Na týchto miestach v Lučenci stretnete milých ľudí, ktorí vám spríjemnia deň

Spolu s O2 sme sa vybrali do Lučenca, aby sme vám priniesli tipy na miesta, kde zaručene stretnete milých ľudí.

Tipy na prevádzky, ktoré sa v tomto meste v južnej časti stredného Slovenska určite oplatí navštíviť, nám pomohli vybrať naši čitatelia.

Užite si rýchly 4G internet počas svojich ciest po Slovensku vďaka novej sieti od O2. Viac informácií

Po Rimavskej Sobote je tu Lučenec a 4 miesta, v ktorých vám sympatickí ľudia svojou láskavosťou, pozitívnou energiou a nadšením pre svoju prácu spríjemnia aj sychravý deň.

Tančiareň a pivovar Franz

Jedno z najobľúbenejších miest v Lučenci vás takmer prenesie v čase. Budova sa nachádza v priestranstve bývalej Rakottyayho smaltovne (založenej v roku 1892) a ukrýva v sebe veľa zaujímavej histórie. Toto miesto dokonca slúžilo ako tančiareň už v 40. a 50. rokoch 20. storočia.

,,Hneď po vojne v roku 1946 som chodila so svojím snúbencom a budúcim manželom do tančiarne. Sála bola stále plná tancujúcich mladých ľudí a veselého smiechu. Učiteľ tanca pán Weiss usmerňoval naše tanečné pohyby megafónom a hudba znela z veľkého gramofónu umiestneného na vyvýšenom pódiu,“ spomína v propagačných materiáloch Tančiarne jedna z pamätníčok.

Industriálny interiér majitelia zariadili veľmi citlivo a vkusne, vďaka čomu pripomína podniky v svetových metropolách. Okrem vlastnej výroby piva je Tančiareň známa aj bohatým kultúrnym programom. V prípade, ak by ste potrebovali s čímkoľvek pomôcť, určite vám ochotne poradí prevádzkar Igor.

Organizujú tu koncerty špičiek domácej hudobnej scény, ale aj zahraničných hudobníkov, filmové premietania, besedy, prednášky a v neposlednom rade tancovačky.

Ak Tančiareň navštívite, určite sa tu budete aj vďaka usmiatej profesionálnej obsluhe cítiť naozaj dobre. Pri ceste do Lučenca vám odporúčame vopred si rezervovať stôl a pochutiť si aj na skvelom jedle. Prevádzka totiž býva plná už krátko po otvorení.

Kníhkupectvo Golem

Nenápadné kníhkupectvo s plagátmi v okne nájdete neďaleko stanice. Po vstupe doň sa odrazu cítite úplne maličký, pretože všade naokolo sú regály plné kníh, ktoré siahajú až po strop. Spoza nich vykúka usmievavý majiteľ Robert, ktorý sa tu cíti ako ryba vo vode.

Robert Štuller pracuje s knihami už 20 rokov a pre otvorenie vlastného kníhkupectva sa rozhodol zhruba pred 5 rokmi. Počas rozhovoru nám do debaty vstúpilo aj niekoľko zákazníkov. Bolo vidieť, že sem chodia naozaj často a radi.

,,Nemyslím si, že by som zaznamenal výrazne viac zákazníkov určitej generácie. Chodia sem všetci, podľa čoho sa snažím pripraviť aj výber dostupných kníh,” prezrádza majiteľ.

Robert je mladý človek, ktorý má rád literatúru a umenie, preto rád spolupracuje s festivalmi, ktoré sa konajú v blízkom okolí, napríklad Projekt Ruiny či Medzihmla. Chodí tam so svojimi knihami, o ktorých aj rád diskutuje.

Ak milujete knihy, kníhkupectvo Golem určite nevynechajte. To, že sa o knihách môžete porozprávať priamo s majiteľom obchodu, naznačuje poctivosť a kvalitu tohto miesta. Ani my sme neodolali a odišli sme s knihou fotografa Tibora Huszára.

Coffee Shop v 3Pé

Toto príjemné miesto na oddych, šálku kávy a zákusok nám poradila mamička Katka, jedna z verných zákazníčok. A mala pravdu. Miesto má neobyčajnú atmosféru a pokoj tu vládne dokonca aj počas mletia kávy, ktorú pre zákazníkov pripravujú vždy čerstvú.

Všetci zamestnanci prevádzky majú za sebou baristický kurz vedený profesionálmi, aby vedeli kávu pripraviť čo najlepšie.

Majiteľka Iveta Kohútová nám úprimne prezradila, že začiatky boli ťažké. A hoci po otvorení bola kaviarnička takmer celé dni plná ľudí, pretože priniesla do mesta niečo, čo tam predtým chýbalo, po otvorení nákupného centra sa veľká časť zákazníkov presunula tam. Vôľa a chuť vydržať sa ale oplatili.

V Coffee Shope nájdete kvalitné výrobky, pričom väčšina z nich pochádza zo Slovenska. ,,Viem, že je u nás trošku drahšie ako v iných kaviarňach v Lučenci, no nechcem kvôli cene znížiť kvalitu toho, čo ponúkame. Za každým výrobkom stojí jedinečný príbeh, a to je na tom to pekné,” hovorí sympatická majiteľka.

Okrem kávy tu nájdete aj chutné čaje, ktorých distribútorom je známa nitrianska čajovňa. Keďže v rovnakej budove funguje aj Spoločenské centrum 3Pé, miesto navštevuje veľa mamičiek. V popoludňajších hodinách je pre zákazníkov k dispozícii veľká hracia miestnosť, kde si môžu oddýchnuť aj so svojimi deťmi.

Hifi showroom Trinásty

Prvá vec, na ktorú sme sa v hudobnom hifi showroome Trinásty spýtali, bol práve nevšedný názov. Manželka majiteľa Stanislava Juhása Anna nám prezradila, že 13 jej muž obľuboval už od detstva. „Už ako malý chlapec si kreslil vlastné logo, v ktorom bolo zakomponované číslo 13,” vysvetlila s úsmevom.

Toto miesto predstavuje akúsi dvojičku k CD Shopu, ktorý spolumajiteľ showroomu pán Škamla prevádzkuje v známej Zlatej uličke. Obe rodiny sú si veľmi blízke, podnikajú spolu už od roku 1992 a vidieť, že sú naozaj zohratý tím.

V showroome Trinásty nechýba obľúbená posluchová miestnosť. „Keďže sme už v CD Shope nemali dosť miesta, rozhodli sme sa vytvoriť nový priestor, ktorý slúži aj ako výdajné miesto e-shopu, no jeho  podstatou je možnosť vypočuť si hudbu. Človek si môže priniesť aj svoje vlastné nahrávky, ktoré by rád zvukovo odskúšal,” približuje majiteľ.

Hudba je podľa neho emócia, ktorú sa v predajni snažia priniesť ľuďom v správnej forme. „Je veľmi dôležité, aby každý človek našiel vlastný zvuk, ktorý mu vyhovuje. Neraz sa stalo, že za nami prišiel klient s nákresom svojej obývačky a predstavou o dizajne či farbe. V takom prípade sa pustíme do práce a navrhneme mu riešenie zvuku na mieru, podľa jeho vkusu a nášho odporúčania,” vysvetľuje.

Počas návštevy showroomu nás oslovili aj gramofóny. Dozvedeli sme sa, že práve platne boli to, s čím v predajni začínali a v súčasnosti sa tešia, že záujem o tieto nosiče opäť narastá. ,,Nie je nič lepšie, ako kúpiť si novú platňu a vypočuť si jej zvuk u nás na kvalitných reproduktoroch,” uzatvára pán Stanislav.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o strednom Slovensku. Partnerom vydania je nová sieť od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už vyše 94 % Slovenska a umožňuje tak spoznávať Slovensko inak a objavovať rôzne nepoznané zákutia. Viac informácií o novej sieti nájdete na www.o2.sk/4g alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s jej nastavením radi pomôžu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Objavte s nami krásu stredného Slovenska

Patríte k ľuďom, ktorí radi cestujú, no pred domovinou uprednostňujete zahraničie? Spoznajte s nami ďalšiu časť našej krajiny.

Neporušená príroda, pamiatky, o ktorých ste možno ani nechyrovali, pohostinní ľudia a mnoho iného. Po víkendovom vydaní venovanom východnému Slovensku sme sa tentoraz rozhodli zamerať sa na ďalšiu časť našej krajiny a viac vám predstaviť stredné Slovensko.

Ukážeme vám, že aj naša domovina ponúka množstvo miest, ktoré sa určite oplatí navštíviť a na ktoré často zabúdame. Pri príprave tohto víkendového vydania sme sa spojili so šikovnými ľuďmi, ktorí v tomto regióne žijú a snažia sa pozdvihnúť a spraviť z neho lepšie a krajšie miesto.

Toto vydanie vzniklo v spolupráci s novou sieťou od O2, ktorá prináša rýchly 4G internet už vyše 94 % obyvateľom Slovenska. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale smartfón s mobilným internetom sa môže stať skvelým pomocníkom pri spoznávaní krás našej krajiny a objavovaní nepoznaných zákutí. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g alebo sa zastavte v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám s nastavením 4G siete radi pomôžu.

V tomto vydaní nájdete:

Stĺpček Michala Hrčku: Pestrá stredozem. Venuje sa obnove historických pamiatok a vďaka tomu pozná stredné Slovensko ako málokto. Vo svojom stĺpčeku zhrnul hrady, kaštiele aj kostoly, ktoré si vás svojou jedinečnou atmosférou určite získajú.

Ivana Rešutíková: Stredné Slovensko je výnimočné rozmanitosťou prírodných krás, znamenitým folklórom a srdečnosťou. Prečítajte si rozhovor so sympatickou ženou, ktorá sa po návrate na Slovensko rozhodla prinášať ľuďom nevšedné zážitky.

O výnimočnosti tohto regiónu sa môžete presvedčiť v článkoch s tipmi na zaujímavé miesta a prevádzky, kde stretnete naozaj milých ľudí. V rámci našich potuliek stredným Slovenskom sme zavítali do Banskej Bystrice, LučencaRimavskej Soboty.

Redakcia Sódy odporúča: Tieto miesta na strednom Slovensku stoja za navštívenie. Plánujete dovolenku alebo len krátky výlet a neviete, ktoré miesta navštíviť? Pripravili sme pre vás výber tých, ktoré si získali nás v redakcii.

Ako dobre poznáte stredné Slovensko? Otestujte sa v našom kvíze. Veľké mestá, ale aj malé dediny majú bohatú históriu a ukrývajú veľa pamiatok a zaujímavostí. Zistite, čo všetko o nich viete.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac