sa letom nás to láka von čoraz viac. Teplo, slnko a dlhé dni priam vyzývajú k dobrodružstvám. Spravte si výlet v netradičnom duchu a vydajte sa s nami na cestu tými najzaujímavejšími miestami, o ktorých ste možno dosiaľ nepočuli.

Podeľte sa o zážitky so svojimi blízkymi vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Danubiana Meulensteen Art Museum v bratislavskom Čunove

Foto: František Rišiaň

Múzeum európskeho umenia Danubiana vzniklo na podnet holandského zberateľa a podporovateľa umenia Gerarda H. Meulensteena a slovenského galeristu Vincenta Polakoviča. Rozprestiera sa na juhu polostrova na Dunaji, iba 20 km od centra Bratislavy.

Nájdete tu expozície popredných svetových umelcov, na svoje si prídu aj priaznivci súčasného umenia či komorných výstav. V múzeu sa spája výtvarné umenie s modernou architektúrou a to všetko v jedinečnom prírodnom priestore dunajského polostrova.

  • Otváracie hodiny: utorok až nedeľa 10.00 − 18.00 hod.
  • Základné vstupné: 10 €
  • Zľavnené vstupné: 5 €

Habakuky − Dobšinského rozprávkový svet na Donovaloch

Foto: Bohuš Baldovič/habakuky.eu

Nádherné domčeky v ľudovorozprávkovom štýle, divadelné predstavenia plné fantázie či rozprávkové bytosti. To a ešte veľa ďalšieho môžete zažiť v Dobšinského svete rozprávok. O nezabudnuteľný zážitok sa postarajú známe rozprávkové postavičky ako Popolvár alebo Laktibrada, ktoré budú Dobšinského svetom sprevádzať.

Celý areál Habakuky má multifunkčný charakter, takže v ňom uvidíte napríklad aj ukážky remeselných činností. Rodičia s menšími deťmi určite ocenia oddychovú zónu s preliezačkami a minizoo, kde sú rôzne domáce zvieratá na dosah.

  • Otváracie hodiny: od 30. júna do 31. augusta 2019, pondelok až nedeľa 9.00 − 16.00 hod.; 10.00 – 18.00 hod.
  • Základné vstupné: 9 €
  • Zľavnené vstupné: 7 €

Tricklandia v Starom Smokovci

Foto: Ondrej Šupa/tricklandia.sk

V Tricklandii uvidíte viac ako 24 optických ilúzií na ploche až 500 m2. Jednotlivé ilúzie sú spracované podľa námetov slovenských ľudových povestí, rozprávok, ale aj významných miest a zámkov Slovenska.

Obrazy sú vytvorené tak, aby vyvolávali pocit 3D priestoru a aby vás vtiahli dovnútra. V skutočnosti však ide o premyslené dvojrozmerné kresby. Zažijete tu množstvo zábavy a na svet naokolo sa začnete pozerať z úplne inej perspektívy.

  • Otváracie hodiny: celoročne, pondelok až nedeľa 9.00 − 19.00 hod.
  • Základné vstupné: 9 €
  • Zľavnené vstupné: 6 €

Zoo Kontakt v Liptovskom Mikuláši

Skvelú príležitosť zoznámiť sa so životom zvierat zblízka ponúka Zoo Kontakt v Liptovskom Mikuláši, neďaleko dobre známej Tatralandie. V zoo sa nachádza viac ako 400 druhov zvierat. Medzi najobľúbenejšie atrakcie patrí možnosť zblízka si odfotiť či pohladiť mláďatá šeliem – medveďa, tigra, pumy, leva, servala aj rysa.

Celkový zážitok vám umocní aj voľný pohyb medzi krotkými papagájmi, veveričkami, svišťami či líškami. Nová skúsenosť pre malých aj veľkých, na ktorú budete dlho spomínať.

  • Otváracie hodiny: celoročne; pondelok až nedeľa 9.00 − 17.00 hod. (potrebné telefonicky rezervovať)
  • Základné vstupné: 7 €
  • Zľavnené vstupné: zdarma

Sedačková lanovka Železná Studnička – Kamzík (Koliba)

Foto: Peter Brňák/lanovky.sk

Neďaleko nedávno zrekonštruovaného ihriska pre deti na Železnej studničke nájdete atrakciu, ktorá je jediná svojho druhu v Bratislave aj v širokom okolí. Reč je o dvojsedačkovej lanovke, ktorá premáva každú hodinu. Na lanovku môžete nastúpiť z horného aj zo spodného bodu nástupišťa − je len na vás, ktorú možnosť v rámci výletu zvolíte.

