Pre našich predkov bol prvý január veľmi významným dňom. Nie nadarmo sa ešte dnes hovorí: “Ako na Nový rok, tak po celý rok.” To, ako vyzeral tento deň, malo predurčiť charakter celého roka. Rovnako ako počas Vianoc, ľudí sprevádzali rôzne povery a príslušné rituály, ktoré mali zabezpečiť zdravie, bohatstvo a šťastie. Niektoré z týchto siedmich prežili až dodnes.

Pred polnocou sa malo otvoriť okno dokorán, aby starý rok odišiel a mohol prísť nový.

Nesmelo sa jesť mäso z hydiny alebo zajaca, pretože by mohlo šťastie ujsť alebo uletieť.

Na nový rok sa každý snažil zapamätať to, čo sa mu prisnilo, pretože sa to malo aj splniť.

Zametať sa smelo iba do rohov miestností, nie smerom von z domu. To malo zabrániť tomu, aby niekto z rodiny neumrel.

Za nie veľmi dobrý nápad sa považovalo vešanie bielizne, pretože to gazdinej alebo jej rodine mohlo priniesť choroby a smrť.

Na nový rok si mal každý obliecť niečo nové, a do vrecka vložiť mincu, aby žil v blahobyte.

Pri jedle sa pod tanier dávalo trochu šošovice, aby mal dotyčný v novom roku veľa peňazí.

Dnes už tieto zvyky môžu pôsobiť trochu humorne, no odrážajú v sebe to, čo bolo pre ľudí v tom čase naozaj dôležité. Zdravie, rodina, šťastie, ale aj zveľaďovanie majetku. A to sa v podstate nezmenilo dodnes.