Lanovka ide pomaly, takže sa počas jazdy pokocháte výhľadom na krásu okolitých Karpát. Ide o skvelý doplnok výletu hlavne pre starých rodičov, ktorí dostali na starosť neposedné vnúčatá.

  • Otváracie hodiny: celoročne; štvrtok až nedeľa 10:00 − 18:00 hod.
  • Základné vstupné: 4 €
  • Zľavnené vstupné: 3 €

Energoland v Mochovciach

Návšteva Energolandu v Mochovciach je dobrodružným putovaním po stopách energie – od vzniku vesmíru až po blízku budúcnosť. Spoznávanie energie, jej využívanie a výroba v rámci tohto moderného centra je zážitkom pre celú rodinu. Do sveta rôznych energií vás naplno zatiahne 33 interaktívnych oddelení, 3D kino, interaktívna podlaha, dotykové aplikácie a hry.

Tí najodvážnejší môžu v Energolande zažiť aj tzv. rozšírenú realitu, keď sa digitálne projekcie stanú súčasťou reálneho priestoru.

  • Otváracie hodiny: celoročne; pondelok až piatok 8.00 − 16.00 hod. (v prípade skupiny potrebné telefonicky rezervovať)
  • Základné vstupné: zdarma

Mysterium v Bojniciach

Foto: J. Pospíšilová/mysterium.sk

Ak máte radi strategické hry, ste majstrami v hľadaní indícií či v odkrývaní tajomstiev, Mysterium je pre vás ako stvorené. Celoročne si tu môžete vychutnať sériu interiérových hier pre troj- až šesťčlenné skupiny na štýl trendových „escape rooms“, kde sa vydáte po stopách alchymistu. Zároveň máte možnosť vyskúšať si vonkajšie hry s pomocou mobilnej aplikácie, pričom každá hra v sebe skrýva iný príbeh s cieľom priblížiť vám bojnickú historiu.

V hre zažijete kopu nečakanej zábavy, no zároveň si hľadaním indícií poriadne precvičíte mozgové závity. Navyše počas hry vám plynie čas. Šesťdesiat minút na vyriešenie záhady utečie rýchlejšie, ako by ste si mysleli.

  • Otváracie hodiny: celoročne; počas školského roka piatok až nedeľa, počas leta pondelok až nedeľa 10.00 − 20.30 hod. (rezervácia je potrebná v prípade interiérových hier)
  • Základné vstupné: 25 – 49 € podľa hry (pre skupiny 3 až 6 hráčov)

Galéria Ilusia v Liptovskom Mikuláši

Foto: Lucia Vankova/ilusia.sk

Vždy ste túžili pohladiť slona, prejsť sa lego krajinou, zatelefonovať si z dna bazéna alebo si prečítať noviny na samom vrchole mrakodrapu? To a mnoho ďalšieho vám ponúka galéria Ilusia, ktorá v sebe spája umenie optických ilúzií a 3D malieb.

Výlet do tejto galérie vám umožní nahliadnuť na svet inak. Nechajte myseľ podrobiť sa rôznym zábavným a náučným trikom. Je to zážitok pre malých aj pre veľkých, ktorý pomáha rozvíjať fantáziu aj priestorové videnie.

  • Otváracie hodiny: celoročne; pondelok až nedeľa 10.00 – 18.00 hod. (potrebné telefonicky rezervovať)
  • Základné vstupné: 8 €
  • Zľavnené vstupné: 6 €

Morské kúpalisko Miraj Resort v Lučenci

Foto: miraj.sk

Za atmosférou exotickej krajiny netreba cestovať ďaleko. Miraj Resort je jediný svojho druhu na Slovensku a bazénmi s morskou vodou, pravým morským pieskom či palmovou záhradou pripomína nejednu dovolenkovú destináciu.

Od roku 2018 je v rezorte okrem relaxačných masážnych dýz a vodopádov aj päť toboganov, ktoré potešia všetkých adrenalínových nadšencov. Na menších, začínajúcich plavcov čaká detský bazén s hĺbkou vody 50 cm. Do rezortu si môžete urobiť aj jednorazový výlet, keďže je sprístupnený aj pre neubytovaných hostí.

  • Otváracie hodiny: od 1. júna do 31. augusta; pondelok až nedeľa 9.00 – 19.00 hod. (potrebné telefonicky rezervovať)
  • Základné vstupné: 10 €
  • Zľavnené vstupné: 5 €

Originálne miesta naprieč Slovenskom sa oplatí objavovať a o zážitky z ciest podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska to môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac